Pohybovali sa medzi ľuďmi, aby ich udávali, špehovali a kontrolovali. Pridávali ich na zoznamy nepriateľov štátu, ktorí vraj kolaborujú s cudzou mocou. Dnes robia liberáli presne to isté. V mene zas svojich pekne podaných žvástov o nejakej ľudskosti, hromadne sa stávajú presadzovateľmi totality, cenzúry a zastrašovania.

Dnes sa liberál nehanbí prísť do diskusie a celkom verejne sa ľuďom naokolo vyhrážať – Aj teba dáme na zoznam! Sledujeme ťa a počkaj, uvidíš! Myslím si, že toto si nedovolili ani ŠTBáci, aby prenasledovali ľudí takto verejne, že aj na verejnosti sa už celkom nezakryte vyhrážali prenasledovaním občanov. V socializme to robili nenápadne, aby ich pri tom nikto nevidel a ani nevedel, že sú ŠTBáci.

Aké musia mať povedomie svojej moci a agresivity, keď títo dnešní to robia už celkom nezakryte a celej verejnosti na očiach?

Skôr by sme mohli rozmýšľať, či vôbec voľakedajší ŠTBáci mali na dnešných, keď sa ešte báli verejne prejaviť a dodnes neviete, kto presne ním bol. Ale dnes vás nezavlečie do svojej kancelárie, aby sa vám nikomu na očiach vyhrážal, dnes na to majú diskusnú anonymitu, takže zas neviete, ktorý intelektuál alebo snaživý blbec sa za nimi skrýva. Chodia medzi ľuďmi, spisujú svoje zoznamy, odpočúvajú ľudí, pravdepodobne sledujú ich poštu a schránky a preto sa vyhrážajú, že počkajte, uvidíte ako v totalite.

A nemyslite si, že by ľudí aj nemučili. Keď niekto verejne píše, že najradšej by všetkých doradu staval k múru a strieľal ich, myslíte si, že mučiť je od toho viac? Veď už celkom otvorene píšu, že najradšej by si zabojovali a naháňali svojich nepriateľov ako divú zver. Myslíte si, že to sú ľudia, čo by potom ľudí aj nevraždili a nemučili?

Už pripravujú brožúrky, ako udávať kolegov, ako udávať rodičov, ako oznamovať fotky, zamestnávateľov, keby ste sa odvážili napríklad ísť za niečo demonštrovať. Ich zoznamy sú dlhé, zakázaných stránok, zakázaných ľudí, zbierajú ich na tisíce a čakajú na svoju príležitosť viesť procesy na výstrahu iným.

Jedno si môžte byť istí, že nezavedú povinné zverejňovanie mien na internete a neanonymné diskusie, pretože to by potopilo celú sieť novodobých ŠTBákov a nemohli by pracovať v anonymite. Museli by sme sa potom dozvedieť aj ich mená, akože ctihodných občanov, kto každý takto pracuje a živí sa udavačstvom a verejným zastrašovaním. Kto konkrétne vypisuje, že by chcel naháňať ľudí ako divú zver alebo doradu ich strieľať pri múre. Práve anonymné diskusie zabezpečujú prácu celej siete dnešných ŠTBákov, z ktorých zverejňovať budú chcieť len zoznamy prenasledovaných občanov.

No a čo, že je Silvester a ja tu píšem o ŠTBákoch! Viete, koľko Silvestrov som tak prežila a existovali? Naučili sme sa s tým žiť práve v totalite a napriek tomu žili aj v socializme ľudia svoje šťastné životy, lebo to vám neurčujú ŠTBáci! Váľali sme sa o polnoci v snehu a robili odtlačky anjelov v totalitnej krajine. Vydupávali sme obrovské špirály v neporušenom snehu a kto vtedy myslel na ŠTBákov? Zvykli sme si žiť zastrašovaní, kašlajúci na to. Tešili sme sa, výskali od radosti a celkom rovnako je to aj teraz. V skrini mám dodnes odložený papier – Ospravedlňujeme sa v mene našej… že ste… ani si už nepamätám tú formuláciu na pár riadkoch, lebo kto by si ju čítal. Pár formálnych riadkov ospravedlnenia za roky prenasledovania. Ani moju mamu už ten papier nezaujímal. Viac si pamätám, podľa čoho ich rozpoznať.

Keby som to nebola zažila, ani ich tak dobre nepoznám. Každá skúsenosť je teda na niečo dobrá. Nemajú ju tí, čo to nezažili. A pravdepodobne preto nevedia ako sa nich už dávno podobajú a že ich dokonca tromfli!

Možno moja dcéra si raz prečíta papier – Ospravedlňujeme sa vám… Dnes som si istejšia, že aj za týchto sa budú ospravedlňovať, lebo aj takú skúsenosť mám, že som sa toho teda dožila, čo by som vtedy tiež nebola tomu verila, že raz skončia. Teraz už viem naisto, že skončia aj títo. Stačí sa toho len dožiť! Rovnako zažijem aj ich odsúdenie a rovnako mi bude jedno, kto medzi nimi bol.

Vnúčatám budem spomínať len to, že ŠTBáci liberálov tromfli aj tých zo socializmu, lebo to nikdy nezažili a tak si ani neuvedomili, že z nich boli ešte horší ŠTBáci a už bez najmenšej hanby.

Prajem skutočným liberálom, čo je pre mňa synonymum pre všetkých ľudí, ktorí si ctia slobodu vlastnú aj iných (aj bez toho, aby tušili, že oni sú skutoční liberáli), aby ste zdarne prežili pád Babylonskej veže falošného a len predstieraného liberalizmu. Hodnoty, o ktorých vám hovoria, máte v srdciach osvojené skôr vy. Presne tak, ako viac boli kresťanmi práve obete inkvizičných „kresťanov“, hoci ich volali len pohanmi alebo odpadlíkmi. Za všetko najkrajšie v živote ďakujem práve skutočným liberálom, lebo ten, kto nemá cítenie pre slobodu, nemá ani pre lásku.

Georges Moustaki Ma liberte: