malinova

Zvykla som hovorit, ze matkou som v kuse dvadsat rokov a ked sa ine zeny branili, ze tiez, tvrdila som, ze ine nie, ak nemali medzi detmi tak velke vekove rozdiely, ako ja. Nieco ine je mat deti naraz, naraz si to vsetko odzit, a nieco ine zazivat to cele od zaciatku a ked kazde potrebuje nieco celkom ine v svojom veku, co mu mate poskytnut, hoci to ste si uz odzili predtym. To ste matkou trikrat dokola a nie na jeden sup.

Pamatam sa, ze ked som este nebola ani slecna na vydaj, tak na navsteve, kde takto mali po sebe deti s rozdielom ani nie dva roky, ich este cerstva mamicka mi hovorila: – Jaaj, nikdy nemaj deti po sebe! – Mala s tym neskutocne vela prace, ale mozno tak len do styroch rokov, ked to jednym supom zvladla a nemala ine deti, co by potrebovali aj nieco ine, dvakrat to bolo vzdy skoro to iste. Naraz presli vsetky obdobia, ked skoncilo jedno, nemusela sa uz k nim vracat.
Ale ja som si to chcela uzit a tak viem, ake je to uzit si.

Napriklad ako si uzijete dovolenku. Dvakrat za den, ked sa mate tak luxusne, ze ste pri mori, absolvujete pri prichode a odchode: prve potapacske, druhe potapacske, prve plavky, druhe plavky, vedierko, tri babiky, prva formicka, druha formicka… vsetko vyhrabat z piesku, lebo nabuduce by ich uz nebolo pat, pokym vsetkych ponatierate, je to sichta pokym si sadnete, aby ste cely cas mohli uz len pocitat hlavy jeden, dva, tri, jeden, dva, tri, ze davate pozor.

Pamatam sa, ako som s uzasom hladela na osamelych dospelych, ktori si na jednom konci super narovnanej plachty na plazi urobili z piesku aj kopceky pod hlavy.
Ja by som ju mohla zbytocne narovnavat, kazdu chvilu som sedela na zhuzvanej plachte od dalsich noziciek s poziadavkami – A kde mam toto? –
Raz si aj ja tak lahnem, ze si narovnam plachtu, urobim kopcek pod hlavu a budem moct hladiet len do oblohy alebo aj zatvorit oci, bez toho, aby som stratila rodinu a prehlad, ci ziju. Na bezpecnost som vzdy bola pes, takze nejaka dlhsia chvila nepocitania akoze len pre mna, mi je neznama. Znama az teraz, ked to pisem.

Nie, nenabazila som sa toho ani dnes /lezania len s tvarou do neba/, ba bola som matkou tak dlho, ze este aj vresk cudzich deti je pre mna len radostou, ze ich nemusim ratat a vobec za ne nezodpovedam. Mozno aj preto, ze aj v praci ich mam dvadsatstyri.

Velmi dlho som sa cudovala, ked niektora kamaratka uz otravena materstvom, zahlasila, ze ine deti jej uz po druhom svojom dietati idu na nervy a uz by nemohla.
Ja by som mohla este aj po tretom, stale som toho nemala dost – uzit si to. Este aj stvrte by som bola chcela ako asocial, co si ich narobi a potom ma toho dost.
To ale nekritizujem mamicky, co ich maju aj pat, ale seba, ze rada by som mala, naivne mam a potom mam dost. Lebo vzdy si pomyslim, ked niekto ma vela malych deti naraz, vsak ani neviete, ake to bude!
To je rozdiel, zavelit spat o 20,00 a o niekolko rokov neskor citit sa doma len ako jeden podnajomnik v rodine, kde nikto nejde ani spat. Vychovate si mnozstvo dospelych s ktorymi potom musite zit, pokym nielen vyzeraju ako dospeli.

Ale ked to skoncilo a ja som vzdy tvrdila, ze mne sa to stat nemoze, aby som mala nejaky syndrom lutosti za detmi, hned prvy den po odchode tretieho ma uplne zaskocila tazka depka z toho, ze 30 rokov niecoho v kuse skoncilo. Tak sa mohli citit oslobodeni otroci – A co teraz? – ked zili len tym otroctvom.
Nie ze by som visela na detoch, to uz davno ma zaujimalo aj vselico ine, ale musela som visiet, lebo viseli na mne. O jednu vec mam viac – Nikdy nehovor…

Nastastie som taky dosial zazila len jeden den, lebo spomenula som si – Plavaj v smutku a utopis sa. Neplavat znamena len nemysliet na to, lebo myslienky su taka smola, co sa prilepi.

No mam dost. Asi existuje taka miera materstva a kazdy ma inu vysku jej hladiny. Najlepsie je kazdu hladinu svojich tuzob naplnit. Lebo stale si myslim, ze mnozstvo zien mata, ze este by chceli jedno dieta, este raz to zazit… len to nehovoria nahlas, kolkokrat im to pride na um… a kolko snov takto nechame odist bez naplnenia?
Lutujem len jedno, ze nemozem minuly cas zratat s tymto a rovnako podelit svojim detom, ked este boli male. Teraz to vidim, ze bolo vsetko naraz a kazde by si ma zasluzilo trikrat po dvadsat rokov len same pre seba.
Ja som si to uzila, ale uzili si ma dost aj moje deti, ked som ten jeden cas musela medzi ne delit?
Poznate zenu, ktoru nemrzi, co zas nestihla? Cely zivot sa ucime, aby nas nemrzelo, ze ked sme v praci, mozno sme mali zostat doma. Hlavne niektore dni, pre ktore pochybujete nad sebou ako matkou. A ked sme doma, ze sme doma, museli ist domov a ako to vyzera? Vsade s pocitom viny, ze mate byt inde, lebo zena je na roztrhanie. Malo casu je na to materstvo, malo kludu. Potom riesime akym stylom je lepsie sa roztrhat.
Neuverite, ale maximalne len dva roky som so sebou spokojna, co vela ludi este len nevie, ze mozu byt aj spokojnejsi. No ako matka, ktora matka kedy bude so sebou spokojna?

Su take vety nasich deti, ktore si obzvlast pamatame ako najvyssie ocenenia v svojom zivote, mozno nie z pohladu deti, ale nasho. Mna najviac potesili tieto tri a v tom poradi, ako ich napisem:

prostredny: – Ty si mi vzdy rozpravala a citala take rozne pribehy zo zivota deti a dospelych. Teraz sa mi to casto pripomenie, lebo v nich bolo vsetko, taky kluc na pochopenie takych situacii. Vies, aka je to hodnota a co vsetko v tom bolo? –
/Nevyzeral, ze to tak vnima, ked nekomentoval a len pocuval a o chvilu uz chcel ist hrat futbal. Tak predsa som mu to sprostredkovala, co som myslela, ze citim len ja.

najstarsi: – Ty si na otca nikdy nedala dopustit! –
/V tejto akoze staznosti je moj mnohorocny ciel, aby napriek vsetkemu mali deti o nom pritazlivy obraz, akym dokazal byt v svojej najlepsej podobe. Nemohlo sa mi to nepodarit, takou byt, ked je tu staznost opacna./

najmladsia: – Vies preco tomu verim? Lebo som cele roky videla, ze ty tak zijes! Predtym som si myslela, ze to je samozrejmost, ze kazda zena tak zije, ale vlastne si mi cele roky ukazovala, ze sa to da a ako ma zena zit. –
/Obrana jej rozhodnutia mat vztah len v laske. Kto by povedal, ze za tymto vzorom si pojde este huzevnatejsie, nez ja? Kto by povedal, ze moju tvrdohlavost oceni prave moja dcera, ked dcery chcu byt skor opacne ako rebelky? Ved taka som nebola preto, aby som jej bola vzorom. To som myslela, ze ziadne moje dieta ani nepochopi, co ja vidim ako vzor – ja ako rebelka./

Moje deti boli vnimavejsie, nez som si myslela. Keby som to bola vedela predtym, dam do toho este viac energie a casu a uz celkom inak. Ale bohuzial, asi casto mame v zivote pocit, ako by sme len hrach hadzali na stenu, pokym nevyrastie.