malinova

– Vsadím sa, že sa skôr vydám ako ty oženíš. –

– To nedokážeš. –

– Uvidíš. –

Vedela som, že mám aj tretieho, môjho budúceho muža, ktorého si nevšimol a ktorý mi vtedy napísal prvú báseň po spoločnej diskotéke, kde boli obaja okrem mojej lásky, čo bol na vojne ešte na pár mesiacov.

A to je taká zákonitosť, že muži chcú vždy ženu, ktorú nemôžu mať. Jeden mi mal byť švagor a druhý len kamarát, to ich nažhavilo.
Neušla som schválne, bola som len urazená, ale podstatné preňho bolo, že som mu zas ušla. Tým moja hodnota opäť vzrástla ako nesplnenej, hoci som to neurobila schválne.
Ale keď povedal, že to povie bratovi a tým ma donútil nechať jeho brata, už som aj tak nemala čo stratiť, aby som aj ja bola odvážna.

On nechcel zničiť brata a rozhodne nechcel vyzerať ako ten, čo toto urobil len tak. Veď celé mesiace sa o mňa vážne uchádzal a písal také tragické listy, že keď si zoberiem jeho brata a nie jeho, tak odíde do zahraničia do nejakého štátu, ktorý som zabudla, aby to nevidel. Písal mi aké bude naše manželstvo, keď si ho zoberiem. Vážne sa chcel oženiť.

A ja, hoci som už vedela, že si zoberiem svojho muža, neodolala som pokušeniu vrátiť mu to ako Erika.

Keď som mu povedala, že si ho zoberiem a len som bola taká hanblivá, že som si to rozmyslela, uveril mi, že to myslím vážne. Chcela som aby všetkým povedal, že sa bude ženiť, aby priznal, že ma chce. Aby to všetci videli, čo nevideli, že ma stále zvádzal.

A potom sme si to zopakovali až po posteľ. A keď bol opäť nahý, povedala som mu, že som vyhrala stávku, lebo budem sa vydávať za iného, či chce pokračovať.

Nemohol prežiť takú prehru, že mal mať svadbu a nič z nej nebude, že mal svadbu mesiac a pol po nás. S nejakou, ktorú poznal možno mesiac. Rozviedla sa s ním, lebo nemohol mať deti. Bol neplodný.

Ani môj muž nebol neviniatko. Bol frajer mojej najlepšej kamarátky a pokým ona mu písala zúfalé výčitky, že na ňu nemá čas, sedel celé dni u nás hoci ja som mala frajera na vojne a nechcela ho.

– A takého chlapca nechceš, – hovorila mi mama, ktorá sa s ním rozprávala viac než ja.

– Predsa by som ho neprebrala kamarátke! –

– Oni sa rozídu, – hovorila mi mama.

On čakal, kedy ho nechá a s radosťou mi ten list čítal, ktorým ho necháva.

Môj muž mal tiež brata. A keď som už bola vydatá, vliezol ku mne do postele, keď sme boli u svokry. Keď som to odmietla, povedal mi, že to ma len testoval, či som jeho bratovi verná.

Na pohrebe môjho muža som si uvedomila, že škoda, že je jeho brat, lebo ako starší sa mi už páčil. Vek mu dal taký drsný mužný vzhľad. No mám to ja smolu, že vždy sa mi páčili nevhodní muži. Keby nebol jeho brat, taký by sa mi páčil.

.