malinova

Hovorte si o Blahovi, čo chcete (veď za len divadlo, keď zbiera hlasy pre amerických pudlíkov, ho kritizujem aj ja), ale toto napísal pravdu:

„Inak, hrozne sa mi páči, ako včera Aktuality.Sk vyplakávali nad obeťami holokaustu, ale hneď dnes uverejnia článok, v ktorom obhajujú banderovcov, ukrajinských fašistov, ktorí na etnickom základe masakrovali ženy, deti, starcov… To už rovno mohli napísať ódu na Hitlera, malo by to ten istý efekt.

ŠKANDÁL – AKTUALITY.SK OBHAJUJÚ FAŠIZMUS

AJ HITLER BOJOVAL PROTI BOĽŠEVIZMU, TAKŽE AJ ON JE HRDINA?!

Aktuality.Sk najnovšie z Banderovcov robia pomaly hrdinov, veď však bojovali proti boľševizmu. Prepánakráľa, aj Hitler bojoval proti boľševizmu, a teda ideme oslavovať, že vyvraždil desiatky miliónov Slovanov, Židov a Rómov? V Aktualitách sa už dočista zbláznili?! Veď oni normálne na hulváta propagujú fašizmus!

Banderovci sú normálni vojnoví zločinci, fašisti, prasce. A len preto, že sú z Ukrajiny a hlásia sa k nim ukrajinskí fašisti, ktorí dnes bojujú proti Rusku, sa teraz ide hľadať porozumenie pre banderovcov – no skvelé! A čo bude ďalej?

BUDETE OBHAJOVAŤ AJ MENGELEHO, IDIOTI?!

Dajú Aktuality.Sk priestor ľudáckym historikom, aby si poklábosili o tom, aký bol vlastne Šano Mach vlastenec a ako Béla Tuka bojoval proti „židoboľševikom“? Alebo slovenských fašistov budeme haniť a oslavovať budeme len tých ukrajinských?

A čo tak tých nemeckých? Možno si v Aktualitách pohrkútajú o tom, aký bol Mengele skvelý doktor, Hitler výborný rečník a Rosenberg spása pre Ukrajinu? Keď už môžu robiť reklamu Banderovcom, prečo nie aj iným fašistom? Preboha!

HARKOTOVÁ DLHODOBO PROPAGUJE UKRAJINSKÝCH NEONACISTOV

Autorka dnešného škandalózneho rozhovoru „O čo išlo banderovcom na Slovensku“ je, mimochodom, Stanislava Harkotová, ktorá už aj v minulosti propagovala ukrajinský neonacistov z bataliónu Azov.

A ďalej má v Aktualitách priestor na to, aby plazivo rehabilitovala fašizmus. Len preto, že je namierený proti Rusku.

KDE JE NAKA TERAZ?

Myslím, že nad jej počinmi by sa mala zamyslieť prokuratúra. Keď sa už všetci oháňajú bojom proti fašizmu, tak nech sa páči – Akuality.Sk.

Poprosím, aby NAKA nabehla aspoň v takej sile, ako proti Rostasovi. Lebo ak je problém Štúr a nie sú problém banderovci, tak už asi niekomu fakt prepína.

Ja osobne po dnešku považujem Aktuality.Sk za médium, ktoré propaguje fašizmus – padli na úroveň Völkischer Beobachter. A darmo tu bude Bárdy vyplakávať nad židovskými obeťami Adolfa Hitlera, keď dovolí propagáciu ukrajinského fašizmu.

FAŠIZMUS V MÉDIÁCH HLAVNÉHO PRÚDU

Preboha, ešte raz – banderovci deti hádzali o skaly, etnicky čistili a bábätkám lámali končatiny a mučili ich… Toto obhajujú Aktuality.Sk! Hnoj! Hnoj! Hnoj!

Prepáčte za tie emócie, ale ak už budú liberálne médiá beztrestne propagovať fašistické monštrá, tak to na Slovensku skončí veľmi zle. Toto jednoducho nemôžeme tolerovať!“

Pozor, hlas pre Blahu ide „americkým pudlíkom“! Láka vás práve na pravdu!

Sledujte, ako sa prekrúca politika a zo zločincov robia hrdinovia. Ako klame mainstream, konkrétne Aktuality.

https://www.aktuality.sk/clanok/656757/o-co-islo-banderovcom-na-slovensku-rozhovor/

„Proti Poliakom. Dodnes si Poliaci s Ukrajincami vyčítajú Volyň. Je nepopierateľné, že tam dochádzalo k veľmi krutému zabíjaniu. Prečo masakry v roku 1943 vybuchli práve tam?

Bezpochyby ide o tragickú stránku dejín dvoch susedných národov. To, čo sa stalo na Volyni v roku 1943 v čase nemeckej okupácie Poľska a Ukrajiny, nie je možné nazvať inač ako etnická čistka. Pričom išlo o obojstrannú etnickú čistku poľského a ukrajinského obyvateľstva, ktorí obývali toto etnicky zmiešané územie.

Volyňská tragédia bola vyvrcholením poľsko-ukrajinského antagonizmu ešte z medzivojnových čias (do 17. septembra 1939 bolo dnešné západnoukrajinské územia Volyň a Halič súčasťou medzivojnového Poľska, pozn. red). Vybuchla, keď sa do konfliktu zamiešali oddiely UPA a poľskej Armije Krajowej, policajné ukrajinské a poľské formácie v službách Nemcov, a napokon aj sovietski partizáni.

Poľská Armija Krajowa, podobne ako UPA, začala na Volyni budovať svoju podzemnú sieť s myšlienkou obnovy Veľkého Poľska. Ukrajinské partizánske hnutie sa ho naopak snažilo eliminovať.

Bol to konflikt strašidelných metód a vzájomnej zákernosti a zlosti. Je pravdou, že poľských obetí – odhadom 30- až 50-tisíc – bolo viac ako ukrajinských, tých bolo približne od 20- do 30-tisíc, a poľská historiografia má tento konflikt lepšie spracovaný.

Mladšia generácia ukrajinských historikov sa pustila do toho len prednedávnom, keď sa otvorili archívy. Prinášajú zaujímavé výsledky, nepopierajú ukrajinskú vinu na konflikte a skúmajú túto tragiku vyváženejšie a triezvejšie.“

?  To znamená ako? Že môžu byť hrdinovia?

Odpoveď nikde! Rovno:

„Prečo oddiely UPA prichádzali po vojne do Československa?

Stratégia UPA preto bola – zotrvať vo vojnovom stave a snažiť sa nadviazať spoluprácu s inými národmi v boji proti stalinizmu. Vyvolať protikomunistické a antisovietske hnutie odporu vo východnej a strednej Európe. Očakávali podpory od Poliakov, vedeli, že v lesoch bojuje celé Pobaltie, snažili sa spojiť s protikomunistickým podzemím v Bielorusku, Rumunsku a Československu, tie však boli slabé.

Dokonca rátali s pomocou americkej armády, ktorá bola na kontinente.

Po Volyni očakávali podporu od Poliakov?

Poukazujú na to súčasné výskumy ukrajinských historikov. Podľa vedenia OUN a UPA jedným z najdôležitejších predpokladov pre existenciu spoločného Antiboľševického frontu národov bolo vytvorenie efektívnej spolupráce s poľským podzemím a zapojením Poliakov do boja proti spoločnému nepriateľovi – moskovskému imperializmu.

Potreba podpory ukrajinského oslobodzovacieho hnutia na najširšom strategickom základe bola diktovaná ideologickými a geopolitickými okolnosťami. Inými slovami, po skončení poľsko-ukrajinského konfliktu na Volyni a v nových geopolitických podmienkach končiacej vojny ukrajinské hnutie odporu hľadalo cesty porozumenia a nadviazania dialógu s poľskou stranou.“

Masakrami?

„Napokon k tomu nedošlo na úrovni najvyššieho velenia poľského antikomunistického podzemia, ale na regionálnej úrovni áno.

Tam dokonca došlo k niekoľkým prípadom úspešnej spolupráce AK a UPA. Práve to zabránilo, aby sa po vojne „Volyň“ nezopakovala ako odveta Poliakov na území juhovýchodného Poľska, kde žila ukrajinská menšina.“

A to ich už robí hrdinami?

„Ako vyzerali prvé rejdy (z angl. raid – prepad, nálet) UPA?

Išlo o propagandistické pochody, ktoré sa vopred plánovali, vyberalo sa mužstvo a do oddielov sa zapájali zdatní a politicky „podkutí“ propagandisti z civilnej siete OUN.

Oddiely UPA prichádzala s vopred natlačenými letákmi, rôznymi propagandistickými materiálmi, kde bolo opisované, čo je ten boľševizmus, aký je skutočný stalinský režim a čo pod ním národy ZSSR zažili.

Ďalej vyzývali na boj proti „červenému komunizmu“, k spájaniu demokratických síl, vstup do spoločného Frontu podrobených a ohrozených komunizmom národov Európy.“

Takže čo tam po masakroch, toto ich robí hrdinami!

„Dejiny ukázali, že sa k nim nikto nepridal.

Popri Ukrajincoch dokázali bojovať už len pobaltské štáty a zvlášť Litovci – tzv. lesní bratia, s ktorými sa UPA snažila nadviazať kontakty cez bieloruské teritórium. Izolovaní Litovci a Ukrajinci ale nedokázali vzdorovať mašinérii NKVD donekonečna.

Keď sa dnes budete pamätníkov na východe Slovenska pýtať na banderovcov, hovoria: prišli, vyrabovali, vyhrážali sa smrťou. Antikomunistické besedy nikto nespomína.“

To ako vážne mali povedať: „Vyrabovali nás, vyhrážali sa smrťou, pozabíjali ľudí, ALE MALI antikomunisticke besedy?!!!

„Nuž, ľudská pamäť je krátka a subjektívna. Pritom stačí sa pozrieť do slovenských a českých vojenských a policajných archívov.“

Je tak krátka, že si pamätá len rabovanie, zabíjanie a vyhrážanie smrťou a antikomunistické besedy, čo to ospravedlňujú už nie?

„Tam sú tie návštevy dedín UPA veľmi dobre opísané a aj tých letákov sa zachovalo veľa. Domnievam sa, že vo vzťahu k banderovcom sa vytvoril proste „folklór“. Ale skúsme poporiadku.“

Folklór, že ich spájajú s rabovaním a masakrami a nie s letákmi a antikomunistickými besedami?

Budete vrahov nefolklórne obhajovať, že ale mali letáky a antikomunistické besedy, lebo to sa dnes do politiky hodí?

„Zvolávali zhromaždenia občanov, vystupovali propagandisti – kto sú, za čo bojujú, čo je komunizmus a ako vyzerá život v „stalinskej väznici národov“.“

A toto ich masakre ospravedlňuje?

„Chodili aj za miestnou inteligenciou – viedli individuálne besedy s učiteľmi, kňazmi, lekármi. Rozdávali propagandistický materiál a zaobstarávali si stravu.

A to bolo to najťažšie. Niekde dostávali dobrovoľne, niekde s nevôľou, niekde aj rekvirovali. Keď následne prichádzala do dedín Národná bezpečnosť a armáda zaprotokolovať udalosť, vystrašení dedinčania sa správali obozretne. Hovorili, že jedlo vydávali pod hrozbou. Chceli pred československou mocou vyzerať ako poškodení.“

Tu autorka dokazuje, že naši občania si ich rabovanie vymýšľali! Lebo len chceli vyzerať ako poškodení!

A toto je na ich ospravedlnenie:

„Keď došli peniaze, rozdávali potvrdenky. Keď niekomu skonfiškovali prasa, rodine dali potvrdenku s tým, že keď vznikne nezávislá Ukrajina, ujmu im nahradí.“

Opäť, v dedinách na východe ľudia skôr spomínajú zarezávanie gravidných prasníc.

Veď to sú tie prejavy „folklóru“. Totiž už prvý rejd UPA v roku 1945 aktivizoval domáci kriminálny element. Pár miestnych ľudí si uvedomilo, že pod pojmom banderovci sa dajú robiť rôzne prepady.

Mnoho dokumentov potvrdzuje, ako sa z miestnych kriminálnikov, pašerákov, pytliakov a dobrodruhov vytvárali skupinky, ktoré pod menom banderovci prepadávali a rabovali.

Pamätám si na dokument, kde sa zaprotokolovalo, že do obchodu niekde pri Bardejove prišli banderovci na nákladnom aute a vyrabovali ho. Presne aj vedeli, že prišiel nový tovar. Nonsens.

Boli aj prípady, kedy od hraníc prenikali aj poľské bandy, aj oddiely poľskej armády a niekedy aj zahnaná na Slovensko skupina UPA. Tí drancovali. A všetci pod menom banderovci.„

Takže to naši ich zarezávali a vymýšľali si to, že to boli Banderovci.

„Situácia sa v pohraničí vyostrila v polovici roku 1947, keď začal tretí rejd – prechod štyroch sotní UPA cez Slovensko a Moravu do americkej okupačnej zóny v Nemecku.

Je to už iná kapitola problematiky. Išlo o drsný prechod. Oddiely UPA sa dva týždne prebíjali z obkľúčenia poľskej armády, dva týždne sa živili lesnými plodmi. Keď sa ocitli na slovenskom území, od hladu rabovali.

To už je fakt. V tomto treťom rejde už nedbali na svoju povesť, potrebovali sa jednoducho prebiť do západného Nemecka, pred Američanmi zložiť zbrane, nepadnúť do zajatia československým jednotkám a proste predrať sa, a prežiť za každú cenu.“

Oni vlastne museli rabovať, museli sa vyhrážať smrťou, museli masakrovať, lebo chceli prežiť!

„A čo Kolbasovská tragédia, ktorá sa odohrala v zime 1945? Kto zabil 11 Židov v Kolbasove?

Je to zložitý problém, na ktorý je ťažké odpovedať v skratke.

Je podozrenie a viacero dokumentov to potvrdzuje, že do týchto vrážd boli zapletení aj „domáci hráči“.“

Takže toto ich už ospravedňuje a preto pre tie letáky a besedy a politiku už môžu byť vyhlasovaní za hrdinov! Lebo nielen oni, ale AJ domáci!

„Nerobil som výskum tejto udalosti sám, ešte v roku 2006 sme vytvorili skupinu, v ktorej neboli len historici a etnológovia, ale aj kriminalisti a miestni bádatelia. Dokázali sme tieto tragické udalosti zdokumentovať, viaceré veci objasniť ale explicitne určiť vrahov sme netrúfli.“

Vrahov si explicitne určiť netrúfli, ale trúfajú si určiť, že to Banderovci NEBOLI!

„Samotná UPA sa od týchto vrážd dištancovala. Vznikli rôzne hypotézy. Napríklad, že to mohla urobiť aj diverzná pseudobanderovská skupina NKVD. Alebo, že to bolo dielo bezpečnostnej služby z civilnej siete OUN v Poľsku. Mohlo to tak byť, no nemuselo.“

Mohlo to tak byť, ale nemuselo! A to im stačí na to, že ale Banderovci to neboli!

Spochybňuje nášho svedka, čo to prežil, lebo na nejakom mieste nebol protokol. Takže svedok si vymýšľa! Neboli to Banderovci!

„Dievča hovorilo, že muži, ktorí vnikli do ich domu sa predstavili ako banderovci a presne vedeli mená Židov sústredených v dome. Ona to začula v polospánku.

Zaujímavé je, že príslušníci UPA sami seba nenazývali banderovcami, ale partizánmi. Ale prečo by sa potom otvorene priznávali, kto sú?“

Takže na základe logiky – prečo by sa priznávali? To vyzerá skôr ako obhajoba Cervanovej vrahov. Samá len logika!

Ja si myslím, lebo len logicky… a politicky musím obhajovať Banderovcov!

„Aj pri ich telách zanechali „priznanie“, že sú banderovci. Stále sa mi niečo na tomto prípade nepozdáva. Tá druhá osoba z dokumentu vypovedá o tom, ako sa rozkradol majetok zavraždených kolbasovských židov.

Kto ho zhabal?

Doteraz sa tradovalo, že to boli banderovci.“

Takže výpovede o histórii sa zmenia, lebo niečo sa mu na tom NEPOZDÁVA? To tvorí konšpiráciu na základe nepozdávania?

„Z ukrajinských povstalcov, ktorí sa ocitli v cudzom prostredí a boli vystavení mimoriadnemu tlaku stíhacích československých jednotiek, sa stali štvanci.“

Dokonca sú oni štvanci!

„Ostali izolovaní už len na západnej Ukrajine, kde na nich nasadzovali celé armády NKVD. Tam prebiehala ozajstná občianska vojna – cez deň vládli sovietske organy, v noci povstalci.

Všadeprítomným bol pach vzájomného vyvražďovania. Stačilo byť čo i len podozrivý so spolupráce s UPA, to bol lístok priamo na Sibír. Išli celé rodiny, deportovali celé dediny, popravovali vo veľkom.

Vypaľovali sa lesné masívy, aby sa nemali kde skrývať. Nasadzovali sa pseudobanderovské oddiely – oddiely NKVD prezlečené za banderovcov, ktoré vraždili civilistov a zbavovali UPA podpory. Boli to strašné povojnové roky až do roku 1953. Udusili ich proste v krvi.“

A vo Volyni boli prezlečení za Banderovcov? Len sa vydávali za Banderovcov?

Takto historik a docent Filozofickej fakulty konšpiruje, že čo sa mu NEPOZDÁVA, „mohlo to tak byť, ale nemuselo!“, alebo ako sa mu to lepšie logicky zdá, že Banderovci to neboli a preto môžu byť hrdinami, keď nám to dnešná politika velí, že Banderovcov uznať za hrdinov pre letáky a boj proti dnešnému už Rusku. Kto bojuje proti Rusku, môže aj rabovať (lebo sa živil lesnými plodmi), môže sa vyhrážať, však nezdá sa mi, že to bol on, mne sa to len nepozdáva a preto môžu byť hrdinami, lebo ako sa klamalo u nás a naši vrahovia sa len vydávali za Banderovcov – tak sa mu to pozdáva logicky, ktovie, kto sa za Banderovcov vydával vo Volyni?

Či pardón, to ide len o vzájomné vyvražďovanie sa, kde musíme zobrať do úvahy, že Banderovci mali správne politické letáky! A besedy! A správny odboj voči súčasnému Rusku, tak musia byť aj tí, čo masakrovali, predsa hrdinami!!!

A my musíme splniť politickú objednávku, aby sme ľuďom vysvetľovali, prečo Banderovci boli hrdinami so správnymi letákmi, besedami, správnym politickým odbojom, lebo ako inak bude vyzerať Ukrajina? A teraz! Keď chce vojnu proti Rusku?

Veď u nás sa oháňajú fašistami a nacistami práve ľudia, čo popierajú neľudské zverstvá Banderovcov.

Aspoň vidíte, kto v našej krajine podporuje alebo nepodporuje neonacistov. A kto schvaľuje ich právnu legitimizáciu, že sú to hrdinovia. 

To im nestačia ani fotky ako dôkazy? Veď sú popierači sadisticky zavraždených obetí!

„Věnec“ ze zavražděných dětí v Ternopilu. Banderovci tam poblíž nich vyvěsili transparent „Cesta k nezávislé Ukrajině“.

https://www.expres.cz/volyn-volynsky-masakr-polsko-ukrajina-ceska-televize-ppm-/zpravy.aspx?c=A180910_160140_dx-zpravy_stes

„Na památku desetitisíců zmasakrovaných obětí banderovských band byl v Polsku postaven památník s nápisem: „Kdybych zapomněl na ně, můj Bože na nebi, zapomeň na mě.“

A dnes ich vrahov Ukrajina vyhlasuje za hrdinov?! Kto sa tu zbláznil? A kto je popieračom zverstiev?

Film o Banderovcoch:

http://malinova.blog.pravda.sk/2019/01/06/film-o-banderovcoch/

FOTODOKUMENTÁCIA:

https://www.expres.cz/volyn-volynsky-masakr-polsko-ukrajina-ceska-televize-ppm-/zpravy.aspx?c=A180910_160140_dx-zpravy_stes

.