z denníka utečenca:
Presne viem, kedy sa do mňa zamilovala. Nebolo to po sexe.
Sedel som pri práci a nevidel som ju. V hlave sa mi preháňali myšlienky na to, že tak krásnu ženu som ešte nemal a čo ja som oproti nej.
Dostal som odvahu povedať jej ako som sa cítil ako malý chlapec. Niečo také, čo by ste o svojej cene nikomu nepovedali. S trpkým pocitom takto to zostane na veky.
Nechala svoju prácu a prišla ku mne ako magicky otvorená truhlica. Nikdy pri nikom som nebol tak detsky zraniteľný ako vtedy. Určite to bolo tým, že si spomenula na základnú školu a svoje pochybnosti o sebe. Sedel som a bol som malý. Stála predo mnou ako záchranná sieť do ktorej môžem skočiť.
z lásky idiota:
V sobotu som mal zimnicu a v utorok som zistil, že sa jej chcem ozvať. Neviem ako ďaleko bola s novým frajerom, ale bol som taký blbec, že som sa jej ozval. Ona prsty používať mohla a hneď mi odpovedala otázkou.
A presne vtedy prišiel najťažší úder, päť minút som sa snažil niečo odpísať a nemohol som trafiť tie písmená.
Má zmysel vzťah pri ktorom ste ako negramotný a pri ktorom ste na infarkt?
Však by ste pri akomkoľvek stretnutí mohli byť náhle slabomyseľný idiot.
Pripomínalo mi to príbeh, kde jedna láska začala tak, že kúpili si spolu nanuky a keď si ich rozbaľovali pri smetnom koši, on zahodil do koša nanuk a papierik si nechal. Viem, že už niečo takéto som pri nej zažil a podarilo sa mi to nezapamätať.
To by som asi natrvalo nedokázal skrývať.
Mohol by som pokračovať, ale bolo by to ešte idiotskejšie. Čistá sci-fi.
.


Celá debata | RSS tejto debaty