malinova

Násilník vyhlásil, že nahromadená nenávisť bola spoločným dielom oboch táborov! (Prezidentka, ale neplatí pri Teplárni, za to môžu všetci voliči, čo nevolili PS)

Násilník priniesol kyticu do nemocnice a navrhol, aby na to spoločne zabudli a začali si hľadať k sebe cestu. (ml. Šimečka)

Obeť sa snaží rozoštvávať ďalej, lebo povedala, že podá trestné stíhanie a nestojí o žiadnu kyticu a 100 dní mlčania. (Danko)

Obeť sa tak snaží rozoštvať susedov, lebo rozhodla sa už o tom nemlčať. (voliči koalície)

Tým ukazuje, že sama bola agresívna, čím si to spôsobila.

Násilník behá po susedoch a všade ju ohovára, že ho chce zničiť a preto si za to môže sama. (SME, Denník N)

Násilník píše básne o porozumení a že vždy to tak cítil! (Denník N – Leško)

Rodina násilníka (ich čitatelia) chce, aby sa obeť zamyslela, čím si to sama zavinila. Dúfajú v jej schopnosť sebareflexie.

Násilník sa pýta v manželskej poradni českého kamaráta:

„Je možné prekonať túto krízu bez toho, aby sme sa pokúsili pomenovať, kto má aký diel viny?“

(Denník N)

Áno, keď stíchne a bude o tom už ticho! Dovolávaním sa trestného oznámenia pokračuje v násilí!

Správne je si odpustiť a začať znova so vzájomným porozumením. Tomu sa hovorí láska a porozumenie. Ale najprv si musíme uvedomiť aj svoje chyby a nepripomínať opačné! Musíme o tom mlčať! 

Jednoznačne, akákoľvek kritika násilníka, nebodaj trestné oznámenie, je pokračovaním násilia spoluobete!

Potom sa nebudeme môcť čudovať, keď ho napadne ona.

„Veríte, že je zmierenie možné?“

(Denník N)

Áno, keď bude ticho a poslúchať, dá sa na to zabudnúť. Hlavne, nech sa skoro uzdraví! Potom sa môže nad sebou zamyslieť a urobiť nejakú sebareflexiu, k čomu násilníka, (Čo nie je pravda a môžem to dosvedčiť, že nič násilné som uňho nevidel.), dohnala!

„Trochu sa obávam, že ticho nebude a bude chcieť podať trestné oznámenie.“

Dôležité je, aby bola aspoň 100 dní ticho, potom si na to susedia už nespomenú.

Potom príde Matovič a rozčúli sa: „A ona by teraz chcela zmierenie!?“

Toľko dojmy z dnešného Denníka N a SME, pripomenulo mi to náboženských dogmatikov a domácich násilníkov, ktorých už pretromfli.

Ako vidíte, stačí mi čítať SME a Denník N, aby som ich strany nikdy nechcela voliť, čo je u nich prejav nacizmu, lebo navyše nechcete svetovú vojnu!

====

Ako konkrétne sa vyhovárajú na Denníku N, že nešírili démonizáciu zla a nenávisť, čo boli zdesení aj liberáli v Česku.

Leško, ktorý najviac okrem Šimečku démonizoval výsledok volieb, Fica aj voličov vládnej koalície:

„To, čo pestoval Vladimír Mečiar, bola politika podľa Carla Schmitta. Bol to právnik, ktorý tvrdil, že podstatou politiky je vzťah priateľstva a nepriateľstva. Že v politike sme vtedy politikmi, keď máme nepriateľa, ktorého sa usilujeme zničiť a ktorý je pre nás stelesnením politického zla. Bola to koncepcia, ktorá veľmi zapasovala do vízie a plánov Adolfa Hitlera. Jednoducho mocenský boj na život a na smrť. Som presvedčený, že politika nie je boj na život a na smrť, že je to hľadanie, ako zosúladiť rôznorodé záujmy v spoločnosti. Môžeme mať rôzne predstavy o tom, ako by sa spoločnosť mala vyvíjať, ale žijeme ako jedno spoločenstvo, ako jeden celok. Spory by sa mali viesť o konkrétnej veci a nie o to, že chcem niekoho z politického života eliminovať ako nepriateľa.

.

Realita, ktorá prebieha, je podľa Schmitta, mala by však byť podľa Hannah Arendtovej. Vždy som si to myslel, budem si myslieť a kým to bude niekto ochotný počúvať, tak to budem hovoriť, pretože tak to cítim, tak to vnímam.“

https://dennikn.sk/3999050/marian-lesko-zufalo-potrebujeme-konsenzus-je-to-mimoriadna-situacia/?ref=tit1

Tu hovorí, že démonizovanie a stelesnenie politického zla pasuje do plánov Hitlera, pritom to robili v Denníku N!

A zároveň dodáva, že vždy to tak cítil! A prečo potom démonizoval vládnu koalíciu a jej voličov, ktorí vraj vedome odmietajú demokraciu?

To je akokeby násilník deň po spáchaní trestného činu hovoril poučky o domácom násilí a dodal, že vždy to tak cítil!

Jasná snaha vyviniť sa a opäť zmanipulovať ich čitateľov, že oni nikoho nedémonizovali a nikoho nevyhlasovali za stelesnené zlo, ani Fica, ani vládu, ani ich voličov. Oni predsa vždy cítili, že také niečo môže pasovať do plánov len Hitlerovi!

Opäť predpokladajú, že ich čitatelia majú kuraciu pamäť a opäť sa nemýlia, lebo len pár dní dozadu démonizovali ešte aj voličov vládnej koalície ako doslova jasných nacistov, ktorých by Šimečka nechcel stretnúť v tmavej uličke.

A to bolo celé ich pôsobenie už pred voľbami a celé mesiace po voľbách, kde démonické zlo na Slovensku stelesnené vo Ficovi a všetkých voličoch vládnej koalície je také veľké, že ani slnko nevyjde! A Fico je Hitler! 

No teraz cítia, že toto by pasovalo do plánov Hitlera!

===

Odporúčam skvelý článok, kde máte dôkazy, aké hoaxy teraz šíria progresívni novinári:

Hlavný prúd a faktcheckeri šíria dokázateľný hoax o údajnej proruskosti atentátnika. Kde sú teraz tzv. antikonšpiračné komisie?

„Kde sú teraz komisie ako konspiratori.sk?

Hoax vyvrátil jedine denník Standard

Mediálna hlavný prúd, ba dokonca aj zahraničné média a tzv. faktcheckeri fatálne zlyhávavajú. Namiesto toho, aby otvorene písal o politickej orientácii atentátnika J. C., snažia sa manipulovať verejnosť, že išlo o pro-ruského aktivistu, matičiara či konzervatívca…

Video je k dispozícii na oficiálnom Youtube Hospodárskych novín (https://www.youtube.com/watch?v=hZup9rFO1nQ), no zdieľajú sa aj výseky z videa, kde je zachytený priamo atentátnik. Ako zareaguje komisia konspiratori.sk na to, že hlavný prúd šíri dokázateľnú dezinformáciu o tom, že Cintula je vraj „pro-ruský“, ak jasne na videu kričí „nech žije Ukrajina“?

Všimol si to jedine denník Štandard a to hneď v troch článok. Štandard v skôr publikovanom stredajšom texte preukázal, že pravda je diametrálne odlišná a že Cintula v ostatných zhruba siedmich rokoch prešiel výrazným myšlienkovým prerodom a inklinoval k liberalizmu a jeho predstaviteľom. Konkrétne:

Sedm let staré postoje jsou totiž důležitější než ty aktuální a zcela to vyvrací den staré prohlášení atentátníka, ze které naprosto jasně vyplývá, že jeho názor na Fica byl prakticky naprosto identický, jako mají mainstreamová liberální média a opozice – nenávist. Factchecking stylem vybereme si jednou prastarou věc a zatajíme všechno ostatní, to by bylo, aby nám na to někdo neskočil! … Jestli je něco naprosto fascinující, tak jakého dna jsou novináři schopni dosáhnout, aby si nemuseli sami před sebou něco přiznat. Momentálně rozjíždějí narativy, že atentátník na Fica byl proruský extremistický rasista a Kotlebovec, který byl div né členem ruských paramilitantních jednotek.Nevýhodou pro ně je, že ten člověk je stále naživu, naprosto jasně deklaroval proč to udělal a dost pravděpodobně bude i v budoucnu a existují mraky důkazů z posledních několika let, které jasně svědčí o pravém opaku. Byl to odpůrce Fica, sympatizoval s liberalismem a jeho představiteli, vymezoval se proti Donaldu Trumpovi, vyjadřoval své sympatie k prezidentce Zuzaně Čaputové, zřejmě se objevil i na protivládním opozičním protestu proti novele trestního zákona ze 7. února 2024, podle sousedů byl protiruský, na videu z protivládní demonstrace je zachycen jak křičí: „Ať žije Ukrajina. Kolaboranti! Zrádcové! Banda zkurvená. Dost bylo Fica! Dost bylo Fica!“To ovšem novinářům nebrání tvrdit, že motiv atentátníka byl zcela opačný, než on sám v tuto chvíli tvrdí.“

Takže, hlavne preto chcú, aby sme 100 dní mlčali. Medzitým progresívni novinári budú klamať a manipulovať svojich čitateľov naďalej!

Aj násilník vždy chce, aby ste zabudli a sústredili sa na kyticu, inak obeť je agresívna, keby nechcela zabudnúť a pripomínala to a nebodaj to hovorila verejne! Zatiaľ on má čas ohovárať ju po susedoch, aby jej nabudúce už nikto neveril a nedostala žiadnu pomoc! Vždy chce začať odznova, čo môže, ale nie po sebareflexii obete!

Pripomína mi to môjho násilníka, ktorý keď tak zmlátil malého syna, že mu tiekla krv z nosa, navrhol, že už sa spamätal a navrhuje takéto zmierenie – Ešte raz sa to stane, že niekto niekoho napadne, tak sa odsťahuje ten, kto druhého napadol (akokeby som ho napadla ja). Hore som plakala pri fotkách detí, že prídu o otca a preto som s týmto zmierením súhlasila. Viete, na čo využil ten čas zmierenia? Len na moje ohováranie, aby mi nikto neveril!

Napokon sme aj tak všetci museli ujsť a napadol mňa a ešte aj syna, keď sme sa sťahovali preč a to už mesiace po rozvode!

Nikdy sme sa jeho sebareflexie nedožili! 

Riešenie ponúkam v predchádzajúcom článku, ktoré jediné by pomohlo na vrátenie do stavu nerozoštvanej spoločnosti – keby sa progresívni novinári začali správať ako ich iní slušní kolegovia.

.