malinova

Celkom zakázaný príbeh.

Keby mi bol môj muž nebol neverný, mali by sme šťastné manželstvo doteraz, lebo bol u mňa stabilná jednička a vo všetkom. Žila som len ním a 100%.

Ale darmo som s ním po nevere zostala, nedokázala som mu už dôverovať, keď som zažila že mi dokázať tak klamať a ubezpečovať ma, že s ňou nič nemal ako mi hovorili. To ma vyhodilo z nášho života, že som sa mohla zamilovať do iného, hoci som to nevedela.

A v to leto som bola u tety, v dedine mojej babičky a môjho detstva. Mala som tam o 8 osem rokov mladšieho bratranca, ktorý nedávno skončil výšku a čítal mi básne a rozprával obsahy rôznych kníh. Trávila som dni v rozhovoroch s ním, hral mi na gitare a bol depresívny.

Stalo sa to tak, že ho pichol sršeň a on je alergický na pichnutie hmyzu. Volali sanitku a pokým prišla sanitka bola som pri ňom a opúchal mi pred očami akoby starol každú minútu o päť rokov. A zrazu vyzeral akoby mal 50 rokov, taký bol spuchnutý a vyzeral zostarnutý.

Akokeby som si v tej chvíli uvedomila, že aj on by mi mohol byť vekovo primeraný partner. (Vtedy som ešte nevedela, že raz budem mať aj mladšieho.) A ja som sa v tej chvíli doňho, do takto napuchnutého zaľúbila. Toto sa mi nikdy nestalo a možno ani vám, aby ste na minútu presne vedeli, kedy ste sa zaľúbili. Ale keď poňho prišla sanitka, vedela som, že práve som sa doňho zaľúbila. Totálne zakázaná láska. Lebo nielen mladší ale ešte aj rodina. Toto sa nikto nesmie dozvedieť, takú hanbu. Hlavne to skryť.

A on mi dal čítať do rúk básničku o nesplnenej láske a neprečítal mi ju. Myslím si, len si myslím, že bol depresívny preto, lebo jeho to napadlo už skôr. Ale možno si to namýšľam. Zakázanosťou vznikla hmla pri ktorej sa ženy zamilujú. Teta by ma zabila.

No s ním som zažila to dlhé čuranie na záhrade, keď sedel na lavičke a nevedel, kde som tak dlho. Keď som sa mala sťažovať aby mal odvahu a mne sa nechcelo. A to on sa mi za to pomstil a odvtedy sa so mnou len hádal s dlhými pohľadmi do očí. Nechal otvorené dvere a z postele ma sledoval, či v tme zamierim k nemu. Iste takto k nemu zamierilo do postele už veľa dievčat. Ale ja som nemohla. Ja som bola rodina, staršia a ešte aj vydatá. Teta vo vedľajšej izbe pre mňa bola stelesnením celého sveta. Celej jeho byrokratickej ťarchy.

Ešte keď sme boli v tom romantickom aspiku, keď sme sa nehádali, hovoril mi obsah z nejakej knihy, kde sa do hlavného hrdinu zamiluje žena behom troch dní a behom troch dní jej zmení život. Že toto by aj on chcel zažiť, aby nejakej žene takto dokázal zmeniť život a behom troch dní!

A vôbec to nevedel, že to dokázal. Lebo ja som prišla domov s tým, že už nedokážem pokračovať s manželom, lebo ja som zaľúbená do iného.

Mne rozsudok o našom manželstve podpísal on, hoci to nevedel. Lebo vtedy som si uvedomila, že ja sa ešte môžem zamilovať.

To rozhodlo o našom manželstve. Že aj keď to nebude a nemôže byť on, ja sa viem zamilovať. Už to nebolo nepredstaviteľné. 

Každý si doteraz myslí, že som ich tam všetkých okašlala, lebo odvtedy som už desaťročia v babičkinej dedine a dedine môjho detstva nebola, ale ja som sa tam hanbila ukázať. Sesternica, jeho sestra mi povedala, že to vie a že to chápe. Môj bratranec vyzeral vždy ako z časopisu. Ale myslím si, že to dnes už vedia všetci. Lebo môj muž im zavolal, že mu môj bratranec rozbil manželstvo. Ja sprostá som bola k nemu úprimná. Jemu som sa hneď nezdala v poriadku.

Prečo som sa ja vždy za lásku musela hanbiť?

Normálny ste len keď sa nezamilujete.

Ale splnila som si to onedlho po rozvode s „Orlandom“. Sny sa majú plniť. Iní ti ich za teba nesplnia.

Všetko najlepšie v mojom živote bolo proti byrokratickému svetu! Len sa mi príliš ľahko splnil. Nestihnete sa zamilovať.

.