Kto z našej rodiny prvý pôjde do neba.
Moja sesternica, druhá najkrajšia žena v rodine. Duchovne je najďalej z celej rodiny. Ale nikto to o nej nevie, lebo žije veľmi skromne. Viete, taký ten prípad nenápadného Ježiša.
Je taký typ ako táto herečka, len je od nej krajšia. Táto herečka je všednejší typ. Moja sesternica je od nej nápadnejšia ale takto vždy mala vlasy. Raz ju herec Maroš Kramár uvidel v samoobsluhe, ešte keď boli mladí a uháňal ju až domov, hoci ju vôbec nepoznal. Pomáhal jej akože s nákupom. A ona mu za to potom urobila praženicu. Práve som u nich bola a jedla tú praženicu spolu s nimi. A žasla som, aký debil je ten Maroš Kramár a čím ju chcel ohúriť.
Málokedy sa stane aby krásna žena bola aj dobrá, ale keďže mala ešte ťažší osud ako ja, tak ju to pretavilo do duchovného zlata.
To o nej nikto nevie, len ja, pretože ja som jej najbližšia jediná osoba. V podstate len s ňou sa môžem rozprávať o úplne všetkom a jedine ona ma podržala, keď som ja bola na úteku.
Keď bola deviatačka, bývala u nás rok a vtedy bola ako moja sestra. To ona s nami zažila všetko, čo som opisovala o našom ranči v babičkinej dedine, lebo bola z rodiny mojej mame najlepšou priateľkou do absolútne bláznivých hier. To všetko vymýšľali ony dve a ja som len žasla, čo všetko vymysleli. Napríklad s mojou mamou fúkala slamkami šľahačku.
Keď bola u nás, zvykla mi nosiť hlavu pod pazuchou, že ja som po chodníku len prepletala nohami.
Náš obľúbený film bol Rómeo a Júlia od Zafirelliho. Jej iste preto, lebo sa na ňu tá herečka podobala. A preto si ušila takú istú nočnú košeľu z plátna až po zem, akú mala na sebe táto Júlia. Vyzerala úplne dobovo a požičala mi ju ako kostým do ochotníckeho divadla, keď som hrala anjela. To je ten film, ktorý som nemohla dopozerať u tety, lebo ujo povedal, že zabijú sa aj bezo mňa.
Keď sa vydávala, mala na sebe najkrajšie šaty aké som kedy na neveste videla, pretože si ich ušila sama a v štýle tohto filmu, tiež také dobové a boli červené.
Nepoznám človeka na Zemi, ktorý by sa tak staral o všetky opustené zvieratá, ktoré nájde. Jej listy sú plné príbehov o mačkách, ktoré ju pozorovali z balkóna, o sýkorkách alebo myšiach.
Naposledy to bolo o vrane, ktorú našla omdletú na chodníku v horúčave a sprchovala ju v kúpeľni aby ju prebrala k životu.
Alebo ako zachránila sršňa a povedala mu, že za to chce, aby sa všetci odsťahovali a oni odleteli!
Radšej jej nehovorím žiadne zdravotné problémy, lebo to ma potom lieči dve hodiny, aké bylinky a prípravky sú na to dobré. To táto sesternica spievala v opere, v opere spievali obidve sestry a s týmto sa dostali do sveta so svojimi zbormi. Jej sestra spievala v Lučnici. Druhej boli z Lúčnice spievať aj na svadbe a ukázať slovenské zvyky.
Snový postruhník
Keď sme ešte boli slobodné, vždy na Silvestra sme piekli Snový postruhník. To je taký magický zvyk na Silvestra, že tri slobodné ženy sa dozvedia svoju budúcnosť, prípadne ženícha, keď spolu a mlčky upečú Snový postruhník. Aj mama bola slobodná, tak sme ho mohli piecť každý rok pokým sme boli slobodné.
Postup: Tri ženy naraz musia držať jednu kávovú lyžičku a nabrať ňou tri lyžice múky, tri lyžice soli a tri lyžice vody. Dôležité nie je množstvo, ale to, že všetky tri naraz musia držať lyžičku aj panvicu, aj miešať a pritom nesmú prehovoriť ani slovo. Inak môžu začať znova!
A presne v tom je ten snový vtip, že aby tri ženy držali jednu kávovú lyžičku, naberali, miešali a neprehovorili ani slovo, to je zdrojom najväčšieho snového smiechu. Pravidelne sme to začínali aj desaťkrát, lebo vždy sa niektorá už neudržala a rozosmiala.
Pokiaľ sa im ho podarí mlčky upiecť, naraz držia aj nožík, ktorým ho rozkroja na tri časti a každá svoju musí zjesť, hoci predstavte si, aké je to slané, keď toľko soli ako múky.
Čo sa im bude v tú noc snívať, to sa stane a týmto si ten sen privolajú.
Bola u nás cez minulý Štedrý večer a sviatky aj s mačkou. Všade sme mali krabice, aby sa u nás mala kde schovávať a napriek tomu sme ju nevedeli nájsť 12 hodín. Ja som tvrdila, že musí byť za kuchynskou linkou a ona bola celý čas pod vaňou za zátarasom, kde sa dostala len skulinou.
Jej lásku si zobrala jej dcéra. To je tiež tragické.
A jej syn jej ešte vyčítal, že bola otcovi neverná. Akokeby sa 15-ročného syna mala spýtať, či jej dovolí zamilovať sa!
Pritom sa ten syn hrá na slobodomyseľného progresívca!
.


Celá debata | RSS tejto debaty