malinova

Väčšina žien len užitočne hnije.

Šaty alebo vzhľad nerobia človeka. To si ale ľudia len hovoria a žijú šatami a vzhľadom. Keď má podpätky a mejkap, myslíte si, že už nehnije lebo je ako prebalené hnijúce mäso v peknom čerstvom obale. Keď sa pozriete na ich vnútorný život, duchovný život je u nich neprítomný. Nieže v nedeľu, aby aspoň sedminu času venovali duchovnu, nie je tam žiadny. Všetko z duchovna považujú za zbytočné bludy.

Celé dni fungujú ako otrokyne v práci a otrokyne doma. Celé dni robia primitívne činnosti, len byrokratické a povrchné v práci a zaostalo primitívne doma. To chce veľkú mieru životného ubitia, aby tupo a mlčky hľadeli do hrncov. To si vyžaduje veľkú mieru osprostenia.

Ich zábava je na úrovni tv a obyčajných tliachačiek, ktoré nikde nevedú, s kamarátkami. Nevedia rozdiel medzi pojmami majetnícka láska podmienečná a bezpodmienečná. Nič nevedia o kľúčovej úlohe sebalásky. Nič nevedia o projekciách do iných a tieňoch, ktoré majú integrovať. Maximálne si posilujú svaly. Ich vnútorný život prakticky neexistuje a pôsobia len ako reklamy na šťastný život v zapriahnutí.

Väčšinou neprežívajú ani lásky, ani duchovno. Sú nudné nielen pre partnerov a manželov, ale aj samé pre seba a preto by sa v samote zbláznili!

Keď niekoho uvidia, nahradia si svoju tvorivosť tým, že vylejú kýbel svojich zážitkov na kamarátky a potom sa v tých zážitkoch spolu hrabú posudzovaním iných. A každú vec si pravidelne zopakujú 5 až 9 krát, aby reč nestála.

Keby ľudia nejedli a nesexovali, čo by ich spájalo? Roznáška detí po krúžkoch?

Väčšina žien je preto nezaujímavá. Nemôžete s nimi hovoriť prakticky o ničom, o celkom primitívnych veciach, koho stretli alebo čo varili.

Včera ma prvýkrát napadlo rozmýšľať nad tým, ktorú ženu by som si zobrala, keby som bola muž. Preberala som zo všetkých, ktoré v živote poznám. Ktorú by som z nich chcela, aby som sa nenudila?

Najskôr moju Xenu. S ňou som sa teda nikdy nenudila. Ale musela by byť bláznivejšia a venovať sa duchovnu a tomu čo ja, nie piecť zákusky. Musela by byť takou, akou v podstate je.

Myslím si, že jej manžel sa s ňou nikdy nenudil a preto mali šťastné manželstvo. 

Alebo moju šéfku. To by si asi málokto chcel zobrať za ženu svoju šéfku. Ale len náhodou sa stala aj moja šéfka.

To vám je temperamentná žena ako Xena. Mohla aj kričať na nás, mohla ma aj nasrať, ale vždy som cítila, že je ako ja, vždy skrývajúca svoje citlivé vnútro. Keď ešte bola obyčajná učiteľka a mala dozor na chodbe, vždy som s ňou stála na dozore, aby som ju počúvala, jej názory na život okolo seba. Asi mám rada temperamentné a cítiace ženy – Xeny.

Ale vždy som si myslela, že chcela by som mať ženu ako je jedna moja kamarátka a to celkom egoisticky. Ako muž by som ju zneužívala. Vždy ma volala s tým, že nech dojdem, lebo má navarené, upečené a pokecáme. Vždy a zakaždým, keď som k nej prišla, mala navarené a napečené a super upratané a rozprávala mi ako si to jej partner neváži a nechce si ju vziať.

To by bolo super mať takú ženu, absolútne dokonalú slúžku, čo to považuje za štandard, že sa musím najesť, dať si zákusok, kávu a počúvať aká je šťastná, že mi môže takto slúžiť. Tá by robila všetko ako robí a ja by som nemusela nič, len si ju zobrať, aby bola v siedmom nebi.

A presne takto ma dlhé roky videla sesternica, čo je druhá najkrajšia žena v rodine. Ju nebavilo upratovať ako mňa a mnohokrát mi povedala, že by chcela mať takú manželku ako som ja, čo by takto všetko upratovala. Hovorievala mi, že som taká ako tá teta – najkrajšia žena na svete. Že som taká praktická ako ona. Tým mi potvrdila, že sa mi ten sen byť ako ona, splnil. Minimálne tejto sesternici som tak pripadala, že som ako ona, tak prakticky premýšľajúca.

Ale už celé roky taká nechcem byť, keď som prakticky zarezávala a užitočne hnila. Presne to chcel môj muž – Buď ako predtým!

Jeden celý deň pred Vianocami som piekla, druhý deň to zlepovala džemom, tretí deň oblievala čokoládou a mala som tri obrovské krabice zákuskov. Jednu na Vianoce, druhú na Silvestra a tretiu na turistický pre ostatných.

Moja svokra vždy piekla sedem druhov a mňa vždy hnevalo, že mám len päť druhov.

Na stromček som piekla perníkové koníky s hompáľajúcimi nohami. Tie zvlášť a len keď som ich priviazala, hompáľali sa.

Svetu som sa páčila vtedy. S fašírkami, s našimi paradajkami, s kapustou. Jedine môj muž by bol vymenil večeru za báseň. Preto bol ojedinelý.

Ale koľko mužov by chcelo báseň miesto večere?

No nemala som sa rada, čo žiadna nevie, ako sa nemá rada a ako je zakomplexovaná na spätné väzby. A nevedela som, že zažívam len majetnícku lásku a nevedela som x vecí.

Čím to teda je, že sa nenudím len keď som sama? 

Celý život ma stresuje, aby sa to ženy nedozvedeli, že mi nechýbajú. Výlučne len temperamentné Xeny.

Na tvojich krídlach

v objatí ďalších

zaplatila som snami

vstupenku do ohňa.

V ktorom mi nestačí

nič menej.

Dnes je spln:

.