Môj muž mal na prvom mieste najradšej buchty na pare a na druhom mňa. Tak to s obľubou hovoril.
Raz keď bol v nemocnici lebo si skoro odrezal prsty keď rezali kameň, robila som mu päť druhov buchiet na pare s rôznymi plnkami.
Aby ich mal ešte teplé, keď ich donesiem, parila som posledné v zimnej bunde aby som mohla okamžite vystreliť do nemocnice.
A spätne mi vytkol, že jeho kolegyňa – milenka za nim hneď bola a ja nie. Ja som robila buchty. Cítila som nenormálnu krivdu, keď som si spomenula ako som sa potila v bunde aby ich mal teplé.
Neviem, kedy som mu to povedala, lebo čo nasledovalo, som si nechcela pamätať. Ale porozprávala som mu aj ja ako som mu bola neverná. A nepovedala som mu, že som sa so svojou prvou láskou nevyspala.
Určite som mu nechcela povedať, že zlyhal a nebol schopný ničoho alebo že ma odradila počuraná posteľ jeho synom a nemohla som tú neveru spáchať. Tiež som chcela byť neverná, keď bol on. Takže som povedala polovicu pravdy aby si tiež mohol predstavovať, čo sa nestalo.
Počúval ma s údivom lebo tiež si nevedel predstaviť, že by som mu mohla nehovoriť všetko.
Ale on z toho dostal srdcový kolaps a musel ísť do nemocnice.
Zavolala som jeho milenke, mojej kamarátke, že je v nemocnici a môže ho ísť navštíviť. Nie kvôli nemu, kvôli nej, ale kvôli mne, aby som s ňou mohla hovoriť, lebo mi chýbala. Mala som ju radšej ako jeho. Tiež preto, že som ju stratila.
Najviac mi ho vždy pripomínal Jan Potměšil:
.


Celá debata | RSS tejto debaty