malinova

Mojim otcom som sa nikdy nezaoberala pretože ma nezaujímal. Bol mi odjakživa vždy len ľahostajný pretože aj ja jemu.

Nepamätám sa, že by bol na jediných mojich narodeninách. Asi len písal. A neviem o jedinom darčeku, ktorý by mi bol daroval okrem dvoch rozprávkových knižiek, kde mám jeho venovanie napísané. Bol to pán v dome, kde býval. V tom dome sa mi venovali len bratia.

Dal mi pár vecí na oblečenie po bratovi. A medzi tým oblečením boli rifle po mladšom bratovi. Nesmierne som sa z nich tešila, pretože to boli moje prvé rifle v živote. A pocit, že sú po bratovi, sa mi veľmi páčil, že mám aj brata. Že budem môcť hovoriť – Toto mám po bratovi. Že aj ja mám brata.

No otec ma zastavil na chodbe a vytkol mi, že som neprejavila vďačnosť za tie veci.

Ale veď neprejavovali sme si nikdy nič! Počítač, ktorý som preňho bola, mu neprejavil vďačnosť.

Otec, čo ma nikdy nepochválil, chcel vidieť prejav vďačnosti. Veľmi ma to prekvapilo, že vôbec nejaký prejav chce vidieť. Prejav čohokoľvek, keď tento človek neprejavoval absolútne nič.

A ako som bola jeho rovnoprávna dcéra, keď som mala za darované veci po bratovi ďakovať ako cudzia?

Moje deti nemuseli ďakovať, že mohli nosiť veci po súrodencoch!

Nebol mi ani na svadbe, hoci bol pozvaný. Pozvala ho mama, mne to bolo jedno. No možno ako urazený neprišiel.

A možno so mnou urazene bojoval ako s dospelou ženou. Že toto dievčatko si ho dovolilo odmietať.

Snažila som sa byť k môjmu otcovi slušná a chápať ho aspoň v dospelosti, že ako muži nevedia prejaviť žiadne city, celkom nič.

Aby som nebodaj k nemu necítila nejaký hnev v podvedomí, ktorý by ma blokoval, opakovala som si, že čo mal chudák robiť, keď nevedel prejavovať žiadne city?

A preto som si to neuvedomila, že sa mi postaral o obraz mužov, ktorí absolútne necítia.

A ešte som si spomenula, že mi raz bratia hovorili, že utopil šteniatka ich psa vo vedre a boli pri tom a videli to. Takéto niečo bolo v našej aj širokej rodine nemysliteľné. Napokon aj bratia s ním mali konflikty.

Pritom ja som drzá nebola. To by som si nemohla dovoliť a ani som nemala potrebu byť drzá. Zoči voči chladu len zatajujem city. To je akokeby iný bol v kožuchu a vy sa máte obnažiť.

Ten tieň bol môj otec, ktorý ma nikdy nemal rád. Ktorý sa voči otvoreným citom vedel správať len zraňujúco.

Moja mama mi dala všetko a môj otec moje lásky.

.