malinova

V podstate každý má nejakú šablónu, podľa ktorej žije a sa rozhoduje.

Napríklad mnohí mali v mladosti šablónu, že najprv si budem užívať rôzne vzťahy a až potom niekedy v budúcnosti sa ožením/vydám.

Odvážne sa púšťali do vzťahov, že časom sa ukáže, čo z toho bude. 

Ja som mala šablónu, štýl myslenia, že všetko alebo nič. Ja som svojho muža požiadala o ruku a predložila mu to ako obchodný plán, ako bude vyzerať všetko a ako bude vyzerať nič. Povedala som mu, že nech si nemyslí, že ja s ním budem chodiť a spávať a on mi po roku alebo až po vojne oznámi, že sa so mnou rozchádza. A ja mu len poslúžim a prídem o čas, čo som si mohla nájsť niekoho iného na vážny vzťah.

A keď si ma zoberie, dáme do toho vzťahu všetko na 100%. Proste celým srdcom alebo nič.

Iste ma v mojej šablóne ovplyvnilo to, že som videla ako dopadla moja mama. Ako sa ma dotýkalo, že ako ponižujúco videli mnohí moju mamu za to, že bola slobodná matka. Celkom logicky potom chcete manželstvo alebo nič.

Môj muž si vybral manželstvo, hoci mi to hneď nepovedal. O týždeň prišiel v daždi zmoknutý, ale pod bundou mal tlačivo na žiadosť o sobáš, nejaké tlačivo, čo mu k tomu dali. A možno už len nechcel byť panic a rozhodol sa, že teda všetko. Mal 19 rokov.

Ale zároveň to nebolo dobré rozhodnutie, pretože viac mi záležalo len na fakte byť vydatá a mať tri deti ako na láske. Láska ma nezaujímala. A dupľom po sklamaniach z chlapcov, aké sú to hovädá. Opísala som, že už do mojej 20-tky boli hovädá. Takže za najlepšiu voľbu som považovala zobrať si najlepšieho priateľa s ktorým si najviac rozumiem. Moja šablóna na výber bola: Kto so mnou bude chodiť do divadla na balet a operu? Kto zapadne do našej rodiny a číta a rozumie umeniu? Kto sa ku mne hodí, k mojim záujmom?

Dnes majú mnohí takúto šablónu: Pozriem sa, či sa mi páči do postele. Užijem si sex a uvidím čo z toho bude. Nehľadajú lásku, hľadajú spoločníka. Ženy týmto idú proti sebe a muži následkom toho citovo otupievajú. Posilujú si svoje citové postihy na rozkoľajenie citov od sexu.

Ženy zažívajú zranenia a preto sa stávajú cynické a muži zažívajú sklamania z takých žien a preto sa stávajú ľahostajnými. Výsledkom sú mnohé chudobné a povrchné vzťahy v ktorých spolu citovo degenerujú.

Ja mám už roky šablónu, že sa máme držať autenticity. To znamená presne toho, čo cítiš. A keď tak žijete, objavíte veľa vecí, ktoré vás prekvapia. Napríklad by ženy prekvapilo, keby sa držali svojich citov, že ten krásny mladý muž s ktorým sa môže aj okamžite vyspať, že k nemu necíti nič. S prekvapením by si uvedomili ako ani krása nie je zárukou nejakého citu. Môže naňho pozerať s obdivom, môže sa jej úžasne páčiť, ale keby bola fakt pravdivá a toto sa v autenticite učí, s prekvapením zisťuje, že nič k nemu necíti, lebo okrem jeho krásnej príťažlivosti necíti k nemu nič!

Keď si nedovolíte slobodu a fantáziu, neobjavíte sa. Vôbec sa nepoznáte.

Raz dali našim spisovateľom úlohu napísať erotickú poviedku, že z nich urobia knihu o sexe (Sex po slovensky) od našich spisovateľov. Ešte vtedy žil Pišťanek. Ten paradoxne vo svojej opisoval svoju jedinú lásku ako najlepší sex, čo zažil ako korytnačka. Mala v nej poviedku aj Jana Juráňová, čo napísala feministické Siete a tá opisovala nejaký erotický zážitok zo sauny. Iní z nudapláže a z nevier.

Podľa mňa najviac mužov vystihol jeden a to ja si meno nepamätám, ale obsah, ako ženatý šiel k prostitútke. A čakal niečo lepšie než manželku, ale také traumy z nej mal, že mal chuť od nej ujsť a tešil sa na manželku domov. V závere opisuje, aký bol nesmierne šťastný, keď mu dvere otvorila jeho žena, že konečne a šťastne je pri svojej najvzrušujúcejšej láske.

A verím tomu, že to tak je a len toto by zažili mnohí muži, lebo mi to tak opísala aj psychoterapeutka o mužoch a presne toto mi opísal aj môj muž. Keďže sme si hovorievali skoro všetko, opísal mi, aký a presne z čoho bol vystresovaný pri milenke. Čo všetko sa mu zdalo neprirodzené a nepríjemné a musel si predstavovať mňa, aby pri nej nezažil ako muž hanbu, že nie je schopný sexu.

Pravda, niekto by si mohol myslieť, že si to len vymýšľal, aby manželku presvedčil, že fuj milenka. Ale opísal veci, ktoré by si muž nevedel vymyslieť a proste toto som mu verila.

Rovnako ja som zažila, že pri mne iný muž zlyhal, asi tiež mal šok z toho, že nie som jeho manželka. Veľa ľudí si vôbec neuvedomuje, že sme vernejší, než sa vám zdá. To len žiarlivé manželky alebo manželia projektujú do druhého, ktovie, čo ten druhý úžasné s niekym iným zažil, ale keby bol toho svedkom, možno by bolo po jeho žiarlivosti a svojho neverného partnera by len ľutoval s myšlienkami: – Bolo ti to treba? –

Predsa, kto je dobrý milenec, ten má aj spokojnú manželku a v nej takú dobrú milenku, vďaka svojim schopnostiam, že nepotrebuje milenku. 

A naopak, kto potrebuje milenku, aj tam zažije len vlastné neschopnosti ako doma. Nejaká len zmena kravy nevydrží dlho.

Ja mám šablónu: Tolerujte iným ich lásky. Dajte slobodu mladým ľuďom aj homosexuálnym láskam, pretože sú len prechodné. Viac od toho je aby vedeli odlíšiť lásku od povrchnosti. Dajte slobodu vydatým a ženatým k neverným láskam, lebo len na slobode a rýchlo príde človek na to, či naozaj ide o lásku. Mnohí muži práve vďaka nevere objavili, že svoju najväčšiu lásku majú doma. Potrebovali len pocit, že fakt majú slobodu prísť na to ako divá mačka, ktorá vás slobodne bude čakať už 500 metrov od domu. Mali sme takého kocúra. Ani som ho nevidela, len počula ako už skáče v kríkoch a ide spolu so mnou domov.

Na skutočnej slobode by sme sa nemali čoho báť, odpadli by všetky povymýšľané klobásy, ktoré voňajú len keď sú zakázané a neochutnané.

Skutočných lások je tak málo, že ja sa na to sťažujem!

Našli by ste ich veľmi málo. A práve vďaka slobode!

Verte tomu, že ženy by si nedali ani jedného! Autentické ženy bez citov ani jedného! Mohol by vyzerať ako Boh, spevák, herec, milovali by len to, čo si k nemu vymysleli! Svoj vlastný citový obsah.

Ak nejaká mala na stene v puberte speváka alebo herca, viete na čo ho tam mala?

Aby si mala akú tvár predstavovať, čo k nej cíti. Vôbec nešlo o tú tvár alebo telo, išlo o tie city, ktoré si k hocijakej tvári len prilepila. 

Obsahom snívania žien sú tie city, NIKDY nie tá tvár sama o sebe, čo nie je zárukou žiadnych citov.

Z týchto mužov sa mne páči len jeden a to preto, že mi pripomína sesternicu z druhého kolena Elenku.

Presne takáto bola pekná. A mama jej dala namaľovať obraz – portrét, čo bol verný ako v múzeu. Mala ho na stene v detskej izbe.

To je ten od 1min. 15s.

Myslím si, že títo muži vznikli na zákazku pre postihnutých homosexuálov, ale nie homosexualitou, ale postihnutiami, ktorých prejavom je, že dokážu oddeliť sex od lásky.

Až keď si to celé pozriete, aký pocit z toho máte na konci?

.