Po nočnom politickom okienku som si ľahla spať a maximálne by som očakávala v sne alebo počas noci „odkaz k Európskej únii“.
Miesto toho som mala sen, čo sa mi už dávno nesnívalo alebo si sny nepamätám, že sa vrátil môj exmanžel, ktorý už nežije a veľmi som sa potešila. Vrátil sa totiž taký ako býval celé roky v tom najlepšom vydaní za 15 aj krásnych rokov, pokým ho nezničila žiarlivosť a následné násilnícke sklony.
Živý sen ako ožil a vrátil sa a ako som to cítila, tú radosť, že sa vrátil.
Máme si z neho pamätať len to zlé, ale ja si pamätám aj to dobré, na čo bohužiaľ toľko mužov nemalo, že sa mu v tom dobrom nedokázali vyrovnať. Stála som vedľa neho celá nadšená, že je späť a zas budeme na všetko spolu, na dovolenky, na plány, na cesty za vnúčatami, ktorých sa nedožil a nikdy ich nespoznal. Nádherný sen! Živý a radostný!
Na Denníku N je článok:
„Konečne si po rozvode užívam sex, no moje dospelé deti s tým majú problém. Ako si s nimi nepokaziť vzťah?“
https://dennikn.sk/4747143/konecne-si-po-rozvode-uzivam-sex-no-moje-dospele-deti-s-tym-maju-problem-ako-si-s-nimi-nepokazit-vztah/
To moje deti by sa potešili, keby som miesto politického blogu bola radšej na zoznamke a skákala hoci aj z postele do postele, aby sa za mňa nemuseli hanbiť.
Ale ja to už mám za sebou a keďže som blíženec, najprv som skákala z rozhovorov do rozhovorov a potom nemáte záujem o také postele. Viete si predstaviť, keď samých liberálnych mužov, lebo s konzervatívcom by som sa ani nebavila.
Jedna má problém, že je horolezec a má právo aj na smrť! Druhá má problém, že si ešte neodžila skákanie z postele do postele, keď rozhovory ju nevymrštili ako trampolína niekde inde. A ja mám problém, že stačí mi komunikácia a mám dosť.
Nemáme právo na svoje sny.
Nahoře fouká
Aj na to existuje odpoveď, prečo je to tak, že ľudia sa rýpu v iných a vnucujú im svoje predstavy o šťastnom a zodpovednom živote.
Našla som ju po mnohých rokoch v knihe „Morální zvíře“, ktorá rozoberá rôzne motivácie ľudí, prečo robievajú to, čo robievajú, čo je za tým.
A k tomuto bodu, prečo iným vnucujú svoje iné predstavy o živote je, že nie sú šťastní so svojou predstavou a s tým ako žijú!
V knihe autor vysvetľuje, že ak by boli šťastní s tým ako žijú, tak si tak šťastne žijú a nemajú túžbu presviedčať iných naokolo (a tým seba), že toto je šťastie alebo zodpovednosť.
Ale keď o tom vnútorne pochybujú a potláčajú to v sebe, že nie sú šťastní, snažia sa presviedčaním iných o tomto šťastí, presvedčiť hlavne sami seba, že toto je šťastie alebo zodpovednosť!
Vy ste náhodná obeť, že na vás si vysvetľujú – vysvetľovaním vám, prečo je šťastie žiť podľa ich predstáv, ktorým sú nespokojnými otrokmi. Je to ale určené im, ich rozumu, ich sebapresviedčaniu, čo majú cítiť ako šťastie.
Nehovoria to vám, hoci to tak vyzerá, hovoria to sebe! A vysvetľujú to tým sebe!
Obetoval som sa a necítim sa šťastný? Tak budem všetkých naokolo presviedčať, aby som presvedčil seba, že toto je vrchol šťastia!
Odoprel som si niečo a necítim sa šťastný? Tak budem všetkých naokolo presviedčať, aby som presvedčil seba, že toto je vrchol šťastia!
Nútim sa niečo robiť a nebaví ma to? Tak budem všetkých naokolo presviedčať, aby som presvedčil seba, že toto je veľmi zodpovedné!
Ak je niekto s čímkoľvek naozaj šťastný, najskôr to podľa toho spoznáte tak, že vám neradí aby ste sa stali horolezcom, že vám neradí, aby ste skákali z postele do postele, že vám neradí žiť na samote, že vám neradí čokoľvek, čo on sám robí, lebo nemusí o tom sám seba presviedčať, že jeho to tak teraz baví a je s tým spokojný!
Keď vám niekto čokoľvek vnucuje, zakaždým to vnucuje sám sebe, aby tomu sám veril!
Slobodný a šťastný človek toleruje a maximálne vás ľutuje, ale nie zjavne a provokačne, že vám stačí niečo menej, než objavil sám pre seba.
Často vás naopak chápe, prečo vám stačí menej, keď ste ešte neobjavili niečo viac, čo pre seba objavil on. Chápe aj to, že aj jemu to voľakedy stačilo a vidí to len ako osobný vývoj. Cestu po ktorej v nejakom zmysle šiel aj on a preto ju neodsudzuje.
Nejaký príklad: Siedmak chápe, že je hlúposť odsudzovať druháka, lebo aj on musel byť aj druhák. Naopak ho chápe, lebo má spomienky, keď on bol druhák, čo riešil.
Nie je vinou druháka, že je druhák. Je to naopak podmienkou vo vývoji. Musí si prejsť učivom druhej triedy.
Keby sa mu siedmak za to vysmieval, tak je vám jasné, že má potom problém nie ten druhák ale ten siedmak so svojou zakomplexovanosťou a nie je siedmak ako sa za siedmaka len vydáva.
Tiež by siedmak nevysvetľoval druhákovi, prečo je lepšie preskočiť druhú triedu a rovno byť v siedmom ročníku. Chápe to ako vývoj v ktorom sa máločo dá preskočiť.
Preto vo vyšších ročníkoch už neodsudzujú nižšie ročníky. Chápu, že v drvivej väčšine nejde o žiadne zlo len nevedomosť s dobrými úmyslami zodpovedajúcimi len nevedomosti.
S ročníkmi stále viac chápu, že neexistuje zlo len nevedomosť, ktoré nižšie ročníky volajú zlo. V duchovnom svete je to len oddelenie od zdroja a sebadeštrukcia.
.
Celá debata | RSS tejto debaty