O Palacha som sa nikdy nezaujímala, pretože nepovažujem za niečo výnimočné podpáliť sa. Myslím si, že keby dopredu človek vedel, ake ukrutné bolesti ho čakajú a mohol si to dopredu vyskúšať, tak by sa neupálil a teda upáli sa len z nevedomosti. Napokon aj Palach odkazal pochodni číslo 2, aby to nerobil, keď to sám zažil. 

K tejto téme ma voľakedy zaujala jedna scéna z knihy asi Židovská válka, kde na bojisku zomiera vysokopostavený muž vojak, ktorý žil pre tú vojnu a ambície vo vojne a keď je smrteľne ranený, hromží na všetkých na obidvoch stranách, že kvôli nim zomiera a nič z toho nestálo za to! Že ako rýchlo to zmenil, keď bol on smrteľne ranený, hoci predtým mu boli životy iných ukradnuté.

To isté vyjadril aj Kryl v piesni. A to je podľa mňa pieseň, ktorá túto tému vyjadruje zo všetkého zo života najlepšie:

„Zpráva z tisku:

Obě delegace položily pak věnce na hrob Neznámého vojína.
A co na to Neznámý vojín?

Mňoukaj’ tence a nikdy neprosí,
neslouží hrdinům,
žádný věnce pak na hrob nenosí
Neznámým vojínům.
Kolik vám platějí za tenhle nápad?
Táhněte raději s děvkama chrápat!
Co mi to říkáte? Že šel bych zas? Rád?
Odpověď čekáte? Nasrat, jo, nasrat!!“

https://www.youtube.com/watch?v=cq303GXK9qc

Takže dovčera som sa ešte stále o Palacha nezaujímala a zas musím odbočiť, že prečo a koho ja v živote považujem za najväčších hrdinov! Čo dokázali niečo také, čo by len tak hockto nedokázal a je to nesmierne, nesmierne ťažké a žijete to nie krátky čas, ale celé desaťročia alebo celý svoj život. Ťažké je podľa mňa to, čo je množstvo rokov deprimujúce a pričom malé hrdinstvá musíte dokazať veľmi dlhý čas a neklesať na duchu aj keď vám ľudia nerozumejú, čo všetko ste pre to prežili a zažívate a zvlášť strach o ďalších, čo s nimi bude po vašej smrti?

Za také absolútne nedocenené a ani nepochopené hrdinstvo považujem rodičovstvo postihnutých detí. To sú pre mňa najväčší hrdinovia v živote a na tejto zemi, lebo ich hrdinstvo je nepretržité a tým ešte ťažšie na výdrž, na silu, na boj s každodenným životom, na boj s ľahostajnými ľuďmi naokolo, s nepochopením pre to všetko, čo musia zvládať a ani v nich najväčších hrdinov nevidíme, hoci práve im by sme sa mohli klaňať až po zem, že čo všetko dokážu! Upálený človek si to už nevyberie, čo ešte zvládne každý ďalší deň. Ten ani nevie, čo sa rozhodol zvládnuť.

Často práve preto sú najväčšími hrdinkami v živote ženy a to celkom obyčajné ženy bez nejakých metálov a keby sa tak zázrakom na ich hrudi objavili nejaké božské metály, asi by sa na ich hruď ani nevošli, čím sa len obvešajú muži, čo zďaleka toľko nedokázali v dennodenných hrdinstvách aj o prežitie. V našej spoločnosti aj o prežitie s takými deťmi a pri takých podmienkach.

Takže prečo by ma mal zaujímať predtým Palach? On už si uškvarenie rozmyslieť nemohol, ale tie ženy každý deň mohli, keby to nezvládali, ale chcú zvládať aj keď už nemajú síl. 

Ale včera tu dal jeden diskutér odkaz na policajnú správu SNB o Palachovi, čo všetko sa vyšetrilo, ktorú som nikdy nečítala. Predtým som si myslela, že to možno boli len výmysly o ďalších pochodniach, ktoré neboli ani takto dokázané, že v jeho liste, lebo som sa o to až tak nezaujímala. 

A že nebol sfanatizovaný. Teraz som to dočítala.

Českobratská evanjelická cirkev a tam bol farár, s ktorým bol v úzkom styku. Ten farár mal vtedy 42 rokov. Bol členom a sekretárom združenia „Nová orientace“. Palach tam bol v nedeľu 12.1. na omši a ešte 15.1. tam na pohrebe. Po pohrebe bol Palach na fare a dlhú dobu hovoril s farárom. Na druhý deň sa upálil.

Ten istý kňaz mal prejav na jeho pohrebe. Ovplyvnili ho kázne, ktoré počul.

Nedá sa vylúčiť, že k rozhodnutiu spáchať samovraždu, dospel Palach práve na základe pôsobenia farára Trojana. Nasvedčuje tomu pohľadnicový lístok z Prahy, ktorý odoslal Palach asi hodinu pred činom svojmu priateľovi, na ktorý sa podpísal ako „Hus“. A je to aj v závere ako skôr podporujúce samovraždu.

Tak som sa prvýkrát začala o to zaujímať a začala som hľadať informácie o tom 42 – ročnom mužovi, čoho bol členom, akých ľudí poznal, či tam nemohli byť kontakty na zahraničie, keďže včera som napísala:

„To všetko vypovedá o tom, že danú skupinu mladých ľudí niekto sfanatizoval a my nevieme, či za tým boli len celkom mladí ľudia alebo aj dospelí, ktorým by sa taká obeť pre politiku bola hodila – ako sa vždy hodí nejaká obeť, čo len poslúži rôznym politickým účelom.

Pre mňa je to pripomienkou toho, že a zvlášť mladých ľudí by sme mali chrániť pred sfanatizovaním pre čokoľvek a akoukoľvek propagandou. Aby nikomu neslúžili ako obete!“

Takže hľadala som nejaké informácie o tom obyčajnom farárovi, ktorý na neho celkom určite vplýval, keď s ním Palach bol aj deň pred smrťou a písal práve jemu pred činom. Myslela som si, že už je dávno mŕtvy a nič sa o ňom nedozviem, keďže to bol úplne obyčajný farár. Ale možno sa mi podarí vypátrať, že sa poznal s nejakou skupinou, ktorá mohla mať kontakty na zahraničie alebo na politiku, ako to dnes veľmi často čítame, že je pozoruhodné, aké sú takéto siete ľudí, čo zasahujú do politiky a na objednávku ju menili. Čo ak mal kontakty na cudzinu, na cudzie krajiny, čo v socializme nebývalo? Čo ak niekto zo zahraničia ovplyvňoval takú skupinu ľudí?

A zostala som prekvapená, že on žije a sú s ním články a rozhovory. Tak som si s ním vypočula rozhovor a čítala, čo hovoril.

„S Týdeníkem Echo hovořil Trojan o tom, proč ho pomyšlení na Palacha a jeho sebeoběť neopouští ani 46 let poté, z jakých zdrojů mohl Palach čerpat odhodlání a kdy jeho samotného definitivně opustily pochybnosti, zda měl Palachův čin smysl.“ (Keď v tom videl zmysel on, prečo by nevidel ten, ktorého svojimi myšlienkami ovplyvnil?)

„Jak jste se s Janem Palachem seznámil? Ve svých memoárech píšete, že jste ho poprvé viděl na Boží hod osmašedesátého roku u vás v kostele…

Co jste mu odpověděl vy?

Byl to rozhovor ve farářskejch dveřích, tedy když se farář loučí s lidmi, kteří odcházejí z bohoslužby. Za Palachem už se tlačili další. Ten náš rozhovor bych odhadoval tak na dvě minuty. Za tu dobu jsem ho stačil vyslechnout a souhlasit s tím, co říká!

Takže to bylo 25. prosince a pak jsem se s ním setkal při pohřbu jeho strýce Ferdinanda Kostomlatského 15. ledna. Kostel byl ovšem plnej a já jsem ho tam nezpozoroval, ale potom mi to řekli ostatní, že tam byl. A den nato, 16., to udělal.“

Podľa policajnej správy môžme dnes vidieť, že svoj úzky vzťah s Palachom zatajil, lebo klame, že sa s ním v živote rozprával iba dve minúty, čo zdôrazňuje, že sa s ním vlastne ani nepoznal, ani s ním nebol deň pred jeho samovraždou. On ho len videl na tom pohrebe, ale zatajil, že ešte aj v ten deň, po ktorom už pátrali, mal s ním dlhý rozhovor a rovnako zatajil, že od neho dostal pohľadnicový lístok s podpisom „Hus“, ktorý poslal hodinu pred svojim upálením. Prečo sa k tomu nepriznáva ale zatajuje to? Lebo si je vedomý, že ho v jeho myslení a v jeho viere ovplyvňoval?

„Před námi stojí velká oběť, která uchvátila celý národ, ale jsou tady i anonymní oběti, bez kterých by byl náš život úplně v troskách. Když on se odvážil k takovému činu sebeodevzdání, tak proč já bych neměl riskovat?“

Před 50 lety pohřbíval Jana Palacha: Bylo to něco nepředstavitelného, vzpomíná Trojan

Preňho to teda bolo niečo úchvatné, keď to podľa neho uchvátilo aj celý národ! Mohol ho taký človek, ktorý to obdivuje, uchrániť od takých myšlienok? Alebo ho naopak v nich utvrdil?

Ja predsa netvrdím, že ho musel doslova navádzať, aby sa upálil. Ale takto sfanatizovaný kňaz, ktorý vám dookola rozpráva o sebaobeti a nezastaví vás vo fanatickom obdivovaní sebaobeti a Jána Husa, podporuje v mladých len fanatizmus a fanatické obetovanie sa. Nepochybujem o tom, že ho najviac ovplyvnil a na základe toho, čo on sám o tom hovorí. Však, keby som mala šestnásť a takých ľudí počúvam a obdivujem, a dookola počúvam len o sebaobeti, a ako by sme sa mali búriť a obetovať, od toho nie je ďaleko u mladého človeka až k fanatickým činom! 

A stretnutie deň pred činom a dlhý rozhovor a pohľadnicový lístok práve jemu to len potvrdzuje!

Ale čítajte, čo hovorí ďalej:

„Normálně bývá sebevražda chápána jako akt zoufalství, Palachův čin jsem ale považoval za akt sebeobětování, byl to mimořádný čin s mimořádnou výzvou, líčí teolog Jakub S. Trojan, který 25. ledna 1969 coby evangelický farář kázal nad hrobem Jana Palacha. Ten akt sebeoběti mě provázel celý život, když on se odvážil takového činu sebeodevzdání, tak proč já bych neměl riskovat, říká jeden z prvních signatářů Charty 77, který letos oslaví 92. narozeniny.

Nepovažuje sebavraždu za hriech. Nepovažuje to za samovraždu, ale za niečo veľké a dôstojné. Nepovažoval to za niečo tragické alebo temné.

Považoval som to za niečo naprosto mimoriadne. Bola to dôstojná sebaobeť. Pritom politický akt považuje za veľmi nízky. A bol jedným z prvých signatárov charty. Hovorí, že jeho príkladom náš zivot dosiahne hĺbku. „Ozvučný čin, mimoriadny!“ Sebaobetovanie, sebaodovzdanie!

O jeho rodičoch hovorí:

„Najprv boli zdrvení, ale keď zistili, akú to má odozvu, nielen doma ale aj medzinárodne, tak si uvedomili, že vlastne stoja tvárou tvár k sebaobeti, ktorá oslovila skutočne celý svet!“

Toto nie je hodnotenie človeka, ktorý to potom zhodnocuje! Palach toto jeho myslenie poznal v jeho kázňach už predtým. O čo skôr urobíte čin, ktorý pre vás ten, koho počúvate a uznávate ako morálnu autoritu, takto velebí? Môže vás taký človek od niečoho takého odradiť? Skôr naopak – získať pre takéto myslenie, aké je to krásne, dôstojné, keď sa niekto obetuje! Keď obetuje svoj život za celú spoločnosť.

Zas nehovorím, že by mal myšlienku, aby sa aj on upálil, ak také niečo sám Palach spomínal, ako napríklad obdivuje Husa, keď sa potom aj podpísal ako „Hus“, čo by nebol urobil, keby o ňom nerozprávali. Ale tento fanatizmus sebaobeti za celú spoločnosť v ňom takto utvrdzoval on.

Zaujímavé je aj jeho zhodnotenie rodičov mŕtveho syna. Boli zdrvení, len pokiaľ nevedeli, akú to má odozvu! Možno vo svojej fanatickosti ani on by už nebol zdrvený, keby zistil, akú má smrť jeho syna odozvu!!! Je dnes matke Kuciaka a Kušnírovej ľahšie, keď vidia, akú to má odozvu?

Kto si myslí, že jeho dieťa by mohlo byť takou skvelou sebaobeťou pre celý svet, rozmýšľa ako Panna Mária. Povedala by som, že ako náboženský fanatik a nie rodič. Alebo nechceli by ste mať skvelú svetovú obeť priamo v rodine? Či radšej len v cudzej? Nech je, keď je to také skvelé sebaobetovať sa, ale v cudzej!!!

Šokuje ma tá citová tuposť schvaľovať niečo, čo by som už na vlastnom dieťati nechcel, ale schvaľujem to na cudzom. Na cudzom to chápem! A ty cudzí to pochop. Chápeme to len my cudzí! Nám sa páči cudzia obeť, keď nie je naša! Keby naša, to by už bolo niečo iné! Škoda, že tak neovplyvnil vlastného syna a svojho k nemu dovliekla práve mama Palacha v naivnej viere, že predsa viera mu nemôže ublížiť. Jeho vlastný syn je dnes riaditeľom na konzervatóriu a jeho vnuk herec. Celá táto rodina urobila neskôr kariéru. Všetci sú na nejakých dobrých miestach, na počudovanie sa im potom darilo dobre ako Havlovi a ďalším disidentom. Spolu s nimi celkom náhodou zakladal práve náhodou on Chartu a všade bol náhodou angažovaný.

Ako mi to veľmi pripomína našich dnešných okolo Kuciaka. Odznačik, kariéra, rečnenie nad hrobom.

x-krát sa tak pýtam, nemali tam iného investigatívneho novinára? Prečo tie články nepísal Nicholson? Prečo krk dali nastavovať práve takému mladému a cudziemu?

Nechal by v tom Nicholson aj vlastného syna? Alebo toho by už varoval lepšie? Alebo je napokon obeť krásna pre politiku aj dnes? A hlavne, keď je cudzia?

Čo keď aj to malo niečo politicky vyvolať? A nemalo? Naozaj nemalo? A vyšlo to? Možno len nevyšlo, ale hodilo sa! Dnes máme posmrtnú masku a politický odkaz! A náboženský odkaz! Preto sú obete tak krásne! A preto je to také dôstojné, lebo sa to dá dôstojne zúročiť! Aj v politike, aj na kancli!!! Pre sebaobeť a rečnenie! A ty, rodič, pochop, niekoho sme na to museli mať!

Že to my sme mu vymyli hlavu propagandou… minimálne naozaj ho nechránili… ale on bol našou myšlienkou nadšený… Preto je po smrti taký ukážkový! Máme dnes ukážku!

A opovážte sa na našu ukážku siahnuť! To je teraz náš oltár! Najprv Ježiša, potom Palacha a potom Kuciaka.

Dodajte nám dôstojnú mŕtvolu, lebo čo budeme mať na transparente? V mene čoho? O akých hodnotách budeme len rečniť?

„Ako to zmenilo váš život?

Ta ohromná dávka obdarovania nás všetkých zaväzuje, aby sme sa v drobných dávkach sebaobeti venovali druhým.

Boli ste na výsluchu:

Chceli zo mňa dostať, či som ho na to pripravil. – Vy ste ho na to pripravil? Vy ste v pozadí?

Ale dali sa presvedčiť. A ja som bol v ich záznamoch už predtým.

Hnutie „Nova orientacia“ stojí nielen na zodpovednosti za svoje činy ale na zodpovednosti za celú spoločnosť. (A on ju zakladal už pred Palachovou smrťou!)

„Nová orientace vznikla původně jako teologický reformní směr na přelomu 50. a 60. let 20. století uvnitř Českobratrské církve evangelické. Už od svého počátku byl její vznik spojen s kritikou komunistického režimu a jeho postoje k církvím a náboženským společnostem. V 70. letech tvořili stoupenci Nové orientace výrazné opoziční hnutí proti normalizaci. Většina z nich byla zároveň signatáři Charty 77, s jejímiž aktivitami se činnost No vé orientace zvláště v 80. letech prakticky prolínala. Dále ke studiu: PFANN, M.: „Nová orientace“ v Českobratrské církvi evangelické v letech 1959–1968: malá historie jednoho hnutí evangelických křesťanů podle archivních dokumentů. Zdeněk Susa, Středokluky 1998; DINUŠ, P.: Českobratrská církev evangelická v agenturním rozpracování StB. Úřad dokumentace a  vyšetřování zločinů komunismu, Praha 2004; PŘIKRYL, I.: Českobratrská církev evangelická a opoziční projevy vůči normalizačnímu režimu.“

V tomto sa medzi prvými angažoval tiež:

Charta 77 byla sepsána v Mnichově v prosinci 1976 skupinou agentů rozvědného zpravodajství 1. Správy, které StB vedla pod kódovým sylabem “S-103

Autorství Charty je totiž dnes oficiálně přisuzováno Václavu Havlovi a Pavlu Kohoutovi, ale oni podle těchto výbušných dokumentů rozhodně nejsou autory textu. Autorem textu jsou pracovníci StB na úseku 1. Správy SnB, jejichž úkolem už v roce 1976 bylo připravit revoluční prostředí pro řízený státní převrat v Československu, ke kterému nakonec došlo právě 17. listopadu 1989, a to právě pod velením a řízením StB.

Ďalej sa angažoval v tomto:

Poslání

Cílem VONSu bylo sledovat a zveřejňovat případy lidí, kteří byli v Československu (vesměs z politických důvodů) stíhání a souzeni v rozporu s československými zákony a mezinárodními úmluvami o lidských právech, a poskytovat jim pomoc. Jednotlivé případy byly zveřejňovány ve formě sdělení. Sdělení byla zasílána československým státním orgánům, světovým agenturám (Reuters, AFP, DPA) a zahraničním svobodným médiím (Svobodné Evropě, BBC či Hlasu Ameriky^[2]). Celkově bylo těchto sdělení 1125.^[3]

Význam činnosti VONSu spočíval, kromě poskytnutí právní a finanční pomoci,^[4] také v psychické vzpruze pro stíhané osoby a dále pak v rozšíření mezinárodního povědomí o jednotlivých případech. Přístup komunistického režimu k mezinárodně známým obviněným byl o něco mírnější než u lidí světu zcela neznámých.

VONS navazoval na Chartu 77 a většina členů výboru byla jejími signatáři.^[5] Členové VONS byli pro svou činnost komunistickým režimem pronásledováni^[5], někteří museli odejít do exilu v souvislost&iac ute; s akcí Státní bezpečnosti s krycím názvem Asanace.

Velké ohlasy v zahraničí získal v roce 1979 soudní proces s šesti hlavními představiteli VONS (Uhl, Havel, Benda, Bednářová, Němcová a Dienstbier), odsouzenými k trestům od dvou do pěti let.^[6] Po jejich uvěznění vstoupili do Výboru noví členové a činnost Výboru pokračovala.^[2]

mal len 44 členov

https://cs.wikipedia.org/wiki/Nov%C3%A1_orientace

a zároveň aktivně zaujímat kritické postoje vůči společenským poměrům v socialistickém Československu.

Jejími čelnými představiteli byli: Jakub Trojan, (vymenovaný ako prvý)

Koncem 70. let činnost Nové orientace prolnula s Chartou 77: Božena Komárková se podílela na její formulaci a většina stoupenců Nové orientace se stala signatáři a aktivisty Charty 77.

Mohol vôbec človek, ktorý sa angažoval v hnutí „Nová orientace“, VONS (44 členov), Charta, revolučný odpor, neovplyvniť Palacha? 

Keby to bol zoznam mimovládok, tak poviem, že taký jeho Palach musel byť obrazom všetkých týchto myšlienok na „sebaobetovanie“ pre tieto ciele. Proste propagandista ako vyšitý.

Možno aj dnes by sa dali za tie myšlienky v pouličných bojoch aj zabiť. Ale vraj sa tak rozhodujú sami, nikým neovplyvnení?

Čo by asi dnes tak robili liberáli, keby im na ich dieťa siahol farár? Napríklad ho hladkal?

A čo keby sa tak dozvedeli, že kto myšlienkami ovplyvnil ich dieťa, že sa upálilo? Myslíte si, že by to chápali?

Ale celé sa to asi tak dalo vyšetriť, ako komunistov s disidentmi dokopy. Nijak, lebo za odmenu nevyšetrovania vždy boli kariéry. Aj to je taký spoľahlivý znak, koho potom prenasledovali, koho len akože a kto napokon urobil kariéru tiež, hoci je to zvláštne, keď bol tak prenasledovaný.

Toto je pesnička pre tých, čo majú Palacha na svedomí – SALOME:

Noci už ubývá,
císař se usmívá,
pokojně mohu žít,
všeho lze použít
pro dobrý stát.
Možná ho napadlo
prastaré říkadlo,
dějiny když tvoří se,
pro hlavy na míse
nemá se štkát!

https://www.facebook.com/ing.jaroslav.novak/videos/1135638669936004/

.