malinova

Naša chemikárka mala tiež zaujímavý príbeh s láskou. U ľudí ma vždy zaujímali ich príbehy o láske a pôdorys ich bytu.

Bola to mamina priateľka a moja mama mala za priateľku aj jednu našu matikárku. Aj tej viem príbeh o láske.

Táto chemikárka tiež bola dlho slobodná ako moja mama. A keď som sa narodila prišla ma pozrieť. A tak bola mnou ako bábätkom inšpirovaná, že sa rozhodla kvôli tomu, aby tiež mala dieťa, vydať sa za muža, ktorého nemilovala. On ju chcel už dávno, zbožňoval ju, ale ona ho nechcela. Rozhodla sa vydať kvôli dieťaťu. A stala sa jej taká neuveriteľná vec, že sa doňho už v manželstve zaľúbila. Všetko to rozprávala mojej mame ako všetky. Moja mama bola taká bútľavá vŕba, že jej skoro každý všetko hovoril, lebo bola chápavá ako ja a nikoho za nič neodsudzovala. Akurát nikto nepredpokladal, že to všetko porozpráva mne. Nikomu inému len mne. A to preto, lebo chcela, aby som poznala život a reálne príbehy reálnych ľudí, čo všetko sa môže stať a stáva a stalo ľuďom okolo nás. A ja som bola tiež bútľavá vŕba a preto som nikdy o tom nikomu nehovorila a tí ľudia to nikdy netušili, že to viem. Ale tým mali pre mňa ľudské rozmery a boli mi tým sympatickejší.

Aj matikárka, hoci o tej mi porozprávala ako na výške striedala chlapcov. Tiež mi to bolo sympatické, lebo keď pred vami stojí prísna matikárka, učila nás deskriptívnu geometriu, a vážne vám niečo vysvetľuje, predstava ako si to užívala v sexe s toľkými, jej dáva ľudský rozmer.

Naša trieda bola tým zvláštna, že v nej boli až tri deti našich profesorov. Všetko chlapci, triedna mala svoju dcéru vo vedľajšej triede.

Možno si pomyslíte, že nejaké protekčné detičky, ale napríklad dcéra našej triednej je špičkový vedec.

To len naša triedna aj v súkromí bola len fyzikárka. Raz som bola za ňou na byte, len po niečo a myslela som si, že konečne mi otvorí ako v súkromí, kde je len žena. No ona mi otvorila dvere s drôtikmi v rukách. Zas niečo zapájala. U nej by ste si nevedeli predstaviť, že jej deti nedoniesol bocian.

V triede bol veľmi obľúbený syn našej biologičky. A robili nám s mamou cez hodiny srandu svojimi rozhovormi.

Napríklad: – Kde máš kvet? – pýta sa ho mama. Mali sme doniesť izbové kvety na okná a nikto nepriniesol.

– Tak, keď doma mi nedali. –

– A to ti má mama pripraviť? –

– Musel som okopávať na záhrade. –

Hrali to vždy tak dokonale, že nie je jej syn, že sme sa vždy nasmiali.

Raz som tri týždne nechodila do školy, lebo som sa chodila opaľovať. Vždy sa mi prepieklo, keď som nemala ospravedlnenku, lebo triedna ma mala rada preto, že som tichá a nevyrušujem. Aj toto sa mi prepieklo, lebo som zakaždým povedala, že ju ešte nemám, zabudla som a ona mi verila, že taká slušná žiačka určite tú ospravedlnenku má.

Ale moja mama stretla chemikárku a tá sa jej spýtala, či už som zdravá, keď tak dlho nechodím do školy.

Myslím si, že to bolo vtedy, keď mi mama v hneve povedala, že som sviňa a keby bola vedela, čo všetko so mnou zažije, tak by ma nikdy nebola mala.

Ale z toho som ja žiadnu traumu nemala, pretože láskou mojej mamy som si vždy bola istá. Len ju som ľutovala, že počas tejto školy o polovicu kvôli mne zošedivela.

Ako naša Erika. Presne vtedy letela Pomáda. Ale tá nemala len takú paruku, ale svoje vlasy ako Marylin Monroe:

Erika bola asi celistvá. Rozprávala sa s chlapcami ako sestra v kuchyni. Sedela na lavici s roztiahnutými nohami, aby mohla aj rukou ukázať ako má všetko v pi…

Aj ja som mala, len ja nenápadne.

.