malinova

Keď sme boli v krízovom centre, mala som tam dobré kamarátky, ale jedna z tých žien Hela ma tam neznášala. Neviem prečo, ale aj za stenou som počula ako ma ohovára a rozčuľuje sa aj nado mnou. Hneď za nami mala izbu s tromi synmi. No mne ona bola sympatická, lebo žena typ Xeny, taká temperamentná. Asi si potrebovala vybiť zlosť za to všetko, čo zažívajú na úteku a čo sa jej nepáčilo v krízovom centre a potrebovala niekoho aj neznášať. Bolo to až nepochopiteľné ako ma neznášala. Napríklad som umývala podlahu v spoločenskej a už pri kuchyni, lebo mala som službu ja, prešla okolo mňa do kuchyne a povedala:

– A poriadne to umy, aby sme to nemuseli umývať po tebe. –

Akokeby som bola nejaká Popoluška a ona zlá sestra z rozprávky.

Po tom, čo ma môj muž po rozvode znásilnil, ma znovu odviezli z domu do krízového centra. Prišla po mňa riaditeľka krízového centra na aute a potom si vyčítali, že to podcenili a už si mysleli, že môj muž po rozvode už nebude nebezpečný a môžem ísť domov predať dom.

Bolo už skoro leto a potrebovala som sa vrátiť predať dom a čakať v ňom na záujemcov. Bála som sa vrátiť do domu a preto som vymyslela, že zoberiem so sebou nejakú ženu aj s deťmi, že keď budeme v dome dve, neodváži sa ma už napadnúť.

Bola som v kancelárii aj s hlavnou riaditeľkou a pýtala sa ma, ktorú chcem so sebou z krízového centra zobrať do domu so sebou.

A ja som povedala: – Helu. –

Vybrala som si Helu preto, že bola taká bojovná ako nejaký yenkee, s ňou sa nebudem báť, na ňu si môj muž netrúfne.

Hela zostala prekvapená, že som si vybrala ju, ale vysvetlila som jej to takto, že s ňou sa nebudem báť. Teraz sa môže ukázať ako Xena, či si na to trúfa byť so mnou v dome, kde nás mohol ohrozovať. A pre ňu to bola lákavá ponuka, lebo to znamenalo dostať sa na slobodu mimo krízového centra, kde bol dosť tvrdý režim. Ešte jej kamarátku so štyrmi deťmi sme zobrali. Bolo nás potom v dome štrnásť, ale náš dom bol obrovský. Dve izby mali dĺžku deväť metrov, aj moja izba.

Hela u nás objavila, že máme množstvo kníh a dala sa do čítania. Vždy chodila po dome aj s knihou, čítala Dostojevského a veľa sme sa rozprávali. Potom videla ako vykladám tarot a ona ho vôbec nepoznala a pre ňu to boli len obrázky.

Ani neviem ako sme sa k tomu dostali, ale sama od seba mi začala k tým obrázkom hovoriť, čo si ona myslí ako by to vyložila.

Napríklad som jej ukázala – Táto karta je, čo si myslí a táto, čo cíti. –

A ona začala rozprávať a len na základe obrázkov, čo si myslí a čo cíti. A bolo to tak presné, hoci nevedela o kom hovorí, že zistila som, že má talent na vykladanie tarotu. Odvtedy som ju vždy volala – A teraz vysvetli toto… -.

Vôbec nepoznala karty, ale stačilo jej ich len ukázať a ona vám porozprávala celý príbeh akokeby mala za sebou kurzy tarotu.

A mala taký zmysel pre kombinácie kariet, že keď vošla do mojej izby a zbadala rozložené karty, prišla bližšie, pozrela na karty a povedala:

– To je zas on! –

Aj podľa obrázkov kariet uhádla, kedy vykladám na Igora. Nedalo sa to pred ňou zatajiť. Stačilo jej vidieť karty. No vtedy som sa s Igorom ešte len zoznámila.

Ona nemala nikoho odkedy bola na úteku a k tomu ako sa vyrovnáva s tým, že žiadneho muža nemá, mi povedala:

– Ja som to vyriešila tak, že si predstavujem, že muži neexistujú. Proste neexistujú a existujú len ženy. A potom ma netrápi, že nijakého nemám. –

Ani si už nikdy nijakého nenašla. No ja som bola ešte len na začiatku hľadania. Mužov som spoznala, ale nijakého som nenašla.

A to som bola presvedčená, že keď som tak bola zamilovaná do bratranca, určite ešte budem zamilovaná do x mužov!

Také lásky ešte len prídu. A už neprišli. Netušila som, že môj bratranec bol taký výnimočný.

Ale keď po rokoch boli u nás teta aj s bratrancom a teta sa sťažovala na bratrancovu ženu, že sa s ňou rozviedol a nechce mu dávať dcéru a aké je to hrozné nešťastie, ja som sa potešila, že sa rozvádza. Vo mne zatrepotali všetky krídla, že teraz je znovu slobodný.

Mala by som sa tam vybrať. Keby som sa ho nebála.

Pri tete som si myslela – Tak takú ženu ste mu vybrali, lebo mňa by si nechcela! A ja by som mu niečo také nikdy neurobila.

No moja radosť netrvala dlho, znovu sa oženil a ja som znovu dostala betónom po hlave. 

Len kde ja by som mu niečo pripomenula. Nemala som ani čo!

Radšej som si predstavovala, že neexistuje.

.