Veľmi sa mi páčil seriál Tudorovci, čo má 40 častí o ženách Henricha VIII.
V tom čase som sa učila zabúdať na svoju magickú lásku, ktorý bol celkom ako Henrich VIII.
A v tom seriáli bolo zvláštne to, že v podobe tých jeho šiestich manželiek, ktoré boli charakterovo a povahovo rôzne, ste mohli vidieť, aký by taký muž bol k rôznemu typu správania žien. Akú by miloval?
Aká som mala byť, aby som sa mu páčila? Mala som byť temperamentná, lebo najradšej by chcel temperamentnú? Alebo mala som byť submisívna, lebo taká by sa mu viac páčila? Akou som mala byť?
Sledovala som to, aký majú u takého muža úspech podľa prejavov.
Prvá, ktorá bola rozumná, druhú, ktorá bola vášnivá, tretiu, ktorá bola submisívna a oddaná atď. Mohli ste vidieť ako taký muž znáša rôzne takéto ženy. Aké problémy má s temperamentnou a vášnivou, aké so submisívnou…
Bol to presne môj poškodený vzorec z detstva, tak som ho mohla skúmať takto fiktívne vo filme.
Najviac miloval submisívnu a oddanú tretiu, čo by ste nepovedali, lebo skôr by ste tipovali, že najviac sa mu bude páčiť temperamentná a zmyselná. No najviac miloval a len tú jedinú nedal popraviť a ani sa s ňou nerozviedol, čo bola submisívna a celkom jemne ženská. No tá mu zomrela po pôrode jeho jediného syna.
No ani tú nemiloval dostatočne, lebo pokiaľ žila, bol aj jej len neverný. Len ona keď to vedela, bola aj o tom submisívne ticho, ale trpela tým ako aj ďalšie.
On sám bol neverný akoby bičom práskal, ale ženy dal popravovať kvôli fiktívnej nevere.
No najviac sa mi páčil osud piatej ako najtypickejšej ženy našej planéty.
Ona si ho nevybrala, našli mu ju a užívala si kráľovské radovánky s najväčšou naivitou. Keby ho stále chcela, mohla ho prežiť a mať sa dobre.
Ale v roztopašnosti, keď tancovala v daždi na dvore len v nočnej košeli, sa do nej zaľúbil jeden mladý muž od kráľovského dvora.
A ako naivná a roztopašná riskovala všetko kvôli tejto mladej láske.
Keď ju viedli na popravu, tak okolo kola, kde videla napichnutú jeho hlavu a potom ako každá popravená mala pred obecenstvom na poprave poprosiť všetkých o odpustenie a volať na slávu kráľovi.
No ona ako naivná a roztopašná povedala, že stojí tu ako kráľovná, žena kráľa, ale radšej by bola ženou toho bezvýznamného muža, ktorého popravili a napichli mu hlavu na kôl. A všetci boli zdesení!
Nie nad jej osudom, nie nad sebou, akú spoločnosť tvoria, ale nad ňou, že radšej než kráľa by bola ženou svojej lásky.
A aj keď sa od strachu pred popravou počurala, táto láska, hoci už napichnutá na kôl, jej dala takéto poznanie, že im na záver prejavu povedala, že život je veľmi krásny!
No, povedzte. Nebola to najtypickejšia žena planéty, ktorá najlepšie vedela, že aj kráľovstvo stojí oproti láske a to aj zavraždenej láske, za hovno?
.
Celá debata | RSS tejto debaty