Zaujal ma tu článok od jedného blogera:
Superženy, ktoré zaujímajú topánky a upokojí ich šampus.
„Pretože skutočný svetobežník vie, že najväčšie dobrodružstvá nezažijete v džungli, ale v obývačke, kde sa stretnú dve ženy, ktoré si nemajú čo dokazovať, ale majú si čo dať.“
V realite to vyzeralo napríklad takto:
Neverila som, že mi bol môj muž neverný lebo nevedela som si predstaviť, že by mi dokázal klamať. Boli sme totiž najlepšie priateľky. So žiadnou priateľkou som nebola taká priateľka ako s vlastným mužom. Nikto mi tak nerozumel, žiadna priateľka ako on. A niekoľkokrát mi tvrdil o tej údajnej nevere s kolegyňou, že to len tárajú. Ešte ma o tom aj uisťoval, že tomu nemám veriť.
A jeho kolegyňa, spoločná kamarátka mňa aj jeho milenky mi tvrdila, že sa mi to len bojí povedať aby ma nestratil. A poradila mi, čo mám urobiť, aby som to z neho dostala:
– Musíš mu povedať, že o tom vieš a keďže je to už stará vec (hoci pred rokom si to zopakovali) tak to chápeš a nič ti to nerobí.
Ak si bude istý, že to prežiješ, potom ti to povie lebo sa už nebude báť, že ťa stratí. Ale potom musíš vydržať tváriť sa, že ti to nič nerobí, pokým to neprizná. On ti to už veľmi chce povedať len nevie ako. –
Dodržala som jej pokyny, ale aj tak som neverila, že týmto z neho dostanem nejaké priznanie. Neverila som, že mi bol neverný.
Podľa jej rád som mu povedala, že si myslím, že bol mi neverný, ale je to už stará vec a vlastne som ako tá dáma so šampanským zo Superžien, ktorej to nevadí. (Nechutí mi šampanské lebo je kyslé.) A keď sa nič nedialo, myslela som si, mám dôkaz, že mi neverný nebol!
Na druhý deň som mala ísť s jeho milenkou na duchovnú prednášku a chystala som sa. Povedal mi, že mi niečo musí povedať a sediac v obývačke na koženej sedačke. (Tá bola z pravej kože zo somára a to naozaj.) mi povedal, že mi bol neverný aj pred rokmi aj pred rokom s touto ženou – mojou novou priateľkou, ktorá mi tak pobláznila hlavu. A porozprával mi ako ho zviedla na ubytovni na služobnej ceste na ktorej mal aj nášho syna vo vedľajšej izbe. Prišla k nemu v noci, že nemá kam ísť po tom čo ju napadol manžel a preto tam prišla aj s dcérou. Keďže ich kolega bol práve doma, dal ju do jeho postele a jej dcéru k nášmu synovi. Keď už aj on ležal v posteli, prišla k nemu len v nohavičkách, vyfajčila ho a odišla. Celý týždeň sa preto blbo cítil a týmto ho dostala do toho, že sa s ňou vyspal, ale potom ju nechcel aj keď si vymyslela, že je tehotná.
Ako to dokončil, volala ona, že kde som, že ma už čaká. Nepovedala som jej, že to už viem, len že dnes nepôjdem.
O pár dní, keď to už určite vedela, že to viem (tretia kamarátka), vybrala som sa k nej. K môjmu anjelovi, čo mi priniesol Dar ducha a k mojej priateľke za ktorú som sa každý večer modlila. Tiež sa ten rozhovor odohral v obývačke.
Povedala mi, že keby ma nebolo, ona by bola šťastná. Že ich láske stojím v ceste len ja a on nás obidve miluje.
Už som nebola šokovaná z neho ale z nej, že ja, čo ju milujem ako vlastnú sestru, keby som nežila, ona by bola šťastná. Aj z toho, že si myslí, že nás miluje obidve. Nemyslela som si, že ju miluje po tom, čo mi o nej porozprával.
Povedala som jej, že keď si myslí, že len ja im stojím v ceste, tak sa vymeníme. Ja zoberiem dcéru a pôjdem bývať do jej bytu a ona zoberie svoju a pôjde bývať do nášho bytu. Myslela som si, nech si vyskúša, aký je to život s ním a tromi deťmi. Chcela som aby sa z tej ilúzie zobudila a preto som jej to úplne vážne navrhla. Povedala, že ale najstaršieho nechce, len stredného, takže odídem s dvomi deťmi. S týmto som šla domov, že ja im v ceste nestojím. Nech ona si to zažije a ja potrebujem mať od neho pokoj po tom všetkom.
Prišla som domov a oznámila som mu, že sa vymieňame, ja odchádzam do jej bytu a ona príde bývať k nám. Dávala som tomu tak pol roka, že by spolu vydržali, lebo ona nie je tak prispôsobivá ako ja a nezvládne toľko práce v domácnosti. A on si tento trest zaslúži, že jej ho odovzdám ako psa na vodítku. Akokeby hoci len pes sa dal odovzdať a neušiel.
Keď to počul, bol zdesený, že som sa ho ochotná vzdať a odísť preč. Začal sa tvrdo brániť, že ju nechce a nemiluje a nikdy ju nemiloval ako som si aj myslela.
Povedala som mu: – Ale ty vieš, čo všetko si jej spôsobil? že ona si celé roky myslí, že ju miluješ? Že ona sa kvôli tebe rozviedla? Tak jej to choď aspoň vysvetliť a ospravedlniť sa jej. –
Keď sa vrátil, povedal mi, že mala roztiahnutú posteľ v obývačke lebo asi ho čakala. Že jej to všetko vysvetlil a ospravedlnil sa jej a ona len plakala.
Toto som vyhrala, lebo vždy vyhráva chladnejšia žena. Moja hodnota tým v jeho očiach vzrástla aj keď mi potom stokrát vyčítal, že som sa ho schopná vzdať a darovať jej ho.
No táto výhra ma netešila, pretože on ju nemal tak rád ako ja. Stratila som ju kvôli nemu ja. Často som sa potom zaoberala myšlienkami, či by som dokázala deliť sa oňho ako v Afrike, že spolu by sme sa starali o domácnosť. Nikomu by som ho nedala, vždy som bola žiarlivá a majetnícka. Vždy som si myslela, že nejakú jeho milenku by som si našla a oplieskala o dvere hoci aj v nejakej jej práci skôr než by to čakala. Ale jej som to nepriala. Jej som naozaj priala aj vlastného muža!
Tak veľmi som ju mala rada! Určite viac než jeho!
A všetko pre to duchovné nadšenie, že som ju naozaj videla ako anjela z neba. Ona jeho a on mňa.
Utužilo ma to vo viere, že nič nie sú náhody, také absurdné to bolo.
Aby ste tomu rozumeli, to čo praješ inému, nepriateľovi, vieš si predstaviť na jeho mieste najmilšieho človeka?
Bola som presvedčená, že toto mi Boh alebo duchovné sily urobili schválne, že na miesto najväčšieho nepriateľa schválne dosadili najmilšiu priateľku ktorou som bola nadšená.
Tak ako? Cítiš sa na koni?
Aby som pocítila – Nie, nechcem byť na koni! A prečo nie.
.
Celá debata | RSS tejto debaty