malinova

Nepáči sa mi svet v ktorom sme sa museli skrývať. Keď sme šli cez dedinu v aute, zohla som sa, aby ma nebolo vidno, že som s ním v aute.

Ako citlivej ženy sa ma dotklo, keď som počula či budem mať odvahu vrátiť sa späť do dediny, keď po mne budú hádzať na chodníku kamene. Síce len pomyselne, ale viete ako bolí odsúdenie ľudí.

Nie tým sa previnil môj muž, že ma vliekol po schodoch, ale tým, že mám o toľko mladšieho milenca.

Veľmi sa ma dotýkalo ako výsmech, že sa mám doňho zamilovať a preto som si to ani nepripustila. Natoľko nepripustila, že keď som si myslela, že možno som tehotná, tak som mu povedala, že by som šla na potrat. A nie preto, že by som na potrat chcela ísť, ale preto, že to by svet nepochopil ako by som mohla mať dieťa z nevhodného vzťahu? Veď svet má na to merítka, čo je vhodné.

Hanbila som sa každý deň, hoci on sa za mňa nehanbil. Ale všetka hanba padá na ženu. Vtedy nám pomohol otec aj brat na úteku.

Vnútorne som si tú lásku nikdy nedovolila. Bola takou hanbou pre spoločnosť. Švagriná o mne povedala, že vraj chytám posledný vlak akokeby som si chcela niečo dokazovať a len proste nebol krásny na zamilovanie. Akokeby sex bol hriech, keď už sa rozvádzate! Ale to sa musel rozvádzať muž, aby si to mohol dovoliť, mať mladšiu milenku a ešte by sa tým všade pýšil!

Ak sa vám zdá niečo krvavé, vtedy som dostala najviac rán. Vtedy som bola dobodaná a doprepichovaná len slovami a poznámkami záchrancov k tomu, s kým mám mať sex!

Najväčšia urážka – Aby som sa nezamilovala!

Chápu ľudia, že je to najväčšia urážka? Nie!

Vôbec nechápu ako ľudí dennodenne prepichujú a potom sa im zdá krvilačný film o Uhtredovi! Lebo svoju tuposť a surovosť nevidia!

Strašne nechcel aby sme šli do krízového centra. Už sa malo dokončiť a jeho nervozita stúpala. Boli sme sa prejsť autom, že sa porozprávame. Mala som odpovedať, či sa chcem rozísť. Povedala som že nie. Zas bol spokojný, že to nehrozí.

Ale potom som zistila, že prestrihol drôty od telefónu, vtedy neboli mobily, aby som sa s krízovým centrom nespojila a neodišla. A vtedy som sa ho zľakla, že bude taký istý ako môj muž, čo ma držal násilím. Je možné, že všetci muži vás chcú držať násilím?

Toto rozhodlo, že prestrihol tie drôty, že chcem ísť preč a nesmie to vedieť do poslednej chvíle. Najprv sme dohodli odvoz s krízovým centrom a jeho som postavila pred hotovú vec, že odchádzame. Ani som nechcela vidieť ako bol naštvatý a ako sa cítil zradený. O drôtoch som mu ani nepovedala.

Bol ma pozrieť v krízovom centre, ktoré bolo v inom meste. Prišiel mi povedať, že dostal povolávací rozkaz, takže bolo dobre, že sme odišli do krízového centra. Čo by som si už aj bez neho počala, to neviem. Ale nemala som žiadnu slobodu.

Až keď som ho nechala a nemusela sa viac hanbiť za hriešny vzťah, počúvala som v krízovom centre toto, Posledného mohykána a až potom si uvedomila, čo všetko som k nemu cítila, že ja ho milujem.

Ale už som sa za to nemusela hanbiť. Už to nikto nevedel, čo cítim.

Bola som ho navštíviť na vojne, tiež ďaleko.

A potom som nenávidela konzervatívcov a nenávidím ich dodnes za ich primitívnosť, lebo si viem živo predstaviť, čo cítia homosexuáli, čo cítia transsexuáli, keď ich prepichujete poznámkami a čo o sebe musia čítať.

Uvedomila som si, že najväčšiu zraniteľnosť majú ľudia v sexe. A keby boli asexuálni, ani ich nemôžete zraniť.

V živote som vždy milovala nevhodne. Raz bol príliš mladší, raz bol príliš starší. Vám človek nevyhovie, keď nechce hrať len divadlo.

Aj keď bol o mnoho rokov starší, aj vtedy mali poznámky, že ani toto nie je vhodné! Ten má zas moc rokov! Akokeby sa to dalo naplánovať, do koho sa zamilujete. Jasné, pre divadelníkov vhodne a potom si doma musia pozerať porno, aby si obveselili to vhodne. A potom zomierajú zaživa. 

Ale práve tento muž sa ku mne hlásil a nehanbil sa za mňa ako potom x ženatých by ma chcelo len schovať, keby som s nimi mala sex. Chceli len sex, nie lásku. Lebo lásku nemali ani doma, ani nikde!

Nechceli ste aby som mala mladšieho, nechceli ste aby som mala staršieho, tak nemám nikoho. A konečne sa nemusím za nič hanbiť a v téme sex som už nezraniteľná! Môžu ma vysielať 24 hodín a nemám sa za čo hanbiť!

19 rokov celibátu stačí ako pancier. Ale žiadneho vhodného si nevyberiem, lebo keď raz nie som zamilovaná, nie je to podľa môjho gusta.

A ešte jedno, chápem nenávisť homosexuálov ku konzervatívcom. To je to, čo Uhtreda spája so Sasmi. 

Nezdieľam ju, ale chápem asi tak ako môjho muža. 

.