Môj muž mi často opakoval, že nikto ma tak nemiloval a nemiluje ako on. A že uvidím, že nikto ma tak už milovať nebude ako on. Že to uvidím, akí sú muži, čo ženy len zneužívajú.
To mi opakoval, keď sme už mali podané o rozvod.
Keď to neúčinkovalo, tak skúšal po zlom, nech sa pozriem na seba, kto ma teraz bude chcieť, keď mi už ovísajú prsia. Medzitým napísal viac než tristo básní ako budú naše hroby rozdelené… Krásne básne, keby ste nevedeli, aký je priepastný rozdiel medzi len slovami a majetníckou láskou – podmienečnou. Potom nakreslil dlhý komix na ktorom som sa tak zasmiala až mi tiekli slzy. Za mnou, tou ženou s ovísajúcimi prsiami je dlhý rad mužov a seba nakreslil ako posledného s bublinou: – Ja som jej manžel! – že zrazu také práva na mňa má ako posledný v rade.
Novému kupujúcemu náš dom, v zlosti a predo mnou povedal, že bohužiaľ, musí predať dom, lebo som mu ušla s tromi milencami. Čím práve si privodil tento rozvod.
Ženská odbočka o jednom z nich. Bol do mňa zamilovaný miestny učiteľ a tiež mi písal básne. Keď šiel okolo záhrady mojej kamarátky so šanonom básní, ktoré mi bude čítať, pýtala sa ho: Nesieš Maline básničky?
O ňom som si tiež do denníka napísala úvahu či mám alebo nemám s ním ísť na kávu. To bolo fakt hriešne. Len zosobášení poznajú takú hriešnosť zakázaného ovocia.
Keď to môj muž našiel, lebo už pravidelne robil gestapo odkedy sme sa rozvádzali a odkedy mi slávnostne udelil slobodu, čakal ma už opitý.
Ukázal mi koľko vypil z fľaše, čo stála pred ním.
– To nie je len tak, že s tebou pôjde na kávu! Že len na kávu! Prepíšem naňho dom, tu som to spísal, že aj dom aj deti a nemusí mi vracať alimenty, že som mu ich doteraz vychovával.
Kamarátka miestneho učiteľa varovala, nech sa nikde neukazuje. Ale môj muž si ho našiel, všetkých si našiel, preto som potom žila tak, aby už nikoho nenašiel. Učiteľ mu otvoril nahý a opásaný len v plachte. (No nebola som s ním ani na káve.) Možno chcel ukázať svoju bezbrannosť lebo oproti môjmu mužovi, čo mal vyše sto kíl on bol len tintítko. Konkuroval mu len básňami, ani taký pekný nebol. Bodoval len zamilovanosťou jablka pod dozorom.
Potom mi učiteľ volal a zachoval sa ako sralo: – Ja som si myslel, že ste normálna rodina. –
To bol ten moment, keď som si povedala, toto musí prestať, ja tu so svojim mužom vyzerám ako blázon!
Pár dní pred tým, čo ma znásilnil, som ušla z domu von a keďže som znovu nechcela búchať k susedom, čupla som si medzi domami susedov, aby som bola blízko pomoci.
Vyšiel za mnou von, prišiel ku mne a tak do mňa kopol, že som z učupenia spadla na bok.
Nikdy by som neverila, že toto sa môže stať. Že tento muž, ktorý bol schopný držať ma za ruku a brzdiť pri zostupe z veľmi strmého svahu cestou od Vrátnej, tento citlivý a obetavý muž môže byť aj takýto.
No nikdy ma nezranil. Na to, aby ste niekoho zranili, musí vás milovať. A toto všetko sa stalo len preto, že som ho už nemilovala a preto ma už nemohol zraniť. Mohol ma zabiť, keď ma vliekol za vlasy po betónových schodoch. Mohla som mať jazvy na nohách po tom, čo mi zoškrel kožu v pásoch na nohách na tých schodoch. Ale to všetko preto, lebo už nado mnou nemal žiadnu moc. Mohol mi ublížiť už len maximálne fyzicky.
Uvedomila som si to v sprche po znásilnení. Prikázal mi ísť do sprchy lebo mi rozotrel semeno po celom chrbte, že takto som len jeho a takto si ma značkuje. Preto mi potom prikázal ísť do sprchy a dozeral ako dozorca na svoj majetok.
Spomenula som si presne v tej sprche na filmy, kde sa ženy drhnú s pocitom, že sú špinavé. A ja som si s prekvapením uvedomila, že sa vôbec necítim špinavá, pretože mi po koži steká len voda a on na mňa už nemá žiadny dosah.
Preto som mu potom mohla tak ľahko odpustiť. Nikdy ma skutočne nezranil, lebo už nemohol.
Ale zranil ma, keď mi porozprával, že mi bol neverný, lebo vtedy som ho tiež chcela vlastniť!
Najväčšie peklo vám pripraví žiarlivosť. Niet takej dýky ako vaša vlastná žiarlivosť. Vtedy som vážne týždeň rozmýšľala, či nemám skočiť pod vlak. Asi preto, že ho nemôžem vlastniť.
Najväčšie zranenie v živote mi spôsobil muž s ktorým som sa mala stretnúť a zrazu mi povedal nie, nestretneme sa!
Len to vyzeralo, že som to prežila statočne. Ale zažila som taký citový otras, že odvtedy som už nikdy nedostala menštruáciu. Gynekológ povedal, že je to možné, či som nezažila nejaký citový otras. A ja som vedela, že zažila.
Takúto moc majú muži. Zmenia vám život a ani nevedia, že vám ho zmenili.
Tiež moja chyba, že takto som bola zamilovaná. Takto, ako to ani nevedel.
Uhtredov tieň bol veľmi príťažlivý. Teda moja mužská úsoba vo mne. Je tak skutočný ako ja. Aj keď mi to veriť nemusíte.
Roky ma vo mne chránil ako by to žena bez celistvosti nedokázala.
.


Celá debata | RSS tejto debaty