Skôr si viem predstaviť, čo cítil 12 ročný v škole ako vy, keďže vy v takom prostredí nepracujete.
A myslím si, že vrahovia by sa nemali v našej spoločnosti toľko verejne rozoberať, lebo 12 ročný to vidí takto:
Vrah sa stane slávny a zrazu všetci sa oňho zaujímajú. Keď som dobrý, slušný, nikto sa o mňa nezaujíma, že nemám otca, nemám mamu, mám len babku, čo sa mi stalo. A keďže neviem zaujať ničím pozitívnym a spoločnosť sa zaujíma len o grázlov a vrahov, aj ja chcem zaujať.
A keďže má 12, vôbec ho nezaujíma, že si tým zničí život, ktorý už vidí ako zničený, tak už môže aj vraždiť, aby zaujal.
Konečne sa oňho všetci zaujímate a to sa mu podarilo. Presne toto chcel, aby iných ľudí zaujímal jeho osud!
Riešenie:
Akékoľvek problémy so školami alebo deťmi alebo vraždami sa nemajú diať v spojitosti s nejakým prípadom!
Keby vás tie problémy naozaj zaujímali.
A keď sa stane konkrétny prípad, tak v rámci riešenia – Po vrahovi ani pes neštekne, mali by to mať zakázané redakcie rozoberať!
Lebo tým vysielajú odkaz deťom – Keď nezaujmeš pozitívne, ešte môžeš ako vrah!
Deti pozorujú, aké konanie čo prináša. A vidia, že vrah sa stane slávny. Je to vlastne najrýchlejšia cesta k sláve.
A keď si niekto myslí, že už má život zničený a totálne zničený, ešte môže byť aspoň slávny!
Odradilo by ich poznanie – Po vrahovi ani pes neštekne. Spoločnosť oceňuje pozitívne vzory a len takým venuje pozornosť.
Takže vy nehľadajte čo chcel spáchať, koho nenávidel. On nenávidel to, že vás doteraz nezaujímal!
Ale prečo to rozoberali verejne?
Aby mali vyššiu čítanosť! Zas tu máte novinárov!
A vás ostatných to zaujímalo len sezónne, také je to falošné!
Ako som objavila agresora, ktorého nikto neobjavil
.
Celá debata | RSS tejto debaty