Už v apríli som písala, že ak niektorému ich čitateľovi prepne, môže vystrieľať ľudí okolo seba ako ten študent na fakulte v Prahe, keď si bude myslieť, že jeho spoluobčania sú nacisti.
Ale títo politickí aktivisti to robia ďalej a ešte pritvrdzujú, aké milé rodiny mali nacisti (ako voliči našej vládnej koalície) a aj niekomu ďalšiemu môže prepnúť a môže dôjsť aj k hromadným vraždám!
Hoci títo politickí aktivisti, čo sa vydávajú za novinárov, tvrdia, že majú a musia riešiť politikov, zameriavajú sa na riešenie voličov iných politických strán, aby ich čitatelia ich Denníka N a SME nenávideli ako nacistov a vyháňali z rodín ako nacistov.
Preto sústavne riešia voličov vládnej koalície miesto politikov.
Zamerali sa na dokazovanie, prečo sú voliči vládnej koalície nacisti.
1. Najprv Šimečka starší vo svojich článkoch vysvetľoval, že voliči vládnej koalície sú voliči krajnej pravice.
To isté sa dialo na SME dnes, kde to zas čitateľom na SME vysvetľoval Mikloš, prečo sú voliči vládnej koalície voliči krajnej pravice:
SME – Mikloš:
„Dnešná vláda je totiž vo vzťahu k liberálnej demokracii a geopolitike vládou krajnej pravice, nie sociálnej demokracie, a podporu verejnosti si udržiava napriek brutálnemu obmedzovaniu nezávislých a slobodných médií.“
https://komentare.sme.sk/c/23348231/o-moci-datach-a-este-raz-o-dusi-naroda-pise-ivan-miklos.html
Celkom odignorovali napríklad toto, za čo sa považujú samotní voliči:
„Sociológ Roman Pudmarčík z Ipsosu k tomu ešte dodáva, že väčšina slovenských voličov sa neradí ku konzervatívcom ani liberálom, považujú sa za stredových – a nerozmýšľajú teda v týchto kategóriách.“
https://dennikn.sk/4055830/cesta-do-stredu-ps-ako-prijali-odora-ci-cifrovu-ostrihonovu-a-ako-sa-stali-lidrom-opozicie/?ref=top
Potrebujú totiž, aby ich čitatelia považovali voličov vládnej koalície za nacistov a preto najprv rôznymi argumentami (Šimečka) dokazovali, že sú voličmi krajnej pravice. Lebo práve voličov krajnej pravice vyhlasujú za nacistov!
2. Denník N aj SME pracujú na tom, aby voličov krajnej pravice, do ktorej voličov vládnej koalície napchali, považovali ich čitatelia za nacistov.
K tomu mali niekoľko diskusií, kde o tom svojich čitateľov presviedčajú, aby ich poštvali proti voličom vládnej koalície:
Kto sme my, kto sú oni a čo s tým
Martin Milan Šimečka: „Dobre, môžem povedať, že v tomto máš pravdu. Súhlasím, že v čase voľby bol môj výrok, že voliči Hlasu volili krajnú pravicu, nepresný. Ale to, že súhlasia s touto vládou krajnej pravice, a trvám na tom, že je krajná pravica, súhlasia aj po pol roku, ich definuje ako voličov krajnej pravice. Na tom trvám. Ten prvý výrok nebol presný, to je pravda.
Môžem rozumieť tým dôvodom, napriek tomu trvám na tom, že volili nemorálne.“
Martin Milan Šimečka: „V tejto chvíli sú zástancami krajnej pravice, ale keď sa rozhodnú nebyť, tak fajn.
Ja hovorím, že voliči sú rovnako zodpovední za to, že dnes máme takú vládu, akú máme. Rozhodol som sa hovoriť o voličoch, aj keď je to nepopulárne, pretože to vyzerá, akoby som odmietal alebo vinil ľudí za to, ako volia, a mal by som viniť iba politikov. Hovorím nie. Voliči sú takisto slobodní ľudia a sú zodpovední za to, v akej krajine žijeme. To je v zásade môj prístup.
Rozlišujem dve morálne kategórie. Súhlasím s tým, že aj fašista môže byť úplne dobrý človek. Stará sa o svoju matku, nosí nákupy, keď nájde peňaženku, vráti ti ju, má rád psíkov, mačičky, svoje deti, pomáha susedom. Ako súkromná osoba môže byť úplne dobrá podľa všetkých našich morálnych zásad, a potom ako verejná osoba, ako volič, ktorý vstupuje do verejného života, je zlý, nemorálny z môjho pohľadu.“
Tieto myšlienky ďalej aktívne rozvíjajú ich čitatelia napríklad takto:
„Akurat tento tyzden davala Rtvs dokument Hitler a poziar Reichstagu. Verejnost asi pozna ako nacisti prevzali moc a utiahli slučku narodu. Citil som tam.tolko paralel so sucasnym.svetom. Ani vtedy v Nemecku, ani tu u nas nemaju tito smejdi viac ako polovicu naroda za sebou, hitler dokonca v poslednych volbach stratil mandaty. Ale prevalcovali to preto lebo stiahli na svoju stranu vsetkych tych donasacov, prospecharov a kdejakych kriplov mentalnych, ktori dvihli rite a pochodovali, robili bordel, kricali a bolo ich pocut, potom s nimi isli vsetci ukrivdeni a vsetok plebs, ktorych zle vlastnosti len zacinaju zavistou a tuzbou po pomste. A ta vacsia polovica zostala stat, alebo sa skryla, ci bola ticho. Vysledok uz pozname z knih.
Môže byť človek verejne zlý fašista a súkromne dobrý otec?
Ad. Šimečka, Markoš, Marec: Kto sme my, kto sú oni a čo s tým.
Peklo za plotom, raj pred plotom
„V tomto mrazivom, formálne úspornom, no emotívne na prasknutie napätom príbehu sleduje divák spokojne žijúcu rodinku nacistického veliteľa koncentráku Rudolfa Hössa. Jeho deti sa učia a hrajú, manželka sadí a pleje na záhrade, obdivuje kvety, dopestované ovocie a zeleninu, prijímajú návštevy, chodia sa kúpať do rieky…, pričom peklo vraždiacej mašinérie a plynových komôr za plotom ostáva tušené, nezobrazené na nijakom zábere.
Jedným z vrcholov filmu je, keď Hössova manželka prosí muža, aby nemusela aj ona s deťmi odchádzať na iné miesto, kam ho preložili. Tu je tak krásne! – povie pani Hössová a myslí to vážne. Dráma sveta pred plotom a za plotom je tušená, odohráva sa v hlavách a srdciach.
Nacisti zo Sobiboru ako starostliví otcovia posielali na Vianoce domov do Rakúska a Nemecka deťom tie najkrajšie hračky po zavraždených židovských deťoch. Dobrí otcovia? Cynickí vrahovia a bezcitné svine? Oboje, takpovediac, dve v jednom?
K úvahe, či môže byť jeden a ten istý človek zároveň starostlivý dedo a logistický veliteľ holokaustu, ma viedla filozofka Hannah Arendtová v dnes už legendárnej knihe o procese s nacistom Adolfom Eichmannom. Vo verejnom diskurze o poučení z tohto zásadného diela ostala, žiaľ, iba replika o banalite zla.
Ak ostaneme na Slovensku, tak isteže, Eichmann a ľubovoľný slovenský príslušník a podporovateľ krajnej pravice, starostlivý otec a manžel, sú z hľadiska vplyvu na spoločnosť neporovnateľné veličiny, predsa však sa opakovane vraciam k otázke, či sú skutočné obe tváre – zlá aj dobrá. Či je taký človek dobrý aj zlý súčasne.
Aká tvár je teda skutočná?
Túto otázku mi pripomenula aj nedávna polemika Sama Marca, Jána Markoša a Martina M. Šimečku.Z úst posledného menovaného, ktorého názory sú mi pritom bližšie ako názory dvoch mladších kolegov, zaznelo aj to, že treba rozlišovať dve morálne kategórie, verejnú a súkromnú.Podľa tohto názoru aj fašista môže byť v súkromí úplne dobrý človek, starostlivý syn či otec; ako verejná osoba, volič, je však zlý a nemorálny.
ako verejná osoba, volič, je však zlý a nemorálny.
ako verejná osoba, volič, je však zlý a nemorálny.
S tým nesúhlasím a nazdávam sa, že práve tu je koreň mnohých nedorozumení, ktoré tu v predstavách o rozdelenom Slovensku panujú.
Na prvý pohľad to zodpovedá aj zisteniam Arendtovej o Eichmannovi. Je to akoby popis paradoxu a všeobecne rozšíreného javu, rozdiel medzi verejnou a súkromnou tvárou; ani Arendtová pritom necharakterizovala nacistického pohlavára ako dobrého človeka. Javil sa tak, to áno, v očiach blízkych. Aj Hitler mal rád psov podobne ako Putin (dvoch si teraz doviezol zo Severnej Kórey), to však týchto diktátorov nerobí o nič menšími monštrami.
Späť k začiatku: aká tvár slovenského príslušníka/podporovateľa krajnej pravice je teda skutočná, zlá verejná či dobrá súkromná? Alebo obe?
Nazdávam sa, že by sme nemali podľahnúť ilúziám a naivite, čo nás ušetrí sklamaní. Extrémista je zlý, cynický človek, nech už sa doma akokoľvek pretvaruje.Podstatou je zloba a bezcitnosť, predstieraná privátna láskavosť je variáciou kognitívnej disonancie.
Za seba opakovane dodávam, že pre tých Slovákov, ktorí vedome, poznajúc, čo za zločiny Rusi na Ukrajine páchajú, podporujú Rusko, nemám najmenšie pochopenie. Takisto by som nemal pochopenie v roku 1939 pre nacistov a ich voličov.“
Tu sú reakcie ich čitateľov na to rozoštvávanie proti nacistom, ako si kvôli nim rozbíjajú rodiny ako s nacistami:
„Naši dedovia kolaborovali so Slovenským štátom, otcovia s komunistami. A naša generácia volí fašistov a klamárov. Teraz mám zrušiť priateľov z detstva a rodinných príslušníkov, lebo volia z frustrácie a nenávisti ?“
„Ano, niektorych som zrusil…“
„To si musíte vyriešiť čisto vy sám. Akými ľuďmi ste ochotní sa obklopovať…koho zrušiť a koho nie“
Emeritný vedecký pracovník SAV, aplikovaná matematika a informatika v oblasti biomedicíny:
„Určite by som korigoval a minimalizoval svoje vzťahy s nimi…“
Pracujem v logistike železničnej dopravy v nadnárodnej firme.:
„K akým hodnotám bude viesť svoje deti „dobrý otecko“ a súčasne zarytý nácek? A sme doma.“
Výsledkom práce týchto politických aktivistov Progresívneho Slovenska, ktorí sa tu vydávajú za novinárov, pritom neriešia politikov ako majú, ale zameriavajú sa na rozoštvávavnie spoločnosti a ako poštvať ich čitateľov proti voličom vládnej koalície tým, že im sústavne vysvetľujú, prečo sú nacisti a prečo proti nim majú bojovať ako proti nacistom!
Už v apríli som písala, že ak niektorému ich čitateľovi prepne, môže vystrieľať ľudí okolo seba ako ten študent na fakulte v Prahe, keď si bude myslieť, že jeho spoluobčania sú nacisti.
Ale títo politickí aktivisti to robia ďalej a ešte pritvrdzujú, aké milé rodiny mali nacisti a aj niekomu ďalšiemu môže prepnúť a môže dôjsť aj hromadným vraždám!
Opäť sa pýtam, je normálne, aby novinári mali diskusie nie k politike ale o morálnom zle voličov iných strán, ktorými štvú jednu skupinu občanov proti druhej, že sú nacisti a len sa zdajú milí ako nacisti z koncentrákov, čo doma pôsobili milo?
Je normálne, aby novinári rozoštvávali spoločnosť a miesto politikov sa venovali hecovaniu občanov proti voličom iných strán?
A potom, keď váš psychopatický čitateľ vystrieľa študentov na škole (lebo okolo neho sú samí nacisti), budete tvrdiť, že nebol váš člen PS, len vás čítal?
Tvrdia, že sa majú zaoberať politikmi, pritom sa sústavne zaoberajú dôkazmi, prečo sú voliči iných strán nacisti!
Nezaoberajú sa natoľko politikmi, ako útokmi proti voličom iných strán a hecovania proti nim.
Okrem rozoštvávania rodín to môže skončiť aj hromadnou vraždou.
Ako to do zúrivosti proti spoluobčanom ovplyvňuje aj spisovateľov:
Keď sa spisovatelia a publicisti opúšťajú. A cintulovatejú
https://standard.sk/698263/ked-sa-spisovatelia-a-publicisti-opustaju-a-cintulovateju
„Už minulý rok písal v denníku SME publicista Samuel Marec a tvrdil, že liberáli a progresívci by sa mali vyjadrovať tak, aby nakoniec nevzbudzovali dojem, že to oni sú tí vulgárni, nenávistní radikáli. Veľa pochopenia touto výzvou nezožal. To „najlepšie“ zo seba potom vydala celá plejáda autorov, ktorá nezvládala výsledky parlamentných alebo prezidentských volieb. Dnes vidíme, že ani atentát na premiéra zo strany zradikalizovaného fanúšika dnešnej opozície veľa nezmenil.
V krajných prípadoch to nemusí byť len pomyselné. Niektorým frustrovaným jedincom sa môžu v rukách odisťovať aj strelné zbrane, ako sa to stalo v prípade zradikalizovaného spisovateľa Juraja Cintulu, ktorý spáchal atentát na predsedu vlády Roberta Fica.
Výzvy na kultivovanie polemiky sú pekné, no realita bola a zostáva niekde inde. Liberálne a progresívne médiá, ktoré niesli veľkú mieru zodpovednosti za zúrivú náladu v spoločnosti, odmietli akúkoľvek sebareflexiu.
No a potom si prečítate aktuálne vyjadrenie jedného z najznámejších slovenských autorov detektívok (ktorých som sám fanúšikom) Juraja Červenáka, ktorý po schválení novely o RTVS poslal vládnych politikov do – pardon za citát – „P*ČNEJ P*ČE!!! AJ S VAŠIMI PR*JEBANÝMI VOLIČMI. Bezcenná háveď, ktorá len škodí tejto krajine. Nulový úžitok, len zlo, zaostalosť a zákernosť“.
Súhlasné komentáre na tento, prepytujem, komentár si ani nezaslúžia reakciu.
Žiaľ, „cintulizácia“ verejného priestoru frustrovanými „elitami“ je realitou, ktorá len tak nezmizne. Naopak, zdá sa, že sa bude iba zosilňovať. Má na to všetky predpoklady a dlho budované podhubie. Môžeme sa len nádejať, že nakoniec možno preváži prístup publicistov ako Samo Marec.
Ďalšie krviprelievanie by už totiž nemuselo dopadnúť tak dobre. Nepremárnime túto šancu.“
Pozor, vaši čitatelia môžu byť držitelia nejakej zbrane a môže byť medzi nimi ďalší psychopat, ktorý sa tú „bezcennú háveď“ rozhodne vystrieľať!
Však na tom, že tu sú občania „bezcenná háveď“ a nacisti, pracujú novinári Progresívneho Slovenska.
A znovu pripomínam, že to nie sú liberáli, lebo liberáli by nikdy o žiadnej skupine ľudí nevyhlasovali, že je to len „bezcenná háveď“. Práve to charakterizuje nacistov, že nejakú skupinu ľudí vyhlasujú za bezcennú háveď, čím ich odľudšťujú a dehumanizujú, čo vždy vedie k vraždám!
.
