Aj keď o nich progresívna strana klame, že sú len proruské a milujú Fica, najlepšie na nich je, že kritizujú aj Rusko a aj túto vládu. Takže od nich máte objektívne informácie kritiky všetkých a môžete si urobiť obraz, čo hýbe politikou a prečo je špinavá.

Aeronet mal aj najnovšiu reláciu plnú najhoršej kritiky na Trumpa a delení si sfér vplyvu medzi najhoršími ľuďmi na planéte, kde aj Rusko ovládajú tí najhorší. No progresívna strana vytrvalo o nich klame, že sú proruskí a píšu v prospech Ruska, pričom je pre Aeronet Putin len bábka ako Šimečka mladší, len poskok, ktorého by ľahko nahradili inou svojou len bábkou.

Kamenský včera tvrdo kritizoval našu vládnu koalíciu v čom všetkom zlyhala, hoci aj o ňom vytrvalo klamú, že pre proruský a to len za to, že dobre odhadol, že Ukrajina prehrá a prečo všetko. Je realista, takže pre nich proruský.

Tiež o ňom progresívni voliči nevedia, že nielen diskutoval s Bombicom, ale koľko sa s ním hádal, že nemôže byť taký primitív.

Na infovojne tiež kritizovali vládu a vyčítali jej konkrétne veci na ktoré mali odpovedať aj poslucháčom. Stále im opakujú, že nemusíme ich voliť a to, čo Kamenský. Najhoršiu kritiku Huliaka vysielali na infovojne od vlastných. Najhoršia na SNS odznela od Jána Baránka a aj na Tarabu.

Napriek tomu o všetkých vytrvalo progresívna strana klame, že všetci milujú Fica, lebo majú Slovensko rozdelené len na dobrých a zlých a všetci neprogresívni milujú Fica.

Najlepšie pre mňa boli diskusie v relácii Teraz takto u Anky Žitnej s Chmelárom, ktorý predsa kritizuje aj túto vládu a s Banášom, ktorý nekritizoval len progresívnu stranu ale aj Šimkovičovú a preto jeho kritika Šimkovičovej bola najobjektívnejšia! Preto ma aj najviac zaujímala od neho! Povedal o nej omnoho menej, ale už to malo váhu, prečo sa to takto nerobí. Odporúčam vypočuť si ju.

Ja som bola voči nemu predpojatá kvôli tomu, že mi ho jeden priateľ, voľakedy liberál, ohováral ako spolupracovníka s ŠTB. Ani teraz mu neverím, že nespolupracoval s ŠTB a nie kvôli progresívcom. No koľkí spolupracovali s ŠTB? Viac mi to vadí u tých, čo voľakedy pracovali pre ŠTB a teraz pracujú pre progresívnu stranu, čo je pre mňa ako ďalšia spolupráca s ŠTB! 

Viac mi napríklad vadí, že Miron Zelina pracoval pre ŠTB a ktovie, či to moja mama o ňom vedela, keď bol náš rodinný priateľ a chodili sme s jeho rodinou na výlety? To mi vadí viac, či o tom vôbec vedela, že ešte aj on, čo sme ich navštevovali ako priateľov! Toto boli naši priatelia? Chudáci, čo museli spracovať? To nie je ako Nohavica s ktorým sme sa osobne nepoznali a čo nás po ňom!

Ale dnes mi je Banáš blízky tým, čo hovorí, ako prežiť týchto novodobých komunistov, ako to prežiť vnútorne, ich útoky a dehumanizovanie ľudí:

Jozef Banáš: Sme na konci. Prichádza zmena. Čo bude ďalej?

A tu je jej rozhovor s Chmelárom:

TERAZ TAKTO: „Opozícia si za maskota vybrala hrdloreza Mamulašviliho“ hovorí sa E. Chmelár

A najserióznejší rozbor protestov mala TV OTV s Petrom Tóthom, pretože až v tej diskusii zazneli najlepšie argumenty pre to, že prečo nemohla byť správa SIS len zmanipulovaná. Od zmanipulovanej by dali sudcovia ruky preč a bola by preto vypustená len ako únik informácií, že to im len uniklo, aby za to nikto nebol zodpovedný. No tým, že sa k tomu prihlásili sudcovia, prezident a ďalší a nebol to len únik informácií, tie materiály a dôkazy majú a vyšetrovala to aj finančná správa – finančné toky. 

A toto sú pádne argumenty, ktoré ani Chmelár tak dobre nevysvetlil!

BÝVALÝ ŠEF KONTRAROZVIEDKY ODKRÝVA POZADIE PROTESTOV POD VEDENÍM „MIER UKRAJINE“ |PETER TÓTH| TVOTV

Tu je názor Daga Daniša v kocke na tento týždeň:

7 dní v kocke: NATO drsným spôsobom priznáva, o čo ide Západu na Ukrajine

„Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa: Dnes o krutom priznaní šéfa NATO o ukrajinskej vojne; o svetovom poplachu z rušenia amerických politických fondov (USAID); o vyšumení dôvodov protivládnych protestov a o výročí dôležitého referenda o rodine.

1. Priznanie NATO

Generálny tajomník NATO Mark Rutte pobavil internety, keď povedal, že Západ vojnu na Ukrajine neprehráva, „aj keď frontová línia sa hýbe nesprávnym smerom“.

Jeho slová však vôbec neboli zábavné. Boli kruté. A hlavne voči Ukrajine a Ukrajincom. Rutte v rozhovore pre nemecký Bild na rovinu priznal, o čo ide Západu v ukrajinskom konflikte, ktorý prebieha desiaty rok. Ide o vyčerpávanie a oslabovanie Ruska, za ktoré platí Ukrajina…

Rutte povedal toto: „Frontová línia sa hýbe nesprávnym smerom, no za akú cenu? Rusi za to platia stratami 1 000 až 1 500 ľudí, ktorí zomierajú alebo sú vážne zranení každý deň.“

Počty denných obetí Ruska Rutte zámerne prehnal a prifarbil. No pointa sedí. Áno, Rusko za vojnu platí vysokú cenu. Vojenskú aj ekonomickú. Tak to vo veľkých vojnách chodí. Západ preto podľa Rutteho vojnu neprehráva.

Iste. Západ predsa na Ukrajinu nenasadil vlastné armády a nemá straty v bojoch. Tie majú len Ukrajinci.

Záver: Ukrajina vojnu prehráva. No Západ až tak nie. Presne toto vyplýva zo slov Rutteho.

Rutte pritom zabudol dodať ďalšiu podstatnú vec: ruské straty sú pre Ruskú federáciu stále únosné, no ukrajinské straty sú pre Ukrajinu devastačné. Jednak preto, že Ukrajina je menšia a slabšia. A potom preto, že straty ukrajinskej armády sú násobne vyššie ako straty Rusov.

Kto je o vývoji konfliktu „informovaný“ z progresívnej tlače a vyjadrení mimovládok typu Mier Ukrajine, ten bude možno krútiť hlavou. Roky čítal, že straty útočiacej armády sú nutne vyššie ako straty obrancov. Tieto poučky však v prípade vojen v réžii superveľmocí ako Spojené štáty alebo Rusko neplatia. Upozornil na to napríklad nemecký generál vo výslužbe Harald Kujat alebo švajčiarski vojenskí experti. Zhodujú sa, že straty Ukrajiny sú výrazne vyššie ako straty Ruska.

Rozhodujúce faktory sú vzdušná prevaha, palebná sila (hlavne delostrelecká), početná prevaha a strategicko-taktická výhoda. Vo všetkých z týchto ukazovateľov je Rusko silnejšie.

Za špeciálnu zmienku stoja hlavne spory v ukrajinskom vedení o bojovú stratégiu. Zalužného línia o úspornom vedení obrany (taktické ústupy v záujme šetrenia síl) padla. Presadila sa hazardná línia Zelenského a Syrského zameraná na politické ciele: držať Bachmut či Avdijivku za akúkoľvek cenu. A popri tom plánovať veľkú protiofenzívu (2023).

Výsledky: Ukrajina prišla o svoje elitné jednotky. Pri Avdijivke boli zbombardované raketovými útokmi potom, čo ich Syrskyj odmietol stiahnuť z obkľúčenia. Vyčerpala zálohy. Dnes ukrajinské vedenie zvažuje povolávanie 18-ročných. Do prvej línie v zákopoch sú už nasadzovaní armádni špecialisti (piloti, zdravotníci, chemici). Množia sa prípady hromadných dezercií ešte pred príchodom na front.

Slovom, straty ukrajinských síl sa ukazujú ako neúnosné a fatálne. Ukrajina ich, na rozdiel od Ruska, nedokáže nahrádzať zálohami.

Bezpečnostní experti sa už za Bidenovej vlády zhodovali, že v roku 2025 bude nutné odvolať zákaz rokovaní s Ruskom a dohodnúť prímerie. Inak by ukrajinskej obrane hrozil kolaps a strata území za Dneprom.

Problémom Ukrajiny však nie sú len masívne vojenské straty. Ukrajina je ničená aj ekonomicky a demograficky. Už minulý rok sa odhadovalo, že pod kontrolou ukrajinskej vlády je len 20 – 25 miliónov obyvateľov.

Rutteho rečnícka otázka „za akú cenu“ má teda dva konce. Ruský, o ktorom hovorí NATO. A ukrajinský, o ktorom nehovorí nikto. Lebo by to obnažovalo krutú pravdu. Pravdu o tom, ako Západ obetoval Ukrajinu, len aby spôsobil Rusku straty…

Rutte zopakoval ešte jednu otrepanú poučku. Západ vraj musí vydržať a ďalej pomáhať Ukrajine, aby sa dostala do pozície sily. A z pozície sily Ukrajiny sa potom môžu začať rokovania s Ruskom o mierových dohodách.

Papierovo je tento plán pekný. Realita je však opačná ako projekcie vedenia NATO. Čím dlhšie Ukrajina bojuje, tým je menšia a slabšia. Ako to chce Rutte prelomiť? Ďalšími bojmi a ďalšími stratami Ukrajiny? Alebo silnými rečami?

Nie. Rutte a jemu podobní utekajú pred pravdou. Odmietajú priznať to podstatné: stratégia Západu nepočíta so silnou Ukrajinou. Reči o „vojenskom víťazstve Ukrajiny“ a „strategickej porážke Ruska na Donbase a Kryme“ boli iba blúznením. Stratégia Západu bola buď kompletne mylná, alebo je zameraná na oslabenie Ruska aj za cenu zničenia Ukrajiny.

Pritom sa to vôbec nemuselo skončiť takto katastrofálne. Áno, Ukrajina a Západ mohli rokovať s Ruskom z pozície sily. Bolo to tak v decembri 2021, keď Rusko požadovalo rokovania o ukončení vojny na Donbase, o zárukách pre ruské menšiny na Ukrajine a o vzájomných bezpečnostných zárukách NATO – Rusko. Ukrajina aj Západ rokovania odmietli a opakovali, že konflikt o Donbas a Krym sa musí vyriešiť silou.

Ukrajina aj Západ mohli rokovať s Ruskom z pozície sily aj v marci 2022, po mierovej iniciatíve izraelského premiéra Bennetta. Ukrajina mala v tom čase mohutnú armádu (osem rokov vyzbrojovanú krajinami NATO). Západ mal dostatočné muničné zásoby a silné finančné páky.

Dokonca ešte aj v polovici roka 2023 mohla Ukrajina rokovať s Ruskom z pozície sily – ako to navrhoval generál Zalužnyj. No ani on neuspel. Stiahli ho a poslali ho priamo do Londýna, ktorý opakoval, že s Ruskom sa nerokuje a neexistuje iné ako „vojenské riešenie“.

Všetky príležitosti na rokovania z pozície sily boli premárnené. Prevahu mali zaklínadlá o neprijateľnosti dohôd s Rusmi a o vojenskom víťazstve Ukrajiny. Lebo inak vraj padne nielen Ukrajina, ale aj západná bezpečnosť a západný poriadok garantovaný silou NATO.

Dnes Rutte zúfalo vyhlasuje, že treba počkať, kým Ukrajina trochu zosilnie, aby sa mohlo rokovať o dohodách s Ruskom.

Bude to dlhé čakanie.

2. Trumpova britva

V druhom bode sa musíme zastaviť pri Donaldovi Trumpovi a Elonovi Muskovi a ich radikálnom rozhodnutí zastaviť financovanie medzinárodnej siete trollov, lobistov a mimovládok. Zasiahne to – a pre mnohých bolestivo – aj Európu a Slovensko. Trump s Muskom plánujú zrušiť Agentúru Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Je to pekný názov pre fondy s desiatkami miliárd dolárov, za ktorými sa skrývajú škaredé praktiky.

Musk na rovinu povedal, že je to „zločinecká organizácia“. Trump zas poznamenal, že ju „riadia radikálni blázni“. Ani jedno, ani druhé tvrdenie nie je prehnané. S americkým financovaním politických mimovládnych organizácií sa to po rokoch zvrhlo do extrému. Agentúra platí svetovú sieť politických aktivistov, fact-checkerov a iných trollov, ktorých hlavným poslaním je strážiť „čistotu viery“. Samozrejme, tej progresívnej, atlantickej, dúhovej, pandemickej…

Musk v jednom z vyhlásení na sieti X tvrdil, že z peňazí USAID sa platil aj výskum biologických zbraní a patogénov typu COVID-19. Dôkazy neuviedol. Je však možné, že po hĺbkovej kontrole financovania agentúry s prekvapením zistíme viac.

Slovom, agentúra platila desiatky tisíc ľudí, ktorí mali dohliadať na prevýchovu a poslušnosť spoločnosti. A sveta.

Systém odkryl americký investigatívny novinár Robert Parry. Po zverejnení Reaganovej knižnice Parry opísal, ako sa v 80. rokoch zmenila politika CIA. Vplyvové operácie v zahraničí už nemali vykonávať agenti spravodajskej služby, ale sieť organizácií z „občianskeho sektora“. Viaceré úlohy CIA ako školenia aktivistov, tréningy a ovplyvňovanie médií či politiky podľa Parryho prevzala sieť nadácií okolo Freedom House a National Endowment for Democracy. Nadácie mali fungovať ako „pokračovanie politiky tajných služieb inými prostriedkami“.

Niekedy aktivisti pracovali na posilnení demokracie, slobody slova a ľudských práv, ako im to ukladajú pravidlá. Inokedy zas potichu pracovali na opaku – na zvrhnutí demokraticky zvolených vlád, ktoré sa previnili tým, že vybočili z predpísaného atlantického programu.

Po nástupe progresivizmu sa to so sieťou politických mimovládok načisto zvrhlo – na drezúru a vynucovanie poslušnosti.

Jedným z nástrojov na financovanie medzinárodnej siete mimovládok, ktoré prevzali staré úlohy CIA, bola aj USAID. Spravuje rozpočet vo výške 43 miliárd dolárov, ďalšie desiatky miliárd zabezpečuje cez korporátnych sponzorov a štátne spolufinancovanie na lokálnej úrovni. Vo výsledku sa do mimovládneho sektora nalievajú stovky miliárd dolárov, aby mohol zamestnávať desiatky tisíc ľudí. V niektorých krajinách pracuje pre politické mimovládky viac ľudí ako pre vlády…

Trump s Muskom sa rozhodli pre radikálny krok – zastaviť finančné toky z vreciek amerických daňových poplatníkov a zrušiť USAID. Samozrejme, až také jednoduché to nebude, agentúra sa zrejme len zreformuje a presťahuje pod State Department. No aj priškrtenie financovania je pre európske mimovládne organizácie existenčnou hrozbou. Sú v šoku, protestujú, kričia…

S USAID a jej zmluvami so štátom sme mali skúsenosť aj na Slovensku. Koncom roka 2018, po protivládnych protestoch a výmene vlády, minister Lajčák podpísal kontrakt s USAID, v ktorom sa Slovensko zaviazalo podporovať mimovládny sektor v Moldavsku. V roku 2022 zas minister Korčok podpísal trojročný kontrakt s USAID, ktorým sa mala Slovenská republika podieľať na masívnom posilňovaní a finančnom udržiavaní mimovládneho sektora v Gruzínsku a na Balkáne.

Pripomíname, že práve gruzínske mimovládky sú motorom miestnych protivládnych protestov, ktoré majú zvrhnúť vládu nacionalistov a vrátiť kormidlo do rúk atlantických jastrabov. Podobný scenár vidieť aj v Srbsku. A napokon, aby sme nezabudli, aj na Slovensku. Organizátorom protestov proti vláde sú mimovládne organizácie.

Dnes distribučné kanály pre tretí sektor neohrozujú len rebeli ako Orbán. Sú ohrozené priamo v centrále. Vo Washingtone. Trumpove motívy sú pritom podobné, ako boli motívy Orbána alebo Fica pri zastavení financovania domácich mimovládnych spolkov. Trump nechce z vládneho vrecka platiť miliardy dolárov sieti, ktorá mu ide po krku.

Obmedzenie rozpočtu pre fondy ako USAID spolu s uvoľnením cenzúry na mediálnych sieťach (X, Facebook) môže mať v západnom a európskom prostredí silné makropolitické následky. Progresivistické mimovládky, médiá a strany zrejme stratia dvorné postavenie „vedúcej sily v spoločnosti“. Po obmedzení financovania a uvoľnení tlaku na mediálnych platformách ostanú len jedným z mnohých hráčov. O vplyv budú musieť súťažiť s národnými a konzervatívnymi silami – a bez umelých výhod.

Ak sa tieto predpoklady naplnia, bude to krok od chorého stavu k zdravšiemu.

3. Ťah Pellegriniho

V Prezidentskom paláci sa odohrala zvláštna šachová partia medzi vládou a opozíciou. Úzko súvisela so stupňovaním protivládnych protestov – ich palivom sú totiž výmysly a strašenie o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.

Pellegriniho pozvánku na stretnutie o zahraničnej politike Slovenska využilo z opozičných strán len KDH. PS a SaS strčili hlavy do piesku. Šimečka tvrdil, že nemohli prísť, lebo to bola pasca pre opozíciu.

Mal pravdu. Bola to ukážková pasca.

Len zabudol dodať, že tú pascu si nastavili sami, keď nehorázne klamali verejnosť o odchode Slovenska z EÚ. Korčok verejne vyhlásil, že „slová o vystúpení Slovenska z EÚ potvrdil aj premiér SR“.

Je to čistá lož. Klamstvo, ktoré má vydesiť spoločnosť a nahnať ju na protivládne protesty. Cieľ: prelomiť voľby 2023 a nahradiť Ficovu vládu progresívnou vládou.

Na stretnutí lídrov strán s prezidentom sa, samozrejme, malo potvrdiť, že Slovensko ostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO. Práve preto PS a SaS neprišli. Nesedí im to do programu šírenia paniky.

Pritom to boli pôvodne práve PS a SaS, kto naliehal, aby sa na najvyššej úrovni potvrdilo európske ukotvenie Slovenska. Nakoniec však usúdili, že takto – so šírením falošných obvinení – to bude zaberať lepšie.

Akurát do toho nezapadala iniciatíva prezidenta.

Po vyhlásení Smeru, Hlasu a SNS o podpore pre európsku budúcnosť Slovenska sa hra progresívcov rozpadáva. Pellegrini tvrdí, že protesty sú politicky irelevantné, lebo nesedia ich dôvody.

Je to tak. Lenže progresívnym táborom to aj tak veľmi nepohne. Je za tým niečo, čo by sme mohli nazvať „Gröhlingova logika“.

Gröhling sa pohoršoval, že cez deň v koalícii deklarujú vernosť EÚ a večer pobežia do Moskvy. Asi chcel naznačiť, že nie je možné byť v EÚ a zároveň rokovať s Ruskom.

Ako na to prišiel, ostáva záhadou. No rovnakým typom „logiky“ trpia nielen v SaS, ale aj v PS a v mimovládnom sektore, ktorý organizuje protesty. Pripomína to skupinové zatemnenie mysle.

Ako im to slušne vysvetliť, aby to pochopili… Asi príkladom. Ak niekto kritizuje Ficovu vládu, neznamená to, že je protislovenský. Ak niekto kritizuje chorú politiku EÚ (klimatickú, dúhovú, vojnovú), neznamená to, že je protieurópsky a že chce železnú oponu medzi Slovenskom a Úniou.

A ak sa Trump chystá rokovať s Putinom, neznamená to, že Spojené štáty sú na odchode z NATO. Alebo ak sa chce s Putinom porozprávať nemecký kancelár (ako to avizoval Scholz), neznamená to, že Nemecko skončilo s EÚ.

Pochopia to niekedy Šimečka, Gröhling a ich strachom bičovaný tábor?

Asi nie. Sú obeťami vlastných nátlakových kampaní. No skupinová strata zmyslov, chronická nechápavosť a sebapoškodzovanie by mali ostať ich problémom, nie problémom Slovenska.

Slovenská spoločnosť prevýchovnému nátlaku odolávala. Odoláva. A bude odolávať.

Má to v povahe.“

(A to je ešte krátené!)

https://standard.sk/879958/7-dni-v-kocke-nato-drsnym-sposobom-priznava-o-co-ide-zapadu-na-ukrajine?utm_source=Denník+Štandard&utm_campaign=c4b2e86fbc-EMAIL_CAMPAIGN_2025_02_07_07_55&utm_medium=email&utm_term=0_55899b5e12-c4b2e86fbc-294257598

.