Moja teta bola kocka, hladká, čo zapadne do múru ako ľadová krychla. Všetky moje tety boli kocky.
Asi najviac mi ovplyvnila život, pretože som ju obdivovala pre jej krásu a temperament. Vždy som chcela byť ako ona, taká domáca gazdiná – my u vás tri dni, vy u nás tri dni. Bola super sliepka a ja som chcela byť sliepkou v takej rodine ako ona – tri deti a presne vedieť ako úsporne uložiť veci do skrine.
Ale rokmi som si uvedomila, že im mamu nezávidím, lebo bola obrazom človeka kocky, ktorý nežije ako chce, len to tak vyzerá.
A takí ľudia sú najnebezpečnejší, lebo iným nedarujú, keď nezapadajú tiež, keď museli oni!
Vždy bola najväčšou prekážkou medzi mnou a sesternicou, lebo nikdy nemala pochopenie, aby jej dovolila byť so mnou a musela som čakať, kedy skončí rad prác, čo jej dala ako Popoluške. To moja mama by taká nebola.
Ale keď mala syna, veľký rozdiel ako rozmaznávala jeho oproti sestrám. On si to pamätať nemôže, ale ja si pamätám.
Kto sa jej zveroval, keď všetci museli zapadať ako kocky?
Keď bola zamilovaná, tak si to splnila a ja som ja jej bála.
Postupom času som presne s takýmito kockami končila.
Prišli na planétu vyhovovať iným.
Dnes je pre mňa obrazom, prečo je tu život taký nudný.
Do každej doby by zapadla ako krásny snob.
Akurát si za stolom ako mamu predstavte najkrajšiu ženu na svete. To vás teda dosť oklame!
Všetkým kockám:
Narodila som sa tej najlepšej sestre.
Ani neviem, čím som si to zaslúžila.
.


Celá debata | RSS tejto debaty