malinova

V pondelok ideme hrať divadlo ôsmakom. A začíname 8.B., ktorá bola moja na prvom stupni. Ja som mala dozor, ich učiteľka a dohadovali sme na ktorej hodine. Ja mám teraz menšieho brata vo svojej triede a jeho starší je už v osmičke u nej, taký tichý chlapec.

– A vieš, že je zamilovaný? – povedala mi kolegyňa.

– Ale nie a do koho? – spýtala som sa jej, hoci neverila som, že aj to môže vedieť. No ona vedela aj do koho. Nevychádzala som z úžasu ako to môže učiteľka vedieť.

– On je tak zamilovaný, že je to vidno a všetci v triede to vedia. A ona… – už neviem, čo všetko hovorila akokeby to bol dej filmu.

– A ako to berú žiaci? –

– Sú úžasní! To je skvelá trieda. Už musím ísť, teším sa… –

Tak to aj mňa teší, že moja bývalá trieda sú tak úžasní, že sú k nim úžasní.

Predstavila som si ho, čo teraz musí prežívať. Prežíva to prvýkrát. A že zrovna do nej. Vôbec to nie je najkrajšie dievča z triedy.

Budeme tam hrať divadlo, ale teraz najkrajšia scéna je v tej triede. Ten magnet, ktorý nevidíme a zaujíma nás Trump, politika…

V pondelok budem na takom významnom mieste.

===

Luna mala poznámku, že ako to, že ma spolužiak na gympli v telefóne nespoznal keď som bola jeho spolužiačka. V triede nás bolo viac ako štyridsať a ja som bola tichá. Nikdy som sa s ním nerozprávala a ešte sme boli druháci.

Vždy bolo mojim snom stráviť dovolenku tak, že budem ležať v hojdacej sieti a čítať Angeliku, takže ja blbinami nepohŕdam. Len ma to zaujímalo naopak, že na gympli Dostojevskij, lebo vraj najväčší potenciál máme v šestnástich. Potom som sa tiež prispôsobila svetu.

.