Premýšľala som nad mužmi, čo majú des zo svojej zraniteľnosti. Asi je ich veľmi veľa. Ale ťažko sa rozmýšľa nad niečim, čo si neviete predstaviť. Nemáte s čím pracovať, keď nemáte vôbec nič, čo by pripomenulo vašu skúsenosť. Lebo svet môžeme spoznávať len na základe podobností. A všetky tie zranenia mužov, ako sú opisované, mi pripadajú absurdné. Že ako sa môže niekto nad takým niečim rozrušovať.
To oveľa ťažšie sa mi zdajú zranenia žien. Vôbec bežné ženy majú problém so sebadôverou a predstavte si to, že je postavená do záťažových situácií na slabiny sebadôvery. To je možno ako prežiť šikanu s vnútorným pokojom. Samozrejme šikanu z vlastného vnútra. Keď je navyše staršia, musí to byť hrozné. Zdá sa mi, že muži to majú ľahšie, tak neviem, čoho sa boja. Keby ich dali do tela o 10 rokov staršej ženy, to neviem ako by prežili. To by sa ešte len posrali.
Jediné situácie, čo mi môžu pripomínať taký strach, sú keď sa vám trasú ruky. V podstate v tých chvíľach sa bojíte toho, že sa budete správať ako idiot. Ale len cez tento zážitok chápem takých mužov. Tiež som v takých chvíľach chcela len byť nejako nablízku, ale za tlstým múrom.
Za múrom sa rozprávate ako kňaz v kazateľnici. Odriekavate bezpečné očenáše, pozeráte do tmy a ten druhý je pre istotu za mriežkou.
Do nej sa ani raz nepozriete.
A keby sa kazateľnica rozpadla, stojíte ako adept na zoskok z lietadla, čo neverí, že by padák mohol fungovať.
Hľadala som niekoho v kazateľnici a naskočilo mi toto video. To bol kňaz.
.
Celá debata | RSS tejto debaty