malinova

– On už má frajerku z hentoho bloku, – povedala mi kamarátka ako na cvičisku, kde sme sa pripravovali na našu budúcnosť zvádzať ženatých mužov. To nie naozaj, ale toto bola socialistická budúcnosť vtedajších maturantiek. Všetky tie mladé páry totiž bývali nebezpečne blízko v králikárňach. 

– Meraj mi čas, ako dlho ju ešte bude mať, – povedala som ako Angelina Jolie a vstala z lavičky.

Za 5 minút ma stihol upozorniť, že dnes jeho frajerke prichádza vlak a nechcel odpovedať, či je krajšia ako ja.

A bola, ale nie nadarmo som pozorovala Eriku. Vlastne k tomu stačilo len leto a odvaha. Neviem, či v ten deň alebo až na druhý chodil so mnou.

O mesiac prišiel jeho najlepší kamarát z vojny na dovolenku. Keby nemal brata, ktorý tiež prišiel z vojny na dovolenku len o dva týždne neskôr, tak bol by to môj manžel. Vtedy sa nečakalo do štyridsiatky, to bolo ako keď lietajúce mravce vyletia z mraveniska, sobáše boli ako na bežiacom páse. Maturita, svadba, byt, tak sa vtedy žilo.

To bola moja prvá láska, preňho potom osudová, prečo sa on oženil až niekedy pred 30-tkou, čo v tej dobe bolo niečo nezvyčajné.

Odišiel s adresou, aby o dva týždne prišla jeho navlas rovnaká kópia v podobe jeho brata.

Stála som u nich v obývačke, lebo ich sestra tiež bola z partie, a v tmavom odraze skla na obývacej stene som uvidela moju lásku. A keď som sa obrátila, nebol to on ale jeho brat. Tá úžasnejšia a slávnejšia verzia týchto bratov. Prebral vraj mladšiemu už niekoľko frajeriek. Teda ani ich nestihol mať, všetky mu vyfúkol z pred nosa. Taká Erika v chlapčenskom vydaní. O rok starší než jeho brat.

Odvtedy bola z toho niekoľkomesačná dráma, ktorého z nich si vyberiem.

To nebola doba ako teraz, že s kým budeš mať sex. Poznala som ich mamu, otca, vedela to moja mama. Vtedy bol sex až keď bolo jasné, že bude sobáš.

Všetci vedeli, že mi píšu obidvaja. A všetci vedeli, že ma starší nevyfúkol, čím sa z neho stala Erika na n-tú. Veľmi pravdepodobne si tiež meral čas, za aký to dokáže.

Vtedy bola hudobná novinka toto. Pre mňa pripomienka lásky, prečo chcem mladšieho. Je to pesnička mojej prvej lásky v dospelosti:

No Eriky majú zvláštnu moc. Volal ma provokatívne švagrinka a pokým jeho brat na stanici plakal, že ešte odchádza na polrok na vojnu, on ma rovno v ten deň silno pohryzol do prsta, lebo už bol z vojny doma.

Nikto sa nikdy nedozvedel, čo sa medzi nami odohralo, že sa neodohralo nič. Boli sme už nahí, keď sme sa strašne pohádali. V ich obývačke sme stáli nahí ako v ringu:

– Vsadím sa… ! –

– A ja sa vsadím…! –

– To nedokážeš! –

– Však uvidíš! –

Vyhrala som to o mesiac a pol. No to som bola celkom iná.

Nie mladá, ale iná.

Keby sme dopredu vedeli, že naše lásky neexistujú, len ako náš vlastný potenciál, čo máme hľadať v sebe, išli by sme do autentickej prehry znovu. Nič nebolo dobrodružnejšie.

.