malinova

Asi tak, že všetky ročníky na ZŠ vedú k ukončeniu školskej dochádzky aj keby ste prepadali a opakovali ročníky.

A štúdium máte nastavené individuálne na svoje potreby.

Povedzme si tvoja duša pýta učivo o majetníckej láske, aby si ju vedel rozoznať od bezpodmienečnej. A nastavili ti učivo podľa tvojho strihu, že pochopíš to aj za 12 rokov, tak tam máš toto manželstvo, ktoré sa ukáže v tarote.

A čo sa naučíš, keby si sa mu vyhol? To je akokeby si si myslel, že vybabreš s učivom. A ako vieme, keď sa to nazbiera, potom je to horšie. Čiže teoreticky, keby si sa kvôli tarotu vyhol tomuto manželstvu, tak to učivo príde len v inej podobe a možno ešte horšej. Nemá zmysel ísť do školy v ktorej chceš preskočiť štvrtú triedu lebo podľa teba ju nepotrebuješ.

Ak naozaj nepotrebuješ, tak sa rozvedieš už po štyroch rokoch, lebo už si sa to, čo si mal, naučil. Ale keď ti pomalšie zapaľuje, tak bude 12 ročné. Niekto ho také bude mať celý život.

Nemá zmysel pýtať sa ako sa vyhnem tomu, čomu nerozumiem, prečo by som mal zažiť, ale čo sa mám naučiť teraz?

Lebo teoreticky, keby si bol veľmi učenlivý, tak možno sa nemusíš oženiť, ale stačilo by ti s ňou aj len chodiť, keď pochopíš látku rýchlejšie.

Preto sa pýtajme – Čo urýchľuje vývoj, aby som čo najrýchlejšie zvládol tento level a mohol ísť na ďalší?

A to je AUTENTICITA, teda prakticky keď žiješ svoj život a nie podľa predstáv iných. Všetky predstavy iných a ich požiadavky od rodiny a spoločnosti sú akokeby si odbočil z diaľnice svojho vlastného života a kvôli rodine a spoločnosti jazdil okľukami po vedľajších cestách alebo niekde kvôli iným zostal visieť.

Že si na diaľnici, to vieš podľa toho, že cítiš, že toto, čo práve robíš, je s tebou v citovom súlade, tak to cítiš, čo práve robíš.

Ak v tebe začne boj rozumu a citu, tak si práve odbočil z diaľnice a vybral si si nejakú obchádzku, kde sa v tebe budú hádať rozum – zavádzajúca navigácia a cit – GPS zhora, čo máš urobiť.

Prečo je rozum zavádzajúci. Rozum je len pracovný nástroj, nemôže byť vládca. Vládca je cit a rozum mu slúži na realizáciu.

Ľudia si myslia, že vedia rozumom predpokladať výsledky, ale všetko sa vždy poskladá inak než predpokladali.

No každý má k dispozícii citové GPS zhora, čo je správne teraz urobiť.

Ľudia sa boja, že keď budú veriť svojim citom, budú robiť blbosti, ktoré ich zničia. Ale to je akoby o sebe niekto povedal – Ja som taký plytký hlupák, že keby som sa riadil vlastnými citmi, tak som totálne plytký človek.

Povedzme si príklad nejakej povrchnosti. Ak často používaš citovú GPS, tak ťa varuje tento systém pred mnohými nebezpečenstvami, že sa ti citovo vzpriečia a to skôr než niečo zrealizuješ. (Moje úteky už z postele) alebo máš ochranu pred lekciami, ktoré nepotrebuješ lebo si ich už zvládol.

Ak potrebuješ učivo väčšieho rozsahu, tak ti to osud dovolí zrealizovať ako tvoju učebnú látku.

Napríklad žena doma plakala, že ju nemá kto objať a tak sa vyberie na sex výlet do Tatier, aby si navždy zapamätala ako chutia psie granule. A niekomu stačí aj jedna hodina a niekto sa takto aj znovu vydá! Že potrebuje sa to učiť ďalších sedem rokov, o čom boli len psie granule. To píšem o vzťahu, ktorý má byť len učebnou látkou a nebude šťastný.

Má význam len snažiť sa dostať na diaľnicu alebo keď nevieš, radšej tam zostať visieť a skúmať čo cítim.

Keď začneš zapájať boj rozumu a citu, tak sa vydávaš na okľuku a oveľa dlhšie cesty.

To takzvané temno totiž vždy pôsobí cez rozum. Nemá dosah na cit, preto sú chránení ľudia len svojim vlastným citom. Keď necítiš, nemáš ochranu. Sám sa jej vzdávaš. 

Temno vždy pôsobí cez myšlienky, ktoré nie sú tvoje, ale sú ti podsúvané.

Takže, začni špekulovať ako vybabreš s osudom a práve vybabrú s tebou.

Zvedavosť je pochopiteľná, ale nijako vám nepomôže. Nijako vám neuľahčí rozvíjanie vášho cítenia.

Napríklad sa môžete dozvedieť, prečo si vaša sokyňa berie vašu lásku. A to vám ako pomôže? Len budete mať pocit ešte väčšej krivdy.

To je jej lekcia, že chce len rozumové manželstvo a to je jeho lekcia, že chce kabelku. Musia to zažiť ako vy svoju lekciu s tým istým! Vy ste robili úplne to isté, keď ste sa to učili vy. Vždy sa učíme názorne. A úplne rovnako ste tým zraňovali iných.

Preto sa nemáme trápiť našimi chybami v minulosti. Boli to naše domáce úlohy – Ako sa popasuješ s týmto, keď to musíš zažiť názorne?

Môžeš si určovať len čas pochopenia.

Keď ťa niečo bolí, ja som vymyslela, že najlepšie je sa v takej chvíli ospravedlniť tým, ktorí sú už vyššie nad nami a možno nás sledujú –

Prepáč, že toto som ja urobil tebe, hoci si ťa nepamätám. (v nejakom predchádzajúcom živote) Teraz chápem ako to bolí. Odpusti mi to, úprimne mi je to ľúto.

A veľakrát som potom zažila také zimomriavky ako pri nejakom citovom pohnutí v divadle. Mne to vždy pripadalo, že je to odpoveď. Citová odpoveď ako ho, toho niekoho, koho si už nepamätám, teší, že už to chápem. Že ho už chápem!

Každý z nás bol vrahom, zlodejom, tyranom, sadistom, zradcom, povrchným smilníkom, vypočítavcom a mal kabelku. Každý mal od prvej triedy to isté učivo a líšime sa len v tom, kedy máte svoju hodinu s touto látkou a koľko tých hodín potrebujete.

Niekto viac životov, niekto menej. Niekto sa jeden celý život učí len jednu lekciu, niekto si nastavil kopec ťažkých úloh.

A závidíme piataci druhákom, aké to majú ľahké a deviataci šiestakom, aké to majú ľahké.

Ale tu tretiak nebude závidieť deviatakovi, lebo jeho osud by nechcel. Nezvládol by to, prepadol by. To znamená zlomilo by ho to do zatvrdnutia.

Preto nemáme závidieť. Väčšinou závidíme takto hlúpo ako keď ľutujete, že nemáte len tri roky a nevozia vás v kočíku.

Posledné úseky v duchovnej ceste sú najťažšie. Lebo musíte obstáť v skúške, že neexistuje Boh, neexistuje žiadny zmysel, všetko utrpenie je a bolo márne, nikto vás nechápe, nedostanete pomoc. A úplne najhoršie – obvinia vás z niečoho, čo ste nespáchali alebo vás vysmievajú a ponižujú.

Všetko je to ako kladivo, ktoré do vás búši, aby z vás vykovalo niečo nádherné. A to sa podarí len vtedy, keď nezatrpknete a zostanete napriek úplným nezmyslom otvorení láske. To znamená, že neoplácate to iným a nevinným hnevom a tvrdosťou. Stále musíte byť napojení na citovú GPS aj keď neodpovedá!

To je tá najdôležitejšia skúška. Čo urobíš a čo budeš cítiť, keď stále a aj celé roky neodpovedá?

To samozrejme nezažiješ len raz. Ale keď zostaneš otvorený, tak sa dožiješ signálu.

A spoznáš ho podľa toho, že necítiš depresiu, necítiš trpkosť, necítiš strach a nelásku alebo osamelosť.

Dodá ti lásku a silu. A môžeš ísť po diaľnici ďalej.

Ak cítite strach, určite nie ste na konci.

Samozrejme, všetko toto vždy berte s rezervou. Lebo keby ste na tom viseli a neprišiel vám signál a všetko zlyhalo, neprejdete skúškou absolútnej beznádeje.

A to len ja vysvetľujem takto jednoducho.

Aj keď je to len historická beletria, často sú aj vo filmoch a celkom podvedome zachytené zákonitosti.

Končím čítanie hrubej knihy o piatej žene Henricha VIII. Kataríne Howardovej. Ona pred manželstvom s kráľom zažila tri lásky. A toho tretieho si chcela zobrať a mohla mať osud šťastného života s tým tretím, keďže ho milovala.

No vybrali ju ako piatu manželku pre starnúceho kráľa pre svoju politickú moc svojej rodiny, presne ako predtým jeho druhú manželku Annu Boleynovú, ktorá bola jej sesternicou. A kráľ chcel cnostnú ženu, ktorá pred ním nikoho nemala a preto ju nútili klamať, že pred kráľom nemala žiadne lásky. Podvedome sa aj v beletrii zachytáva, že mu chcela povedať pravdu o svojich láskach a to by jej bolo zachránilo život, lebo kráľ by si ju nezobral alebo sa necítil oklamaný.

No keďže ju nútili klamať kvôli svojej politickej moci a ona súhlasila s tými klamstvami aby sa stala kráľovnou, tak to ju behom krátkeho času bude stáť život a taktiež život týchto mužov. Po svadbe si uvedomuje, že nestačí jej sláva, blahobyt a moc kráľovny a riskuje aj život pre lásku s tretím.

Lekcia, vybral si si slávu a moc a preto uvidíš hlavu svojej lásky napichnutú na kôl. 

A ja žijem ako reinkarnácia Kataríny Howardovej. Nikto ma nenúti byť verná láske, ktorá navyše neexistuje, akokeby ma kedysi sťali za jej zradu. 

100% som lásku v niektorom svojom živote zradila a taktiež pri mojom manželstve, keď som prestala veriť v dôležitosť citov.

Vždy máte tú otázku – Chceš korunu alebo lásku?

.