malinova

Keď mi nepredĺžili pracovnú zmluvu, tak som sa s tromi detmi ocitla na sociálke. (Školstvo tak šetrilo na množstve matiek, ktoré reálne v školstve sú, že ich pracovné zmluvy končili v júni a začínali v septembri.) Kto to osobne nezažil, tak NEVIE, ze je tam taký byrokratický systém, že žiadateľka o pomoc musí splniť asi desať požiadaviek, čo všetko má doložiť, aby si mohla požiadať o pomoc, že to nebolo reálne možné pre byrokraciu na toľkých miestach s potvrdeniami, kde ani neboli (dovolenky, neprítomné pracovníčky). Urobila som preto všetko a aj tak mi pre byrokraciu nedali nič za jeden mesiac, to má žena s tromi deťmi žiť zo vzduchu, keď sa ocitne v čase núdze (a to sa nerozpisujem ako sociálky nefungujú a j celé mesiace pre byrokraciu). Na ďalšie mesiace mi priznali toľko, že by som nemala ani na nájom, nieto ešte na prežitie. Keby som si nebola našla prácu do dvoch mesiacov, tak sa môžme pásť a neboli by sme to prežili. Nepomáhal nám štát, len ľudia okolo. Každá aj jednotýždňová choroba ma vždy stála dva mesiace splácania pôžičky. Keby som ochorela na dlhšie, tak neprežijeme alebo keby mi na dlhšie ochorelo dieťa a to tu máme aj postihnuté deti. Prežili sme vďaka tomu, že som chorá bola málokedy a dokázala prežiť so splácaním pomoci na prežitie.
Žena, ktorá nemá VŠ a možnosť sa zamestnať, ktorá nemá byt, tej ide o prežitie, o holé prežitie s deťmi!
Je nútená sa nerozviesť aj keby neviem čo znášala (nútime takto matky znášať aj domáce násilie!!!) alebo živoriť na hrane prežitia. Už s narodenými deťmi jej ide o prežitie, o to, že nebude mať na stravu ani na nájom a náš štát to nezaujíma. Ľudia si pomáhajú zbieraním plastových vrchnáčikov, čiže len milodarmi a nie sociálnou pomocou štátu.
Tento štát, čo kašle na matky s deťmi a preto u nás nie je záujem žien mať veľa detí, nemá ŽIADNE morálne právo nútiť matky k adopciám pre chudobu! Taktiež k adopciám nútiť ženy, čo už majú postihnuté deti a musia sa o ne starať a nie mať ďalšie deti na adopciu.

Keďže sa matiek v tomto štáte nemá kto zastať, je potrebné to a zvlášť mužom pripomínať, skôr ako otvoria ústa pri odsudzovaní žien za potraty a prečo do týchto podmienok nerodia viac detí, nieto ešte tretie, štvrté, piate povinne.

Práve ako žena veľmi citlivo vnímam postoj a zvlášť mužov k matkám a vôbec ako spoločnosť pristupuje k ich materstvu. Budem rozoberať všetkých, čo ešte majú tú drzosť vyjadrovať sa k materstvu len spoza rečníckych pultov, čo by mali robiť matky, v ktorých koži sa nikdy neocitli a dokážu to rozoberať len teoreticky, filozoficky, cynicky a odtrhnuto od tvrdej reality podmienok k materstvu.

To, že ja som mala v tomto štáte tri deti, to mi mnohokrát a zvlášť liberálkovia pripomenuli, že je len moje súkromné hobby a preto matkám štát pomáhať nemusí, lebo je to ich súkromná vec, že majú takéto nákladné hobby a kto naň nemá, nech deti nemá (A potom sa čudujú, že prečo nemajú!). To ešte z čias, keď im pomoc blížnym bola celkom ukradnutá a ešte sa nestala nosnicou ich propagandy. V tej dobe ešte žiadne svedomie nemali a politicky ako zástava ešte neexistovalo.

Mám jednomesačné vnúča a náklady len za jeden mesiac boli 1000 eur, keď chcete byť dobrým rodičom. Filozofické kecy, ako dieťa može prežiť z milodarov, znamená, že pri akýchkoľvek chorobách mu nekúpite to všetko, čo potrebuje a čo vám budú odporúčať aj lekári. Znamená to, že svojmu dieťaťu nekúpite bicykel, korčule, lyže, okuliare, rovnátka na zuby, nezaplatíte mu záujmové krúžky, školu v prírode, tábory, pracovné zošity a výlety, aké majú iné deti. Veľmi dobre sa o tom teoretizuje len tomu, kto to neprežil v ťažkých podmienkach. Nie každý v tomto štáte má možnosť dennodenne vidieť, čo je to, keď deti nemajú na obedy, keď nemajú na obyčajné výlety, ani na doplatenie škôl v prírode, keď nemajú na krúžky, keď nemajú na korčule alebo keď nemajú na desiatu.

„Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV je pätina detí ohrozených príjmovou chudobou. To znamená, že pre každé piate dieťa je školský obed, desiata, krúžok po škole či nové oblečenie luxus.

Nečakaným výdavkom nedokázala vlani čeliť viac ako polovica rodín s jedným rodičom a vyše dvoch pätín rodín s troma a viacerými deťmi, ukazujú dáta sociológov.“

• V roku 2017 vzrástlo riziko chudoby domácností s tromi a viac deťmi na 35,4 % a v posledných rokoch je na Slovensku vyššie ako európsky priemer
• Až 52,4 % jednorodičovských domácností a 42,1 % domácností s tromi a viac deťmi v roku 2017 nedokázalo čeliť neočakávaným výdavkom
• Dovoliť si každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu si nemôže 30,2 % jednorodičovských domácností a 24 % domácností s tromi a viac deťmi

ZDROJ: Výskum Sociologického ústavu SAV

Všetko samozrejmé ešte aj v tom socializme, nepokryjú pomaranče od katolíkov počas deviatich mesiacov a plastové vrchnáčiky pri postihnutých deťoch. Naozaj milujem teoretikov, čo ani nevedia o čom hovoria a ich svedomie sa zmôže len na odsudzovanie a ktorí, keby to mali osobne prežiť, tak by sa nervovo zrútili, lebo sú na kolaps už z menších blbostí, čo napokon môžte v ich životoch vidieť, že ich položí aj stokrát menej.

V tomto štáte majú matky deti len ako svoje súkromné hobby a vôbec nie preto, že by si to táto spoločnosť zaslúžila.

A keď sa tak veľmi chcete oháňať duchovnom, tak vám objasním prečo táto spoločnosť bude mať problém s migráciou veľmi zaostalých pohľadov na ľudskú rovnoprávnosť do Európy. Z duchovného hľadiska by sa to nemohlo udiať spoločnosti, ktorá sama v sebe nemá rovnako ponižujúce názory voči ľudským bytostiam. Ale keď ešte máme v spoločnosti toľko vlastného násilia a krutého pohľadu mužov na ženy a matky, že miesto pomoci poznáme len násilie a donucovanie, je zákonitosťou, že sa to zosilní, aby s tým tí istí nositelia boli konfrontovaní aj z vonku, kam také myslenie a postoj k ľuďom vedie. Nie, vôbec toho nie sme obeťami, my to máme aj v sebe a to presne vytvára ten most pre tieto zážitky. V niektorých našich mužoch je toľko agresivity k ženám a matkám pri ich odsudzovaní, napríklad, že sú vrahyne, pričom polovica z nich sú matky aj s dvomi alebo tromi deťmi, že práve muži budú konfrontovaní s tým, čo je ten vnútorný obraz v nich a budú svedkami toho, že nevedia ženy brániť. Ešte aj teraz dávajú za vzor ženám zotročené rodičky moslimov, ktoré rodia také množstvo detí len pod hrozbou násilia. 

Taktiež nám cudzie náboženstvo bude vnucované práve vďaka tým ľudom v Európe, čo sami chcú svoje náboženstvo vnucovať iným a tým umožňujú takú duchovnú zákonitosť, že rovnako nám bude iné. Vlastne ani nevieme, čím všetkým si to sami spôsobujeme, pretože väčšina ľudí, hoci sa považuje za veriacich, neverí v takéto duchovné zákonitosti len vnútorného zrkadla a že to každý deň určujeme vlastnými postojmi vlastného vnútra a síl, ktoré v nás prevážia ako výslednica spoločných síl. Týmto doslova náboženskí fanatici v Európe privolávajú na Európu zosilnené rovnaké sily. A keď ju niečo zachraňuje, sú to len ľudia, čo nerobia to isté ani v malom.

De facto sa na tom podieľajú liberálkovia naivitou a náboženskí fanatici zaslepenosťou vlastnej agresivity, ktorú si taktiež neuvedomujú, lebo tiež má obal ušlachtilých cieľov.

Či sa vám to bude páčiť alebo nie, liberálkovia v sebe toľko agresivity nemajú. Sú vinní len naivitou a servilnosťou, ale nie natoľko agresivitou! A za tým si stojím, hoci ich kritizujem prakticky denne.

Keď liberálkovia kričia, že na obedy pre deti nemáme, lebo je to hanba, že rozhodujú o spoločnom, je to falošné!

Neodvážili by sa ani pípnuť, keby to bolo rozhodnutie o našom spoločnom pre migrantov.

Keď máme na migrantov, v prvom rade potom musíme mať na obedy pre deti. Ibaže by ste klamali, že máme a na migrantov bude musieť byť! Len naivita, že ešte nemajú predstavu koľko. Potom uvidíte, ako stíchnu, lebo nesúhlasiť s obedmi pre deti sa ešte nevolá rasizmus.

.