1. Skolsky system je zly a v skutocnosti neumoznuje ucitelom vzdelavat tak, ako by mali. Mozu za to ucitelia, co su len pesiaci tohto zleho skolskeho systemu?
2. Predchadzajuca reforma narobila viac skody, nez uzitku, na co mnohi uz v 2008 upozornovali a neboli vypocuti. Mozu za to ucitelia, ked neboli vypocuti?
3. Deti z chudobných rodín majú všade vo svete horšie výsledky, ibaže u nás sa tá priepasť zväčšuje – výsledky našich detí z chudobných rodín sa zhoršujú a menia priemer vysledkov. Mozu za toto ucitelia?
4. Slaba predskolska priprava oproti vysledkom v inych krajinach. V priemere krajín EÚ/OECD platí, že čím má žiak pri nástupe do 1. ročníka ZŠ lepšie matematické zručnosti, tým dosahuje vyšší výkon. Mozu za toto ucitelia?
Cielom mojho clanku nie je ospravedlnovat ucitelov, len poukazat na skutocne priciny zlych vysledkov vo vzdelavani.
Ani velmi dobri ucitelia nedokazu zmenit zly skolsky system, zabranit zlym reformam, zmenit podmienky deti pri vzdelavani a zmenit ich pripravu pred nastupom na ZS. Preto absolutne tomuto stavu nepomoze, ked budeme kritizovat len ucitelov, miesto zmeny vsetkych pricin tohto stavu.
V opacnom pripade budu aj nabuduce len zle a este horsie!
Dobri ucitelia dokazu len jedno – zmiernovat to. Byt dobri aj v zlom skolskom systeme. Podmienky v rodinach zmenit nedokazu, ani predskolsku pripravu.
15 % slovenskych ziakov – vela zdrojov 22 % ziakov EU: 555 bodov v MAT slovenski 572 bodov v MAT EU
582 prirodne vedy slovenski 571 bodov prirodne vedy EU – co je lepsi vysledok ako v EU
77 % slovenskych ziakov – priemerne zdrojov 74 % ziakov EU: 498 bodov v MAT slovenski 522 bodov v MAT EU
521 prirodne vedy slovenski 521 bodov v prirodne vedy EU – co je rovnaky vysledok ako v EU
8 % slovenskych ziakov – malo zdrojov 4% ziakov EU aj OECD!!!: 404 bodov v MAT slovenski 456 bodov v MAT EU
411 bodov v MAT slovenski 448 bodov prirodne vedy EU
Priemerny rozdiel medzi ziakmi vela zdrojov a malo zdrojov je 151 bodov v MAT a 171 bodov v prirodnych vedach. Pritom v EU cini tento rozdiel len 116 v MAT a 123 v prirodnych vedach. Pritom, my tych ziakov mame v skupine malo zdrojov az 8 % a EU a cela OECD len 4 % a v skupine vela zdrojov mame len 15 % ziakov a v EU ich maju az 22%. Je to ako by ste u nas porovnavali skoly, ktore sa porovnat tak lahko nedaju, ale v ramci tychto priemerov to kazdemu unika, ze porovnat nedaju. Porovnat sa daju skoly so ziakmi v rovnakych podmienkach! Z tohto dovodu sa u nas neporovnavaju vysledky prestiznych skol so ziakmi s dobrymi zdrojmi, so skolami, kde ziaci ziju v rodinach v socialnej nudzi. V tom pripade porovnavajte len ziakov s rovnakymi podmienkami.
Rovnake zdroje a podmienky to su:
zamestnanie rodicov, vzdelanie rodicov, vlastna izba, internetove pripojenie, pocet detskych knih v domacnosti, pocet knih v domacnosti.
Dnes niektore deti nepoznaju ani rozpravku Janko Hrasko, lebo rodicia im ani nerozpravali, ani necitali rozpravky, nemaju doma detske rozpravkove knizky, rodicia im niekdy nespievali. Poznaju len rozpravky, co videli v televizii. Myslite si, ze skola to detom z takych rodin vynahradi? A ze sa to neodrazi na ich schopnosti riesit akekolvek ulohy?
To ja neobvinujem len rodicov, lebo coraz viac rodin patri medzi chudobne rodiny, ktore ledva ziju. Ked sme mali to „lepsie skolstvo“, zilo aj vtedy tolko rodin v strese, ci preziju? Kolko vtedy stali detske knihy? Kolko teraz maju matky casu venovat sa detom?
Nehovoriac o tom, aka je predskolska priprava v inych statoch, co sa ukazalo ako vyznamny rozdiel v neskor dosiahnutych vysledkoch v skole.
Matka dietata v Anglicku:
„Myslíte si, že sa deti v nultom ročníku iba hrajú? Vôbec nie, dcéra vie písať a čítať už všetky písmenká v anglickej abecede a doma číta knihy. Nemá ešte ani päť rokov.“
Ešte raz opakujem. Má štyri roky. No a pretože nerobí tak, ako sa patrí na štvorročné dieťa v anglickej škole, tak je potrestaná tým, že namiesto prestávky ma povinné doučovanie s ďalšími deťmi, ktoré neprospievajú podľa britských tabuliek.
Pani učiteľka mi hovorí, že ona vie, že moja dcéra dané zručnosti má a že doučovanie by nepotrebovala, ale bohužiaľ keďže sa chce zabávať a nerobí v zošite tak, ako sa sluší podľa tabuliek, tak musí povinne sedieť cez prestávky na doučovaní.
Myslíte, že mi dieťa chodí do školy rado? Nie. Každý deň sa pýta, že prečo musí ísť do školy. Po škole sa nevie zmestiť do kože, zúri, plače, nepočúva a papuľuje. Hodinu jej doma trvá, ukľudniť sa. Hovoríme o štvorročnom dieťati, ktoré má kvôli škole psychické problémy.“
http://ratajova.blog.sme.sk/c/405394/povinna-skolska-dochadzka-vo-velkej-britanii-je-pokus-o-nevydareny-vtip.html
Ak dosiahli ziaci v priemere zle vysledky, to neurcuje len ucitel, ale viacero faktorov:
1. sposob vyucby a obsah uciva – co neurcuje len ucitel
2. rodinne zazemie – zaujem o dieta, dosledna vychova, materialne podmienky – o tom casto nerozhoduju ani rodicia, ked ziju v socialnej nudzi
3. ziak – priprava na vyucovanie
4. predskolska priprava
1. Ku sposobu vzdelavania, ake by malo byt, je najlepsi tento dvojhodinovy dokument:
https://www.youtube.com/watch?v=Z8R3HvWQVTQ
V podmienkach nasho skolstva nie je mozne taketo vzdelavanie, co sa dozviete z dokumentu – preco. Pokial je ucitel nevolnik zleho skolskeho systemu, nemoze zodpovedat za to, ze je zly. Pokial sa proti nemu zacne burit a pokusa sa zmenit ho do pochopitelnejsej podoby, tak ho skor vyhodia alebo vyhori.
Nemozem tu dat x prikladov, tak len niekolko:
„Pred nejakým časom sa riaditeľ Strednej priemyselnej školy v Košiciach pokúsil zmeniť zabehnutý systém. Žiakom po dokončení povinnej školskej dochádzky umožnil slobodne sa rozhodnúť, či chcú byť prítomní na vyučovaní, či sa chcú doň aktívne zapájať a obmedzil váhu známkovania pri hodnotení žiakov.
Tieto návrhy dokonca schválila aj rada školy, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov, zriaďovateľa a aj rodičov.
Experiment však trval len dovtedy, kým si ho nevšimla Štátna školská inšpekcia a nevykonala na škole kontrolu.
Inšpekcia všetko označila za porušenie jednotlivých paragrafov a odsekov školského zákona, rámcových učebných plánov a štátnych vzdelávacích programov.
Inšpekciu nezaujímali výsledky. Či náhodou vnútorná motivácia žiakov (som na hodine, lebo sa chcem niečo naučiť) neprekonala vonkajší tlak (som tu, lebo musím), či žiakom neklesli absencie, alebo ako sa zmenili ich vedomosti a schopnosti. Inšpekciu zaujímala iba procedúra.
Či bolo všetko v súlade so zákonmi, rámcami a programami. To je definícia byrokratického systému. Systému, ktorý z definície nemôže držať krok s dynamicky sa vyvíjajúcim svetom podnikateľov a inovátorov.
Inšpekcia označila vo svojej správe za porušenie štátneho vzdelávacieho programu dokonca aj fakt, že riaditeľ dal žiakom viac odbornej praxe, ako je napísané v tabuľkách rámcového plánu. A to v situácii, keď sa minister školstva a jeho úradníci snažia všetkými desiatimi dostať na stredné školy viac praktického vyučovania v podobe tzv. duálneho vzdelávania.
Riaditeľ bol prepustený. Inšpekcia tak vysiela jasný signál: skúsiš niečo nové a skončil si.“
http://komentare.sme.sk/c/20343639/slovenske-skolstvo-skus-nieco-nove-a-skoncil-si.html
„Nie je to tak davno, co som si fotila kolegynu, ako opravovala pisomky v skole v case, ked sa tam musi nachadzat. Sedela na jednej stolicke a zosity opravovala na druhej stolicke v predklone. Mala som to ako ukazku za akych podmienok ucitelia pracuju. Styri ucitelky sme mali jeden stol a styri stolicky okolo neho. Predstavte si krcmu a tak to vyzeralo. Posielali nas domov, lebo hanbou by bolo vyzadovat pracu v takych podmienkach. V ktorej praci vam odpocitaju 24 kusov na vstupnu pisomku a daruju vam jedno pero na zaciatku roku?“
Tiez je blud, ze ucitel uci 3 ziakov. Tento blud pochadza z toho, ze ludia si myslia, ze na skolach, kde pripada na 1 ucitela 15 ziakov, musi ich byt v triedach len 15 ziakov. Pritom v takej skole moze byt v triedach po 22 ziakov, pretoze neucia len triedni ucitelia a na jazykoch a informatike su ziaci deleni na skupiny.
priemerna velkost triedy 1.stupen
do 6 1%
do 12 10%
12-18 38%
18-24 42%
24-30 8%
2.stupen
do 6 1%
do 12 7%
12-18 27%
18-24 47%
24-30 17%
.týždeň, 18. 2. 2008
Zadanie je jasné: čo najskôr schváliť štátny vzdelávací program. Najrýchlejší spôsob, ako to dosiahnuť, je jednoduchý: zoškrtať doterajšie osnovy a popritom hovoriť o zásadnej reforme obsahu vzdelávania a jej tvorivo-humánnom základe. … „To, čo sa tu teraz deje, nenazývajme nijakou reformou. Maximálne ide o úpravu štandardov či učebných osnov…“ hovorí šéfka komisie Fyzika Viera Lapitková. „Teraz bolo potrebné osnovy prebudovať celkom na novom základe. Ale to sa nedá škrtaním starých osnov! Keďže fyzike sa uberú hodiny, v konečnom dôsledku sa bude bifľovať ešte viac než dnes, keďže učiteľ za tú jednu hodinu týždenne bude chcieť naučiť čo najviac.“
„Oproti súčasnému stavu je navrhované zníženie počtu hodín matematiky na 1. stupni ZŠ o 37 percent, na 2. stupni ZŠ o 29 percent a na gymnáziách o 40 percent. Tento navrhovaný rozsah výučby matematiky nevytvára podmienky pre zabezpečenie rozvoja schopností a zručností potrebných pre porozumenie základom prírodných a technických vied a informatiky. Absolvent povinnej školskej dochádzky tak nebude spôsobilý pre ďalšie štúdium technického, prírodovedného a ekonomického smerovania, varuje Nedela.
Podľa neho neobstojí argument, že tento nedostatok možno dobehnúť vhodnou voľbou voliteľných predmetov na gymnáziu. Autori reformy by si mali byť vedomí, že niektoré schopnosti, napríklad geometrické myslenie a priestorovú predstavivosť možno rozvíjať optimálne len v určitom veku detí, upozorňuje ďalej predseda Slovenskej matematickej spoločnosti.“
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157276-matematik-skolska-reforma-bude-hazardom/
„grafy ukazujú, že pokles výsledkov je tu od roku 2009.
V ktorom roku začala školská reforma ISCED? – novinárom nezodpovedaná otázka.
V skutočnosti len ukazuje, tentokrát čierne na bielom, s dôkazom, čo učitelia, ktorí ešte v tom čase v školstve boli, hovorili/predpokladali, že takéto výsledky reforma prinesie.
Najviac sa škodoradostne – ako bývalý učiteľ – bavím na tom, že vysoké školy, hoc vedeli, akú generáciu „debilkov“ im základné a stredné školstvo o pár rokov pripraví, tak sa hrali na hluché a slepé, a teraz, keď už druhý rok k nim prichádzajú prví potomkovia tejto „dokonalej“ školskej reformy na ich brány, odrazu sa ozývajú.
Ked si pozriete vzorove ulohy, tak vidite, ze su naschval nejasne formulovane. A slovensky prekladatelia to este zhorsia. Mam skusenosti z medzinarodneho porovnania informatickych uloh, kde sa jasne ukazalo, ze malicka zmena (mensia nez v tej ulohe s tulenom) v preklade moze sposobit viditelne rozdiely vo vysledkoch. Nejasne zadania v skutocnej praxi ludia riesia tak, ze si ich vydiskutuju so zadavatelom. Ale dieta v teste taku mozno nema. Ked potom odmietne riesit ulohu (PISA sa neznamkuje) lebo vie, ze zo zlych vstupov budu len zle vystupy, tak je to povazovane za chybu. A ktosi presvedcil politikov (a novinarov), ze prave toto je ten pravy sposob porovnania krajin. Nikto sa nesmie ani nahodou zamysliet, ci to ma zmysel. Lebo ved „experti z EU sa nemozu mylit“. Tento pristup sa potom presne odzrkadli na pristupe k ludom, ktori si dovolia najst chybu v PISE. Bol som na prednaske kolegu z Rakuska, ktory sa dostal do takej situacie. V Rakusku mali v ktoromsi roku dobre vysledky a v dalsom teste o tri roky boli slabsie. Tak ho prizvali vysvetlit, v com je chyba. Pravdaze ocakavali od neho, ze najde chybu v poslednom rocniku a Rakusko bude mat lepsie vysledky. On ale nasiel chybu v predoslom rocniku, teda ze vtedy merali zle (bolo to dost komplikovane islo o vysledky odbornych skol, kde su niekedy v skole a niekedy na praxi a vtedy vypadnu z testu). Tak to so skripajucimi zubami uznali (a vraj aj opravili data z predosleho roku), ale odvtedy ho uz nepustia blizko k skutocnym datam (co popisuju presny priebeh testovania, nie tie, co sa zverejnia), aby tam nahodou nieco zase nenasiel. Dobre vysledky v PISE znamenaju jednak dobrych prekladatelov a jednak ziakov trenovanych za politikov a pravnikov.“
2. Medzinárodná štúdia v prípade Slovenska upozorňuje však aj na iný problém – čoraz väčší vplyv zázemia žiakov na ich výkon v škole. Testovaní žiaci totiž vypĺňali aj dotazník o tom, čo robia ich rodičia, aké majú vzdelanie a aké je vybavenie domácnosti. Ukázalo sa, že vplyv sociálnoekonomického zázemia žiakov je vyšší ako pred troma rokmi a dokonca jeden z najvyšších spomedzi krajín OECD. „Slovenský školský systém nedokáže zmierňovať rozdiely medzi žiakmi podmienené ich sociálnym a ekonomickým zázemím,“ uzatvára správa.
Deti z chudobných rodín majú všade vo svete horšie výsledky, ibaže u nás sa tá priepasť zväčšuje.
Hlavné zistenia:
- naše deti zaostávajú viac v matematike ako v prírodných vedách,
- rozdiel medzi chlapcami a dievčatami sa zväčšuje,
- výsledky našich detí z chudobných rodín sa zhoršujú,
- jedna z príčin môže byť slabá predškolská príprava.
Kým v roku 2003, keď bola matematika hlavnou sledovanou oblasťou, bolo v rizikovej skupine približne 20 percent našich žiakov, v roku 2015 bolo v tejto skupine už 27,7 percenta žiakov.
Počet slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 4,3 percenta vyšší ako v priemere krajín OECD.
Rôzne medzinárodné výskumy ukazujú na silnú spojitosť medzi výkonom žiaka a jeho rodinným zázemím. V štúdii TIMSS sa tento vzťah opisuje prostredníctvom indexu Zdroje domáceho prostredia11 (SEI – socioekonomický index), ktorý popisuje sociálny, ekonomický a kultúrny kapitál rodiny. Pre tento index bola vypracovaná škála, na základe ktorej vznikli tri kategórie indexu – veľa zdrojov, priemerne zdrojov, málo zdrojov12. Vo všetkých krajinách bol zistený veľký rozdiel vo výkone žiakov v jednotlivých kategóriách indexu. 15 % slovenských žiakov (22 % žiakov EÚ, resp. 26 % žiakov OECD) pochádza z rodín zaradených do kategórie veľa zdrojov. Priemerný výsledok slovenských žiakov v uvedenej kategórii bol v matematike 555 bodov a prírodných vedách 582 bodov (EÚ 572, resp. 571 bodov, OECD 575, resp. 573 bodov). Do kategórie priemerne zdrojov patrí 77 % našich žiakov (74 % žiakov EÚ, resp. 70 % žiakov OECD) a ich priemerné dosiahnuté skóre v matematike bolo 498 bodov a prírodných vedách 521 bodov (EÚ 522, resp. 521 bodov, OECD 523, resp. 522 bodov). V poslednej kategórii sa nachádza 8 % slovenských žiakov (4 % žiakov EÚ aj OECD) a ich priemerný výkon bol v matematike 404 bodov a v prírodných vedách 411 bodov (EÚ 456, resp. 448 bodov, OECD 455, resp. 449 bodov) (Tabuľka 4).
Index Zdroje domáceho prostredia je vypočítaný na základe odpovedí na otázky: počet kníh v domácnosti, dostupnosť materiálnych zdrojov – internetové pripojenie a vlastná izba (získané z Dotazníka pre žiaka), vzdelanie rodičov, zamestnanie rodičov, počet detských kníh v domácnosti (získané z Dotazníka pre rodičov). 12 Rodina zaradená do kategórie veľa zdrojov má priemerne viac ako 100 kníh a viac ako 25 detských kníh, pripojenie na internet, žiak má vlastnú izbu a aspoň jeden z rodičov má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a aspoň jeden z rodičov má odborné zamestnanie (hodnota škály minimálne 11,9 bodu). Rodina z kategórie málo zdrojov v priemere má doma najviac 25 kníh a najviac 10 detských kníh, nemajú internetové pripojenie a žiak nemá vlastnú izbu, ani jeden z rodičov nemá vyššie vzdelanie než je ukončené stredoškolské vzdelanie a ani jeden z rodičov nemá odborné alebo administratívne zamestnanie (hodnota škály maximálne 7,4 bodu). Všetci ostatní žiaci patria do kategórie priemerne zdrojov.
Zaujimave:
Žiaci SR patriaci do kategórie málo zdrojov v rámci nej dosahujú, či už v matematike alebo prírodných vedách, najnižší výkon spomedzi všetkých krajín EÚ/OECD.
Zdroje domáceho prostredia a výkon žiakov SR v porovnaní s medzinárodným priemerom a priemerom krajín EÚ a OECD13v TIMSS 2011 a TIMSS 2015
Rozdiel vo výkone medzi žiakmi z rodín s veľa zdrojmi a žiakmi z rodín s málo zdrojmi sa v matematike zväčšil zo 126 bodov v TIMSS 2011 na rozdiel 151 bodov a v prírodných vedách zo 132 bodov na 171 bodov. Tento nárast je pravdepodobne zapríčinený významným znížením výkonu žiakov, ktorí patria do kategórie málo zdrojov. Pre túto skupinu žiakov sme zaznamenali až o 35 bodov nižší výkon v matematike a 47 bodov v prírodných vedách v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Môžeme skonštatovať, že vplyv domáceho zázemia žiaka na jeho výkon má v SR rastúci charakter.
9 a 10 strana tuto:
http://www.nucem.sk/documents/27/medzinarodne_merania/timss/publikacie/Prve_vysledky_Slovenska_v_studii_IEA_TIMSS_2015.pdf
3. Žiaci u nás trávia výrazne menej hodín nad domácimi úlohami než v roku 2003. Podľa vyjadrení žiakov klesol na Slovensku priemerný počet hodín, ktorý strávia nad domácimi úlohami, z 8,4 na 3,2 hodiny týždenne. V roku 2012 sa menej času než u nás venovali domácim úlohám len žiaci v ČR, Južnej Kórei a vo Fínsku. Množstvo času stráveného nad domácimi úlohami kleslo medzi rokmi 2003 až 2012 až v 31 z 38 krajín s dostupnými dátami. V priemere krajín OECD došlo v tomto období k poklesu z 5,9 na 4,9 hodiny týždenne.
4. V priemere krajín EÚ/OECD platí, že čím má žiak pri nástupe do 1. ročníka ZŠ lepšie matematické zručnosti, tým dosahuje vyšší výkon
Súvis s výkonom žiakov vidíme aj v súvislosti s navštevovaním predškolského zariadenia. Údaje boli získané z odpovedí rodičov v Dotazníku pre rodičov na otázku, či ich dieťa navštevovalo predškolské zariadenie, a ak áno, ako dlho. Ako môžeme vidieť v Tabuľke 5, medzi výkonom žiakov a dĺžkou navštevovania predškolského zariadenia je pozitívny vzťah. Čím dlhšie dieťa navštevovalo predškolské zariadenie, tým dosiahlo vyšší výkon. Vo všetkých kategóriách sme zaznamenali zníženie výkonu v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Najvýraznejšie sa pokles dosiahnutého výkonu prejavil v kategórii žiakov, ktorí nenavštevovali predškolské zariadenie vôbec, a to v matematike o 51 bodov a prírodných vedách až o 72 bodov.
11 strana – tabulka k tomu
písmená abecedy; Písalo niektoré slová – použitá škála veľmi dobre, pomerne dobre, nie veľmi dobre, vôbec nie); Vedelo Vaše dieťa robiť nasledovné činnosti, keď začalo navštevovať 1. ročník ZŠ (Samostatne počítať; Rozoznávať písané čísla; Písať čísla – použitá škála vôbec nie, do 10, do 20, do 100 alebo vyššie; Robiť jednoduché sčítavanie; Robiť jednoduché odčítavanie – použitá škála áno, nie). 19 Žiaci, ktorí patria do kategórie veľmi dobré matematické zručnosti, mali skóre na škále minimálne na úrovni 11,5 bodu a pri nástupe do školy dosahovali v piatich posudzovaných zručnostiach najvyššiu úroveň, v zvyšných 4 aspoň druhú úroveň a zvládli jednoduché sčítanie a odčítanie. Žiaci, ktorí patrili do kategórie slabé matematické zručnosti, mali skóre na škále maximálne na úrovni 8,7 bodu a pri nástupe do 1. ročníka ZŠ dosahovali v piatich posudzovaných zručnostiach maximálne druhú najnižšiu úroveň, v zvyšných 4 druhú najvyššiu úroveň a neovládali jednoduché sčitovanie a odčitovanie. 20 Len v Belgicku (Flámsko) nie je významný rozdiel v dosiahnutom výkone žiakov v jednotlivých kategóriách škály matematických zručností.
Malinova , malinova .................veď ty ...
Pisem o viacerych pricinach. Ucitelia nie su ...
Na neustále sa zhoršujúce správanie našich ...
Nenapisala som deti, ale rodicia. Odpovedat je ...
Pýtal som sa ťa , čo navrhuješ ? Ako chceš ...
Celá debata | RSS tejto debaty