malinova

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna žena, ktorá mala rada jablone pretože ich kvety boli ružové. Celé dni sa prechádzala vo svojom sade a čakala, kedy budú kvitnúť.

Raz šiel okolo jeden muž a chcel tie jablká ochutnať.

– To nebude len tak, že ty ich tu budeš ochutnávať. Buď si kúpiš celý sad a ja sa ti tu budem o tie jablone starať alebo pokračuj ďalej. –

Muž sa zamyslel, jablone sa mu páčili a tak sa rozhodol kúpiť celý sad. Odvtedy sa prechádzali po tom sade spolu ako v Raji a mysleli si, že to je jediný Raj na svete.

No po nejakom čase začal cez ich plot v Raji prevísať vinič zo sveta naokolo. A žena nemala pokoja, pokým sa nevybrala k susedovi, že si k svojmu Raju kúpi aj celý sad s viničmi. No sused jej nechcel predať celý sad a povedal jej, že môže z neho len ochutnať. To nebude len tak, že ty si kúpiš celý sad a ja ťa tu budem mať na krku.

Urazená žena prišla od suseda domov a pochopila, že nebýva v Raji, lebo neprechádza sa v ňom so susedom.

Počkaj, ja ťa poriešim a odstrihla vinič, čo k nim presahoval. Ja nebudem nič ochutnávať, keď nemôžem mať celý susedov Raj. Ale odvtedy k nim vinič presahoval zo všetkých strán. Prestala sa starať o jablone a chodila po záhrade s nožnicami. Kde aký vinič videla, nemilosrdne ho odstrihla. No napriek tomu ich Raj začal vyzerať ako vinohrad, až jedného dňa bol z neho celkom vinohrad, ale bez suseda.

Iste existujú aj iní susedia, pomyslela si žena, čo pestujú aj niečo lepšie ako hrozno, stačí len opustiť tento Raj. Tak začal biblický príbeh sveta. Prvá žena sa vybrala hľadať suseda.

Chodila po rôznych záhradách, spoznávala rôzne stromy a ovocie, ale žiadneho suseda nikde nestretla. Vyzeralo to, že to všetko rastie samé a celý Raj je len zanedbaný ako divočina.

Raz tak sedela pod citrónovníkom a kde sa vzal, tu sa vzal, objavil sa tam sused akého ešte nevidela.

Nemusím začať celým Rajom, povedala si žena. Stačí mi ochutnať aj z tohto stromu tu.

– Môžem z neho ochutnať? –

– Koľko chceš – , povedal jej sused a podal jej rovno celý strapec citrónov.

Boli krásne, ale príliš kyslé. Rada sa v tomto Raji prechádzala bez ochutnávania. Radšej sa vrátila ku svojim jabloniam a založila si sad s jabloňami až za obzorom. Na vinič, ani na suseda si už nespomenula.

Idem ja niečo z toho Raja aj predať, pomyslela si žena a keď zbohatnem, už nikdy si na vinič nespomeniem.

Prišiel k nej prvý kupec a obzeral jablká.

– Sú červivé, – povedal sklamane.

– Lebo sú pravé, rovno z Raja! – bránila si žena svoje plody.

– To ja som videl lepšie jablká aj s nálepkami! – chválil sa muž.

– Tak si choď tam, kde si ich videl! – povedala mu namosúrená žena a aj ďalším, ktorým sa nepáčili preto, že sú červivé.

Keď sú také červivé, nikto ich chcieť nebude, pomyslela si žena a aby ich neniesla zbytočne späť, začala ich rozdávať.

A to sa kupcom páčilo! Však mohli odhryznúť, odpľuť a inak boli sladké!

Odvtedy vždy chodila na trh len rozdávať jablká, ktoré by nikto nekúpil. A rozdávala ich tam roky.

Kupci si už na to tak zvykli, že keď bola chorá, rozčuľovali sa, kde je s jablkami. Veď tie červíky sú lepšie než nálepky, že sú pravé!

Raz tak šiel okolo nej sused a povedal jej:

– A ty si jaká sprostá. Ako tie tvoje jablká. Koľko si už za ne mohla mať, keby si im dala aj nálepky? Len si spočítaj.

Tu stojíš celé dni, ale aby si niečo predávala, to ťa nenapadne! Len rozdávať červivé jablká!

Už si mohla žiť ako v Raji! –

.