z rozhovoru s ňou na Pravde 18.7.:

Šéfka Baletu SND Nina Poláková, ktorú odvolal Drlička: Šírenie rečí o šikane má zakryť úspechy súboru pod mojím vedením

tretia strana rozhovoru:

„Pri druhom výberom konaní na post generálneho riaditeľa zaznelo na moju adresu akési obvinenie o mojej „zlej komunikácii so súborom“. Prišlo vo forme otázky, ktorú počas verejného vypočutia položila členka výberovej komisie – sólistka baletu a životná partnerka veľmi blízkeho priateľa a spolupracovníka generálneho riaditeľa. Vtedy ma to veľmi zaskočilo, ale pochopila som, že sa cez môj „nie-odchod“ nepreniesol. V súbore jej vystúpenie vyvolalo nevôľu a následne sa takmer celý súbor od jej osobných vyhlásení dištancoval a svoj postoj deklaroval petíciou.

Pokiaľ viem, tak sa okolo sólistky vytvorila skupinka, ktorá vystupuje proti mne. Tak to vo veľkých skupinách chodí. Bolo by zvláštne, keby všetci približne osemdesiati zamestnanci Baletu SND boli spokojní. Keďže zlú komunikáciu so súborom na základe petícií od súboru nemôže vedenie ďalej používať, ako argument prišli obvinenia z údajnej šikany a diskriminácie, ktoré už boli vyvrátené komisiou na prešetrenie podaní, ktorá bola účelovo zriadená na prešetrenie ojedinelej sťažnosti voči mojej osobe.“

„Môžem sa len domnievať, z akých dôvodov mi bolo znemožnené poslať súboru anonymný dotazník spokojnosti vypracovaný v spolupráci s externým mediátorom.“

Anketa na Pravde:

Súhlasíte s odvolaním Niny Polákovej z funkcie šéfky Baletu SND?

nie 93,5 %

áno 6,5 %

=====

Z osobných skúseností viem, že vo väčšom kolektíve sa môže vytvoriť skupinka, ktorá chce šéfku alebo šéfa odvolať.

Zažila som to v živote dvakrát a celkom náhodou som v obidvoch prípadoch patrila k tým, čo nechceli šéfku odvolať, lebo s ňou boli spokojní. Vo väčšom kolektíve naozaj nemusia mať všetci pracovníci na šéfa rovnaký názor. Máte pracovníkov aj servilných, aj príliš kritických k šéfovi.

V druhom prípade sa mi stalo, že som bola oslovená, či sa k takej „skupinke“ nechcem pridať, čo by iniciovala odvolanie šéfky alebo nejakú jej verejnú kritiku. A vtedy som im vyjadrila, že ja s tým nesúhlasím, lebo ja som s ňou spokojná a prečo sa mýlia.

Ale celé to píšem preto, že ma prekvapilo, že jej neumožnili poslať anonymný dotazník spokojnosti zamestnancov, ktorých má pod sebou, lebo také dotazníky sa využívajú aj v školstve ako spätná väzba spokojnosti s nadriadenými. Aj tohto roku sme ho vypĺňali a odpovedali na otázky. Vypracovanie takého dotazníka trvá 10 minút. Plus máte viacerých nadriadených charakterizovať aj slovami a aj jeho prístup k podriadeným. Ku každému zvlášť anonymný dotazník, zvlášť na riaditeľa a zvlášť na svojho zástupcu riaditeľa, či ide o prvý alebo druhý stupeň, každý na svojho!

Zdá sa mi absurdné, že by jej odvolanie alebo neodvolanie mali riešiť čitatelia v médiách a nie s jej podriadenými!

Kto s nimi urobí taký dotazník, keď ich je až 80?

To je prvá vec, čo sa robí pri šikane, že sa robí anonymný dotazník k šikane a to aj každoročne ako prevencia.

Kto sa spýta tých, koho sa to týka, členov baletu?

A nielen niektorých, všetkých a anonymne! 

Načo máme techniku, internet, možnosti anonymných dotazníkov, keď ju využívajú len školy a umelci už nie?

Prečo v tomto nie sú progresívni?

.