Už viem, ktorý z vás to je.
Dnes v noci sa mi s tebou snívalo
a strašne som za tebou plakala.
Zobudila som sa
a tvár som mala naozaj zmáčanú od sĺz.
Najlepšie je, že vôbec si nepamätám,
čo sa mi snívalo.
Tvoje pokyny boli – Neotvoriť zapečatenú skriňu,
nesledovať, nesnívať, nepísať.
Tak kto v tej skrini je?
.
Prvýkrát som mala pocit, že Boh existuje, keď som sa dozvedela, že moja najlepšia priateľka, ktorou som bola nadšená ako anjelom z neba, je mužova milenka. Zrazu som si pripadala ako v rozprávke, toto predsa nemôže byť náhoda. To ma určite len Boh skúša, čo urobím. Lebo vždy som si myslela, že keby som sa dozvedela o nejakej mužovej milenke, tak nabehnem [...]
Lebo som bola matka. Lebo som mala deti. Lebo som mala až tri deti. Nečudujte sa ženám, že nechcú skončiť v tretej triede. Lebo byť matkou, Peter Pišťanek to raz napísal v jednom článku, je ako byť hrbatou so zajačím pyskom. Keby ste sa tu teda chceli hrať na to, že niekto si váži matky alebo to, keď majú deti. .
Vrátim sa k tete. Aj keď to vyzerá, že ako sa ja na ňu hnevám, tak veľmi nahnevať vás môže len človek, ktorého ste mali veľmi radi. A to nie je jej problém, že ja som ju mala veľmi rada. Ona to ani netušila, akým je pre mňa vzorom, keď som bola malá alebo v puberte. Mne sa strašne páčilo, že ona má veľkú rodinu a žije pre rodinu. A nie ako moja mama, čo [...]
Celá debata | RSS tejto debaty