Včera som písala o predajnosti progresívcov a umelcov a dnes už tu máme ďalšie dôkazy ich predajnosti a vojnovom štváčstve:
Chmelár 29.11.:
ODKAZ NAŠIM DIPLOMATOM: NIKDY NEZABUDNITE, ŽE SLÚŽITE SLOVENSKU
.
„Dnešná tlačová konferencia Progresívneho Slovenska je len ďalším dôkazom, ako opozícia stratila zmysel pre mieru a v snahe poškodiť obraz Slovenska sa neštítia absolútne ničoho, vrátane demagógie, lži a vyhrážania sa. Predstavitelia tohto subjektu Ivan Korčok, Tomáš Valášek a Peter Bátor dramatickým spôsobom oznámili, že na ministerstve zahraničných vecí prebiehajú čistky, aké sa tam tridsať rokov nediali… Aká je skutočnosť?
Ministerstvo (v rámci ktorého pracuje vyše 1100 ľudí) bolo naozaj nútené z dôvodov konsolidácie verejných financií rozlúčiť sa so 47 zamestnancami (niektorí z nich odišli do dôchodku, takže výpoveď dostalo v skutočnosti len 20 ľudí). Zahraničnopolitické trio PS to považuje za škandál. Tak by som im rád pripomenul, že škandál bol to, keď po nástupe vlády Ivety Radičovej v roku 2010 vtedajší šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda prepustil takmer 100 zamestnancov, nie však z dôvodov nevyhnutnej konsolidácie, ale preto, aby na ich miesta dosadil straníckych nominantov SDKÚ a ich rodinných príslušníkov, takže nečudo, že niektoré z týchto svojvoľných rozhodnutí skončili na súde. „Nestačím sa čudovať, čo mi v rezorte zanechal môj predchodca,“ povedal po svojom nástupe do funkcie ministra zahraničných vecí v roku 2012 Miroslav Lajčák, ktorý Dzurindu obvinil z klientelizmu. Ivan Korčok ako vtedajší Dzurindov človek tieto čistky podporoval a obhajoval. A teraz tu pokrytecky narieka, že to, čo robí Blanárov rezort, nemá obdobu?
.
.
Samozrejme, že sú nervózni, lebo prichádzajú o svojich ľudí, ktorými je ministerstvo prešpikované. Musel som sa nahlas zasmiať, keď sa Korčok posťažoval, že vraj rezort diplomacie stráca „kritického ducha“. V skutočnosti tam nikdy nijaký nebol. Dlhodobo kritizujem praktiky na ministerstve zahraničných vecí, že je to jediný rezort, ktorého akoby sa nedotkla zmena pomerov po roku 1989. Tam to funguje ako za čias politbyra. Nikto sa neodvažuje mať vlastný názor, formulovať vlastné postoje, stanoviská západných lídrov sa nehodnotia, iba nekriticky preberajú, panuje tam ideologicky sterilné prostredie a ak sa niekto predsa len odváži vybočiť z predpísaného manuálu fráz, vyvolá to pohoršenie. Je to niečo podobné ako to, čomu sa hovorí v Spojených štátoch deep state.
.
.
A toto mafiánske bratstvo udržiavané naprieč politickým spektrom tam bolo nevyhnutné jednoducho rozbiť. Tento rezort totiž neslúžil štátnym záujmom Slovenskej republiky, fungoval ako prietokový ohrievač pokynov z Bruselu a Washingtonu a minister sa nevyberal v straníckych centrálach, ale na jednej ambasáde. Ak Jurajovi Blanárovi niečo vyčítam, tak je to pomalosť týchto zmien, poukazujem na to, že na veľvyslaneckých postoch sú aj po roku tejto vlády ešte stále politickí aktivisti opozície, ako napríklad Róbert Ondrejcsák vo Veľkej Británii. Len sa netvárme, že takéto personálne výmeny sú niečím výnimočným. V Spojených štátoch dostávajú veľvyslanecké posty za odmenu sponzori víťazného prezidentského kandidáta, vďaka čomu sme tu už mali kadekoho, aj pumpára. To by bolo kriku, keby sme to takto praktizovali aj my.
.
.
Ak mám nejaké vážnejšie výhrady k súčasnému vedeniu rezortu diplomacie, tak sú rovnaké ako v prípade predchádzajúcich ministrov: že sú pasívni, netvoriví a neformujú zahraničnú politiku, iba ju reprezentujú. Ale počúvať zavádzajúce taľafatky Korčoka a spol je na hlavybôľ. Charakteristickým znakom týchto ľudí je, že sa Slovenskej republiky nikdy nezastanú, a to ani vtedy nie, keď ju zahraničie kritizuje neoprávnene, vždy sa postavia na stranu cudzích štátov.
Typickým príkladom je Korčokovo obvinenie, že nás Ficova vláda odkláňa od Vyšehradskej štvorky, konkrétne od Česka a Poľska… Ako prosím? Bola to vari Slovenská republika, ktorá zhoršila vzťahy s týmito dvoma krajinami? Už sme si to predsa vysvetľovali veľakrát: Praha nás lživo obvinila, že málo pomáhame Ukrajine, hoci patríme medzi krajiny s najväčšou pomocou na obyvateľa a zrušila spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády údajne zo solidarity s Kyjevom, hoci týždeň na to sa konalo spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády, ktorá s tým problém nemala! Čo je toto za frašku? Podobne je to s Poľskom. Nebolo to našou vinou, že ochladli vzťahy s naším severným susedom, my sme sa k nemu správali vždy maximálne priateľsky a neviem, či je v našom záujme viazať sa na taký neoliberálny a zmilitarizovaný štát. Ale predovšetkým: Ivan Korčok si asi myslí, že sme tu všetci na hlavu padnutí alebo že sme zabudli, ako on rozbil spoluprácu v rámci V4 uprednostňovaním Slavkovského formátu, a teraz sa tvári, že Fico zradil Vyšehradskú štvorku? Vy ste obludný demagóg, pán Korčok!
Z rovnakého súdku sú aj obvinenia bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského, ktorý uviedol ako dôkaz našej údajnej medzinárodnej izolácie, že poľský premiér sa stretol s partnermi zo severských krajín a nás tam ani nepozval… Ja som netušil, že sa dal tento človek po odchode z diplomacie na dráhu komika! Ak pán Wlachovský nie je zahraničnopolitický analfabet, tak vie, že geopolitický vektor Poľska smeroval vždy na sever, predovšetkým do Pobaltia – na tie krajiny sa Varšava historicky a kultúrne viazala vždy viac ako na štáty strednej Európy. Obviňovať Bratislavu, že nechodí na zasadnutia Severskej rady je ako vyčítať Varšave, že sa nestretáva s krajinami západného Balkánu tak intenzívne ako Slovensko. V tomto smere musím slovenskú vládu pochváliť za nedávnu oficiálnu návštevu Srbska. Áno, to sú presne tí priatelia, na ktorých sa dá spoľahnúť a s ktorými musíme prehlbovať vzájomné vzťahy.
Ale z čoho ma už úplne prekotilo, bol moment, keď Ivan Korčok kritizoval, že rezort diplomacie nazval Rusko bezpečnostnou výzvou, a nie hrozbou. Pán Korčok, spamätajte sa. Vy si už naozaj nepamätáte, že tento termín ste do novej Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky presadili vy sám? Čo to tu na nás hráte? Rusko nie je pre Slovensko hrozbou, a nielen preto, že nás vyradilo zo zoznamu nepriateľských štátov, čo ste vy okomentovali, akoby vám to prekážalo. Nezaťahujte nás do svojich ideologických konfliktov, ktoré nie sú našimi vojnami. Ako diplomat by ste mali vážiť slová, nie eskalovať napätie.
.
.
A napokon jedno upozornenie. Korčokovu plamennú výzvu diplomatom, aby písali „pravdu“ o pomeroch v rezorte a o tom, ako nás vnímajú v zahraničí, lebo „všetko vám zostane zapísané“, považujem za nepriame vyhrážanie sa a neprijateľné vydieranie. Tí, ktorí sa pokúšajú zasiať do rezortu strach, sa volajú Ivan Korčok, Tomáš Valášek a Peter Bátor a my sa musíme proti takýmto zákerným zámerom vplyvových agentov zahraničných mocností čo najdôraznejšie postaviť, lebo svojimi aktivitami poškodzujú štátne záujny Slovenskej republiky. Ak by som mal ja odkázať niečo našim diplomatom, tak by to bola jediná veta: Nebojte sa, buďte slobodní a nikdy nezabudnite, že slúžite Slovensku.“
.
.
.
.
.
.
Títo ľudia sú horší než komunisti, pretože tí boli servilní pod vyhrážkami už rozbehnutej totality, ktorú tu pomáhali predtým vybudovať novinári a umelci v mene „vyššej socialistickej morálky“.
.
No týchto žiadna totalita neprenasleduje a celkom dobrovoľne pomáhajú budovať novú v mene „vyššej progresívnej morálky“ a novej totalitnej ideológie, čo presadzuje na všetkých iných cenzúru!
Dnes som sa rozprávala s niekoľkými ľuďmi ako sú zhrození z týchto nových totaliťákov, čo všetko otáčajú naopak a hrajú sa tu na obete.
Ale ako skončili komunisti, rovnako sa dočkáme aj konca týchto servilných a predajných ľudí, čo tu celkom dobrovoľne presadzujú a nielen totalitu a cenzúru, ale ešte sú aj vojnoví štváči a bojujú za tretiu svetovú!
Šéfredaktorka SME dnes píše ako puberťáčka:
Fico stretnutie s Putinom považuje za potvrdenie vlastnej dôležitosti.
„Jeho voliči nikdy nepochopia, že on Robert Fico reálne nemá čím prispieť k mieru na Ukrajine. Neexistuje vyjadrenie, gesto alebo sľub, ktorým by on konkrétne prispel k ukončeniu agresie.“
Aké smiešne, keď aj to sa dá ľahko otočiť naopak, že celkom rovnako ste vy chodili do USA ako servilní lokaji a tiež ste tam mohli ostať ako tu im robiť poslušných vazalov a na nás drábov k vynucovaniu poslušnosti a servilnosti k expanzívnym vojnám západu!
My dnes nie sme kolónia Moskvy ale USA a aktuálni vazali ste tu vy, čo nás ženiete do tretej svetovej ako len vojnové pole USA a ako ste hnali aj do vojny v Iraku!
Ako by vám povedal váš Bombic Soltézs, že ste vazali so spustenými gaťami a homosexuálne praktiky vynechám.
Dnes tu zastupujete predajných komunistov vy! Aj s ich „vyššou uvedomelou morálkou“!
Každý má čím prispieť k mieru okrem vás vojnových štváčov, čo ste servilne slúžili každej vojne USA a cynicky kašlali na obete ako aj teraz na tie ukrajinské!
Štandard:
„novinári, ktorí roky robili tvrdé vojnové kampane – aj tie pre invázne vojny v rozpore s medzinárodným právom –, stíhaní nie sú. Naopak, mnohí z nich boli na strane pohoršeného žalobcu.
väčšina českých aj slovenských novinárov v roku 2003 robila intenzívne vojnové kampane pre inváziu do Iraku. Táto vojna bola v rozpore s medzinárodným právom, opierala sa o falošné správy o zbraniach hromadného ničenia v rukách Saddáma a viedla k miliónu obetí.
Mediálne a politické provojnové kampane boli natoľko široké a intenzívne, že viedli k zapojeniu Česka alebo Slovenska do americkej invázie a okupácie Iraku. Novinári to nerobili z náhleho rozhorčenia. Robili to zámerne – cieľom bolo zatiahnuť Česko alebo Slovensko do vojny.
Iste, niektorí to robili z presvedčenia. Iní len preto, že vždy poslušne napodobňovali americké vzory. Nič to však nemení na tom, že sú spoluzodpovední za cielené vojnové kampane. A za preliatu krv. Niektorí z nich túto vojnu obhajujú dodnes.
Hrozilo im za to niekedy stíhanie? Nie. Nikdy.
Aby sme neostávali len pri roku 2003 a vojne v Iraku, máme tu aj čerstvejšie príklady. V decembri 2021 a v januári 2022 Rusko žiadalo rokovania o ukončení vojny na východnej Ukrajine (trvala ôsmy rok), o zárukách pre ruské menšiny z Donbasu, o štatúte Ukrajiny a o vzájomných bezpečnostných dohodách NATO – Rusko. Aktivistickí novinári vtedy kričali, že s Ruskom sa rokovať nesmie. A konflikt na Donbase sa má vyriešiť silou (o čo sa Ukrajina snažila od roku 2014). Tvrdili, že Rusov a ich varovné vojenské manévre netreba brať vážne, len blafujú.
Neblafovali.
Ďalej: v marci 2022, v prvých týždňoch ruskej invázie, bol na stole mierový plán sprostredkovaný Izraelom. Ukrajina a Rusko začali rokovať o prímerí a dohode. No padlo to. A padlo to aj preto, že uspeli západné mediálne a politické kampane, ktoré požadovali zákaz rokovať. A príkaz „vyriešiť konflikt silou“. Následky boli krvavé a ničivé hlavne pre Ukrajinu. To však režisérov zákazu rokovaní a príkazu bojovať neruší. Veď nebojujú a nezomierajú oni. Ani ich synovia.
Najnovší príklad: v novembri 2024, po víťazstve Trumpa, boli na stole opäť dve možnosti. Jedna stála na zámeroch Trumpovho tímu vyrokovať s Ruskom a Ukrajinou prímerie. Druhá (Bidenova) stála na pritvrdení a americkom raketovom ostreľovaní územia Ruska. Aj za cenu rizika nebezpečného vystupňovania a rozšírenia vojny. Veď Rusi len blafujú, utešujú sa – už opäť – papučoví vojnoví jastrabi…
Väčšina českých a slovenských médií si z týchto dvoch možností opäť vybrala tú horšiu. Nijaký mier. Vojna. Raketová vojna namierená na územie jadrovej veľmoci…
Jednoducho, médiá a aktivistickí novinári roky odmietajú mierové dohody. A roky tlačia na silové, vojenské „riešenia“. Napriek tomu, že ani v Iraku, ani na Ukrajine neviedli k sľúbovaným výsledkom, ale ku krvavej katastrofe. Navyše, tých, ktorí túto krvavú líniu kritizujú, odsudzujú ako zradcov.
Sú to zločiny proti mieru? Z morálneho pohľadu áno. Odmietať rokovania a tlačiť na vojenské riešenia, ktoré nefungujú, je nemorálne.
A ak to nepôjde, potom by sme mali trvať na tom, aby bola spravodlivosť dôsledná. Teda, aby sa postihovali aj tí, ktorí organizovaným, intenzívnym a kampaňovým spôsobom bojujú proti mierovým možnostiam, volajú po stupňovaní vojen.
A robia tak v záujme „cudzej moci“.“
https://standard.sk/828926/7-dni-v-kocke-novinarom-ktori-robili-vojnove-kampane-hrozi-stihanie
Ako napísal o nacistoch starý Šimečka, pred plotom šťastné rodinky, za plotom obete, ktoré nikto nemá vidieť!
To písal o vás, lebo vy máte za plotom obete vojen do ktorých ste pomáhali ľudí naháňať!
.
Celá debata | RSS tejto debaty