malinova

V živote som mala len dva vzťahy. S mojim mužom a mojim „Orlandom“. Len v týchto vzťahoch ma muži nevyužívali emocionálne, že za energiu, lásku a pozornosť ti nič nedám.

Ani vlastnému mužovi som sa nedala len využiť. Najprv prešiel a len podvedomým testom, keď celú noc spal u nás so mnou v posteli a nepokúsil sa o sex. Tým mi oznámil, že mu na mne naozaj záleží, že ma miluje a že mu na mne záleží pre budúcnosť a nie pre zážitky.

Preto som ho požiadala o ruku, ja! Preto som si ho vybrala okrem toho, čo všetko sme mali spoločné.

A napriek tomu som mu povedala, nebude to tak, že ja s tebou budem chodiť, budem tvoja milenka a možno o rok si ma nevezmeš. Buď do toho ideme na 100% alebo nijako. Buď do toho dáme všetko alebo nijako a až po vojne. Vedel, že inak si ma nezíska. Buď ma chceš alebo nechceš.

O týždeň ma prekvapil, keď prišiel v daždi a pod bundou mal žiadosť o sobáš.

Nech bol v živote akýkoľvek, nech poznal len majetnícku lásku, ale len majetnícku som poznala aj ja, pristupoval ku mne čestne. Nič odo mňa nezobral zadarmo. Za všetko platil svojim časom, svojou námahou, svojimi citmi. Niesol ťarchu zarábania, ochrany, základu našej rodiny. A ťažko pracoval, lebo ťažko fyzicky a raz pri práci skoro prišiel o prsty, keď rezali kameň. Nech naša láska bola akákoľvek, do nášho manželstva dal 100% tak ako ja. Naše manželstvo, pokým trvalo, nebolo divadlo. Žiadne prázdne postele a sex raz za mesiac, preto bol taký divoký aj náš rozchod, lebo to sa nerozpadalo mŕtve manželstvo, mnoho rokov mŕtve, ale živé a žité autenticky. Boli sme na sebe závislí.

Povedal, nech si majú iní vlažné manželstvá, ale ja tak žiť nebudem a nechcem. Ja chcem, aby si bola do mňa zamilovaná ako celé roky autenticity. My spolu nevyhoríme, ja budem bojovať.

Je to pre mňa oveľa pochopiteľnejšie než keď skončíte len ako živá mŕtvola vo vzťahu, ktorý drží už len dom, deti a strach zo samoty.

Keď zomrela moja mama, okamžite tu bol aby mi pomohol. Nemusela som vybavovať nič, všetko vybavil za mňa a dopravil ma aj na pohreb.

To je láska praktická. Tá skutočná. A vždy tu bol, aby sa vrátil. Nikdy sa už neoženil aby sa mohol vrátiť. Stačilo slovo a bol by mi pomáhal zas. A prakticky.

– Však ty raz oľutuješ – , hovorieval mi. – Uvidíš, že iní pre teba nič neurobia, lebo takí sú muži, len ženy zneužívajú. –

A ako má každý vždy aj pravdu, najviac som si to uvedomila, keď som potom porovnávala, čo iní muži urobia pre svoje ženy. Koľko vecí som ja nepočula od svojho muža, ktoré ženy bežne počúvajú od svojich. Že som nikdy nepočula ani vulgárnu nadávku. Nieže na mňa, ani na iných. 

Že mohol dostať aj konzervu a vždy za jedlo zaďakoval a vždy ma pochválil. Že aj ja som jeho klady považovala za samozrejmosť. A potom som videla, že u iných samozrejmosťami nie sú.

Dnes ho len lepšie chápem, prečo tak bojoval, že lepšie odhadol moju budúcnosť bez mužskej pomoci. Jeho neveru, ktorej bol fakt obeťou. Jeho zúfalstvo. Dá sa pochopiť a viac než ľudská ľahostajnosť a len zneužívanie iných ľudí.

Xkrát si uvedomím, keď prežívam niečo ťažké, že teraz by mi bol oporou. Teraz by povedal: – A dosť, už jej nepovieš ani slovo, lebo poletíš! – Xkrát som si uvedomila ako si všetci trúfnu na ženu bez ochrany a len preto, že nemá chlapa, ktorý by si jej zastal. Ktorý by jej dal hodnotu a cenu v tomto svete, kde hodnotu a cenu dávajú ženám len ich muži a inak sú neviditeľné!

Teraz by povedal: – Už tam nepôjdeš. Nedovolím, aby ťa takto žmýkali a ničili. Zostaneš doma oddychovať a pozbierať sa. Ja zarobím, ja ťa uživím. –

Xkrát mi príde na um: – Prečo vás tu vaši muži nechajú? –

Že ja tu musím byť, to chápem, lebo ja nikoho takého doma nemám, čo by ma chránil. Ale vy máte, tak prečo vás tu nechajú trpieť?

Párkrát som im to povedala a v ich očiach boli slzy a cena môjho bývalého muža, ktorý by ma tu nenechal.

A keď som bola s mojim Orlandom, ten chcel moje dieťa a chcel si ma vziať. Mal byť len zážitkom a nebol. Zahanbil v živote všetkých mužov, ktorí odo mňa chceli len sex, len moju energiu a celkom za nič!

Predal svoje auto, keď moje deti nemali na stravu.

Iní muži mi dávali len poznanie, že okrem svojich partneriek bývalých alebo súčasných, im tie partnerky nestačia.

Môj muž mal pravdu, že uvidíš ako muži zneužívajú ženy. Dovtedy som to nevidela, lebo som si myslela, že nemôžu byť horší od môjho muža, čo do mňa v zúfalstve kopol a čo ma v zúfalstve znásilnil.

Dnes vám poviem, jeho chápem, ale vás nie!

On bol aspoň autenticky zúfalý.

Keby dnes žil a keby som dnes s ním bola. A to verte, že by som sa k nemu vrátila. Tak by sa ma spýtal po čom túžim.

Nepredpokladal by, že je to sex. Ani po 19 rokoch celibátu by nepredpokladal, že je to sex a to bol najlepší milenec od náhodných úkazov.

Keby som mu povedala, že chcem vidieť všetky útesy v južnom Taliansku, tak by povedal: – Žiadny problém! Auto máme, zoberieme si čas, uvidíš všetky útesy. –

Môjmu synovi by som chcela povedať: Vôbec sa nemusíš hanbiť za svojho otca, lebo bol lepší od iných mužov. Bohužiaľ, je to tak a mal pravdu, že väčšina mužov ženy len zneužíva. Ja som to nevedela, lebo som poznala len jeho.

Dnes by bol veľmi šťastný za svoje vysvedčenie.

.