malinova

Otázku interupcií považujem za veľmi závažnú, pretože vážne ohrozuje nielen deti, ktoré by sa mohli narodiť, ale ľudské práva v celej spoločnosti.

Tento problém má pre mňa tri rôzne roviny:

1. Osobné rozhodnutie o vlastnom živote.

2. Ohrozenie práv žien a matiek.

3. Ohrozenie základných ľudských práv v Európe.

1. Osobné rozhodnutie o vlastnom živote.

Pod tým rozumiem rovinu, aký ja mám osobný postoj v tejto veci aj keby mi ho nikto nevnucoval a mohla by som sa celkom slobodne rozhodovať. Je to rovina osobného postoja každého človeka k danému problému u seba, k vlastnému životu a k vlastným deťom. Teda rovina v ktorej nerozhodujete o inych, čo by mali robiť iní, ale čo predpokladáte, že by ste v danom probléme urobili vy so svojim životom a svojim rozhodovaním.

Ja to nemusím predpokladať, čo by som v takej veci robila, lebo mne sa už taká situácia stala a teda viem, ako som sa v nej zachovala.

Mala som už tri deti a bola som rozvedená. Navyše som bola matka vo veľkej sociálnej núdzi, ledva sme mali na stravu. Dva roky po rozvode som mala priateľa a mesiac som žila vo veľmi ťažkej úzkosti, že som tehotná.

Najviac som sa desila toho, že nikto okolo mňa nepochopí, že ja to dieťa chcem aj keď som otehotnela celkom neželane. Domnievala som sa, že pre mnoho ľudí by som urobila blbosť, keby som do absolútnej sociálnej núdze mala štvrté dieťa. Preto v tomto zmysle sa mi nepáči táto spoločnosť, ktorá by mi pri takomto rozhodnutí prejavila málo pochopenia, že ja to dieťa chcem a možno by mi aj nadávali, že som blbá, keď som nešla na potrat. Tak aby som tomu predišla, aby mi ľudia za to nenadávali, rozhodla som sa, že to nikomu nepoviem a budem sa tváriť, že o tom neviem, aby som sa mohla tváriť, že ani som nemala možnosť a dozvedela som sa to až neskoro, keď sa už nedalo nič robiť. Proste som to dieťa chcela a takto som si ho chcela obhájiť.

Presne v tom čase nemal kde dať môj exmanžel svojho psa a dal mi ešte na krk tohto psa – fenu, najprv vraj len na dva týždne. Ale to sám nevedel, že už čakala šteniatka. Nakoniec to dopadlo tak, že mi tá fena zostala na krku aj s desiatimi šteniatkami, ktoré mala.

V mojom živote bola táto fena a jej šteniatka kľúčové, pretože ja som v tom psovi videla seba.

Keď vrhla šteniatka, najprv ma nechcela k šteniatkam pustiť, lebo sa bála, že jej ich vezmem. No nebola ako ja? Tiež som sa takto presne v tom čase bála, že ľudia by mi hovorili, že štvrté som si nemala nechať. Hovorievala som jej v duchu – Neboj sa, ja ti ich nevezmem, ja som ako ty, ja si svoje tiež nedám a tiež ich budem takto skrývať ako ty tu v pivnici.

A ľudia mi hovorili, že tri z nich mám dať utratiť, pretože od cicania 10 šteniatok mala úplne rozodrané bradavky. Ale ja som s tým stále otáľala. Pozorovala som najčastejšie práve tie tri, ktoré navrhovali utratiť, lebo tie neboli tak krásne sfarbené ako ona, že vraj tie už tak ľahko nepredám. No práve tie tri čierne boli najživotaschopnejšie a preryli sa k bradavkám odvšadiaľ a vytláčali ostatné. Nebola som schopná jej dať zabiť ani jedno. Tak, keď ich bolo desať, bude ich desať. Denne sme mali len na dva litre mlieka. Jeden liter bol pre moje tri deti a druhý liter pre desať šteniatok.

V osobnej rovine si teda myslím (aj keď som napokon tehotná nebola), že aj keby som mala hladovať, tak by som mala aj štyri deti, keby sa tak stalo, lebo vyše mesiaca som žila s tým, že som tehotná a to dieťa chcem. No mala by som ich dobrovoľne a slobodne, čo vnímam ako veľmi veľký rozdiel, keď sa naozaj môžem slobodne rozhodovať.

2. Ohrozenie práv žien a matiek.

Napriek tomu sa mi nepáči a môže nepáčiť, že táto spoločnosť chce nútiť ženy rodiť ako také nosnice alebo kravy.

V článku proti potratom, čo sa teraz skvie na Hlavných správach, je argument:

„Ženy sú slobodné vybrať si, či budú mať sex, alebo nie, či použijú antikoncepciu, alebo nie.“

Nie, nie je to pravda! Poznam zo života veľa žien, ktoré sa nemôžu slobodne rozhodnúť, že už nechcú mať sex alebo kedy chcú mať sex, pretože sú na svojich manželoch prežitím s deťmi závislé. To sa doslova klame, že ženy sa o tom rozhodujú samé. Nie v našej spoločnosti, kde mnohé osamelé matky by to s deťmi neprežili a nemali ani na nájom. Sú nútené byť s tými manželmi, keď už si ich raz vzali a mali s nimi napríklad dve-tri deti. Takže mi nehovorte o slobodných ženách v štáte, kde mnoho matiek žije v chudobe alebo na hranici chudoby a na hranici možno ešte preto, že majú aj manžela a k sexu sú aj z ávislosťou na nich nútené, hoci manžel na plodné dni alebo spoľahlivú antikoncepciu neberie ohľad.

Mňa nezaujímajú vaše paničky, ktoré chcete trestať väzením za potraty. Ja netrávim čas pohoršovaním sa nad bohatými paničkami, čo nechcú mať deti, mňa zaujímajú tie chudobné matky, ktorých nie je málo a slobodu rozhodovať sa nemajú!

A miesto toho, aby ste im finančne pomohli (štát, politici), tak chcete zákon, aby museli dať deti splodené v takej neslobode na adopciu?

To ja sa môžem spýtať – To oni majú byť vaše nosnice pre bohaté paničky, čo nemôžu mať deti alebo kresťanky, čo nemôžu mať deti, ale vedia len moralizovať o tých chudobnejších, že to sú vrahyne, keď to už nezvládajú?

Ja ako kresťanka, keby som nemohla mať dieťa, tak budem v kreťanskej láske nútiť chudobnú ženu, aby mi pre chudobu svoje dieťa dala, lebo inak je vrahyňa? A to je tá kresťanská láska, že k deťom sa dostanú iné ženy pre chudobu iných? A budeme ich vydierať slovami, že inak su vrahyne, keď nám ich v chudobe nedonosia možno za pomaranče v čase tehotenstva? Veď to je zneužívanie chudoby a núdze iných!

Ak by už dačo kresťanská láska hovorila, tak daj im peniaze, netrhaj dieťa od matky a pomáhaj jej celé roky, aby naň mala!

No ako krásne to muži prerozdelia, ako tovar. Tu nie je, tam je, nech sa teda presúvajú ako tovar. Týmto vezmeme pod hrozbou, že by boli vrahyne, a tam dáme, lebo tu je dopyt a dlho sa čaká. Ty budeš nielen v núdzi, ale aj nosnica pre nedostatok ponuky k adopciám. Je to ľudské k ženám v núdzi? Zneužívať takto ich situáciu v núdzi, keď už teraz sú v biede, aby vám ešte robili nosnice?

Veď tá žena často neotehotnela dobrovoľne, ale niečo závažné ju k tomu potratu vedie. Nehovorím o malom počte, keď tu sami na Pravde často vypisujete o biednom Slovensku. A zrazu biednych matiek už niet? Už sú zrazu slobodné a môžu sa všetky slobodne rozhodovať?

Vážení muži, urobte tu najprv štát, keďže v politike je drvivá väčšina mužov, aj tých, čo prišli s nápadom zachraňovať deti trestným stíhaním matiek, kde nebude problém s prežitím matiek a ich detí. 

O akých kráľovnách Hlina hovorí? Ani matky, čo už majú deti nie sú žiadne kráľovny, ale mnohokrát živoriace matky o čom píše ešte aj ten Denník N, takže výmysel to nie je.

Vy tu preto nemáte deti, lebo na matky kašlete a maximálne vás celkom vypočítavo zaujímajú len dôchodky a demografia, že kto sa vám postará o starcov!

Z matiek v núdzi urobíte nosnice a deväť mesiacov budú kráľovné na pomarančoch od katolíkov?

ĽSNS v predkladanom zákone:

„Na obhajenie potratu sa tiez casto pouziva socialny argument – ze dieta by sa narodilo do nevyhovujuceho prostredia, v ktorom by sa o neho rodicia nedokazali materialne postarat, pripadne ze by sa on nemal kto starat. Tento argument je vsak v sucasnosti uz takmer irelevantny, kedze system adopcii a nahradnej rodicovskej starostlivosti je uz dostatocne rozvinuty a zaujem o adopcie deti daleko prevysuje ich „ponuku“. Tento stav je sposobeny jednak rastucim poctom parov, ktore nemozu mat vlastne deti a takisto aj dlhodobo nizkym poctom deti vhodnych na adopciu. V sucasnosti trva priemerne cakanie na adoptovane dieta 5 rokov, v mnohych pripadoch dokonca ay 10 rokov.

Mnohe argumenty su alibisticke, ci vyslovene egoisticke. Obrovske mnozstvo nadejnych matiek ide na potrat:

len kvoli kariere

povyseniu v praci

kvoli udrzaniu si stihlej postavy

kvoli zhyralemu zivotnemu stylu

kvoli tuzbe predlzenia si mladosti

kvoli pohodlnosti

file:///C:/Users/pc/Downloads/tlac_0961.pdf

Takže jednoznačne tu ide o adopcie.

Nie sú deti, lebo do štátu, ktorý kašle na matky sa predsa nebudú rodiť deti. Takže tie chuderky zneužité (bohaté vám i tak pôjdu na potratovú turistiku) poslúžia ako nútené nosnice k adopciám. Však takto vynútené deti budete len prerozdeľovať. Veď nie sú vaše, budú len prinútené, chudobou a prežitím prinútené.

Hanba mužom, čo takto zabezpečujú pôrodnosť žien v štáte. Len vyhrážaním sa, že inak budú vrahyne, len trestným stíhaním.

Normálni muži by to robili podporou matiek v tom štáte, kde nemusia byť tehotné ženy „kráľovné“, ale celkom stačí, keď s deťmi prežijú.

A kde je zákon a zvýšení finančnej pomoci? Kde je zákon, že jej zabezpečíme, aby nežili matky z milodarov?

To by bola pomoc hodna mužov a politikov, lebo veľmi dobre všetci vieme, prečo sa toľko detí rodilo za socializmu, že sa matky nemuseli báť o prežitie a strechu nad hlavou, celkom základné veci.

No keď to vyriešime donucovaním žien k donoseniu detí aj v ťažkej núdzi, aj za akýchkoľvek zdravotných následkov okrem ohrozenia života, tak ste ženy degradovali len na nosnice. 

Nehovorte mi o záujme o deti v štáte, ktorý na pomoc matkám s deťmi kašle a deti si chce vynucovať trestným stíhaním.

3. Ohrozenie základných ľudských práv v Európe.

Tomuto som venovala samostaný článok, keďže prijatie týchto zákonov bude mať ďalekosiahly a závažný politický dopad pri zmene základných ľudských práv v Európe, keď do zákonov bude rovnako presadzovaná aj šaria:

http://malinova.blog.pravda.sk/2018/05/21/schvalovanie-zakonov-v-mene-nabozenstiev/

Čo sa týka náboženských dôvodov, tak nie je pravda ani druhá časť tohto tvrdenia:

„Ženy sú slobodné vybrať si, či budú mať sex, alebo nie, či použijú antikoncepciu, alebo nie.“

Pokiaľ náboženstvo v krajine BOJUJE aj proti antikoncepcii, tak vôbec si slobodne nevybrali, či použijú antikoncepciu, keď aj tá je zavrhovaná ako vraždy a na ženy sa robí taký nátlak v mene náboženstva.

.