Prečítala som si príbeh muža, ktorý začal zvádzať cudziu ženu hoci mal doma vlastnú a nedokázal s tým skončiť lebo ho to vzrušovalo.

Toto sa bežne stáva a bežne to ľudia odsudzujú. No ja si myslím, že keď ide o lásku, tak je to pochopiteľné a ľudia takým ľuďom krivdia keď ide o lásku. Oni sami musia vedieť, či ide len o číru povrchnosť, len o prechodnú zamilovanosť, aké sú ich motívy, či nedostatok pocitu príťažlivosti alebo riešenie si vlastných tieňov cez vášeň, keď do iných len projektujú všetko, čo v sebe potláčali. Vášeň, ktorá bolí nie je skutočná láska lebo ten druhý vás odmieta, čiže ide len o projekciu. Láska nikdy nebolí, pokiaľ bolí, sú v nej vlastné tiene.

To je určite pre mnohých sklamaním, že láska nie je napínavá búrka, keď sa chcú takto liečiť z vlastnej búrky. Najmä, keď sme tu práve pre tie menejcenné búrky. Naše milované útesy v sebe, ktorými chceme preplávať.

V tom príbehu som čítala zážitky muža a ako to prežíval, keď tá jedna ho len rozpaľovala a takto rozpálený sa miloval so ženou doma. A na konci sa pýta, že vlastne čo je na tom také zvláštne, že veď ani tá druhá by nežila inak ako on a nezostala žiť kvôli tomu v celibáte. 

Snáď by ona nežila nejako inak a zostala žiť v celibáte, keď má doma muža.

Prišlo mi z toho zle. 

Nie preto, že by ma to pohoršilo, ale preto, že v akej biede musí žiť taký muž. Veď to je strašné.

Toto som zažila, takže presne viem, či by som zostala žiť v „celibáte“.

Na konci môjho manželstva som sa zamilovala. Ale nie ten muž bol dôvodom rozpadu nášho manželstva. Tretí vás nenaruší, keď váš vzťah funguje. Bolo to po tom, čo som mu už nedokázala dôverovať, keď som zistila, že ma klame a dokázal mi celé roky klamať, že nemal milenku, hoci mi to hovorili, že mal a má. Bolo to už v manželstve, ktoré držalo hlavne to, že máme spolu deti. A po tom, čo som sa nepomstila žiadnou neverou, lebo ja som na neveru nemala chuť. Takže v takomto chlade sa vám ľahko stane, že sa zamilujete a tá „pomsta“ príde prirodzene ako nová láska.

Takže presne viem, či by som zostala žiť kvôli láske v „celibáte“. Zostala. Samozrejme, že som to chcela skryť a chcela som doma hrať divadlo, ale už to nešlo. Okamžite zistil, že niečo sa deje. A ja ako sprosto úprimná som mu to ešte povedala. Prepáč, teraz som zamilovaná ja, počkaj chvíľu, dopraj mi samotu, mňa to prejde. Dúfala som, že to pochopí, keď on sám mi bol neverný, že človek sa môže aj zamilovať. Necítila som sa vinná, keď on mi bol neverný a ja som žiadnu fyzickú neveru nespáchala! Až to je čin, nie to, že sa zamilujete za čo nemôžete! A najprv povedal dobre, že to chápe a tak ma na chvíľu nechá a nebude chcieť odo mňa sex, ale vydržal to len dva týždne! Potom začal zúriť, že on v takom manželstve žiť nebude.

Takže vidíte, žena zostane žiť v „celibáte“, keď sa zamiluje a nedokáže to hrať – divadlo s iným! Aj nechtiac sa jej zrúti manželstvo, ale keď je zamilovaná, nechce to už hrať.

Z pohľadu ženy to neviem pochopiť ako muži dokážu hrať také divadlo, že jedna ťa nažhaví a pri druhej si predstavuješ, že je to tá čo ťa nažhavila. Ja by som si to predstaviť nevedela.

A nepodávam to ako morálnu výhru, ale ako ženskú prirodzenosť, že takáto je každá žena a každá láska. 

Tie, ktoré to dokážu zatajovať, musia nemilovať obidvoch mužov. Inak by to zahrať nedokázali a nútiť sa do sexu s niekym, keď milujú iného. Ibaže by žili v arabskom svete a hrozila by im za to poprava. Ale dnes v Európe, kde hovoríte o slobode?

Prečo to teda žena dokáže, že je neverná a spáva naraz s dvomi?

V takej nevere nejde o lásku ale rovnakú povrchnosť akú cítia muži, keď sú neverní. Sex s iným je pre nich najčastejšie potvrdzovanie si príťažlivosti pretože majú nízku sebadôveru, pripadajú si v manželstve menej príťažlivé za čo už často môže aj ten manžel. Čiže dvaja povrchní do toho takto dostanú tretieho, ktorý často má štvrtú.

A vy si poviete – Ako krásne žijú tieto dva páry, že sú spolu. Ale oni spolu len chradnú a partner iného je pre nich potvrdením, že sú stále príťažliví.

Keď im to stačí, nech si tak žijú. Nikto nemusí byť sám sebou, keď nevie ako by rozdelil majetok a tak sa rozdelí radšej sám na dve neautentické polky! Nebudete v ich koži pred smrťou, keď ľudia najčastejšie ľutujú to, že sa nedozvedeli ako by vyzeral ich život, keby boli sami sebou a autentickí. No v tom prípade sa ich láska v tejto štvorici nenachádza a preto ju ani nespoznajú.

Kruté?

Im sa zdá viac kruté delenie majetku. Vtedy by možno zistili s kým žili.

Autentický život vôbec nie je ľahký. Ľahko vám je len z toho, že toto ste naozaj vy aj keď to zle dopadne. Tá odpoveď pred smrťou ako by vyzeral váš autentický život, ktorý ste týmto prežili. Keď strašne, tak strašne ale bol naozaj váš!

Ale pripúšťam, že je možné aby sa milovali aj traja, keď o tom aj vedia, aj sú šťastní.

Ale ako často to dokážu až traja?

Taká tá výhovorka, že ide len o sex, je blbosť. Alebo že to je mužská prirodzenosť.

To si ľahko môžete vyskúšať, či vám manžel bude tolerovať ženskú prirodzenosť, že veď to som len zamilovaná, nejde o nič vážne len moju ženskú prirodzenosť. Posnívam si o ňom a teba už nejako vydržím.

Ani by ste neverili koľko žien takto v manželstve funguje. Manžel na praktické prežitie, aby sa necítila sama a priateľke povie, že si posníva o inom.

===

Vraj predpokladal, že doma zúrivo krájala cibuľu.

A potom, že rozumie ženám!

Žiadna za to doma zúrivo nekrájala cibuľu. To by tak robila žena, ktorá si chcela dokázať vlastnú príťažlivosť hoci aj s cudzím manželom a nevyšlo jej to. Taká je nazúrená, čo jej o lásku nešlo len nejaké dokazovanie si. Človek je nazúrený len v hre o moc.

Každá jedna a nie som v tom výnimkou, má z toho záver ako moja babička v minulom storočí a toto poznanie sa odovzdáva z generácie na generáciu, že „Muž je nejemné stvorení“ povedané tiež fajnovo.

Čiže, on za to nemôže, že nie je schopný citov ako žena, že sa narodil v menejcennej polke ľudstva ako poloprimát a čím skôr to žena pochopí, tým lepšie, ako by ste nechceli od psa, aby vám rozumel.

Toto poznanie prijali ženy nie ako nasranosť, ale presne ako kozmonauti z Venuše, keď stroskotali na Planéte opíc.

Ak si teda pamätáte ako ju videl, tú peknú ženu, čo nevedela hovoriť, bola primitívna a behala s ľudským stádom.

Chápal, že predsa za to nemôže, že nikdy nezažila civilizáciu. Nemôže mať predstavu o civilizovanej planéte ako je Venuša.

Presne takto ženy vidia mužov. Poloprimitívne stádo ako keď my pozorujeme opice Bonobo. Vývoj v reťazci.

Takže doma krájala cibuľu ako na Planéte opíc. A vraj ešte bola drzá, že ich videla len ako opice, lebo aj zasadali ako na Planéte opíc. Aj súdili ju ako na planéte opíc. A ešte aj politiku majú ako na Planéte opíc.

Bol primát. Nie zo zlosti, ale pre skutočnú realitu. Inak je na Marse pekne aj keď nuda. Alebo máš chuť na opice Bonobo?

To ju nemohlo dlho baviť a nebaví ani iné. Inak by sa nesmiali storočia, že ženy pred sexom bolí hlava. Ešte aj to je divadlo, lebo nepochopil by, čo asi robí kozmonaut v kozmickej lodi. Sníva o Venuši z ktorej sa opice smejú, či nemajú náhodou len videnie!

No nemáme! Veď je tu paralelný vesmír, polka ľudstva žien. A nech by sme bojovali akokoľvek medzi sebou pre svoju zaostalosť, žiadna žena neuprie inej cítenie ako to neuprie človek človeku, keď stojí v ZOO.

A neviem rýchlo krájať cibuľu, lebo všetky naše nože sú tupé a tak mi to vyhovuje – neporežem sa.

Nepohŕdam mužmi, nič od nich neočakávam.

Asi najviac to vystihuje táto pesnička. To celkom jednoduché sklamanie všetkých žien z mužov:

Takáto si moja láska:

Máte pocit, že ešte od nich čakajú lásku?

Už ani väčšina vydatých.

Ale poďme ďalej:

Raz som šla po námestí domov a uvidela som muža s ktorým som asi spala. To bol asi ten trojdňový experiment, či by ma bavilo žiť len sexom ako množstvo žien sa uskromní.

Mala som slnečné okuliare a preto ma hneď nespoznal. Chvíľu som sa v duchu bavila predstavou, že som ako kurva, ktorá si nespomína, či s týmto mužom spala, či je to on.

A bol, spoznal ma. Medzitým sa odsťahoval zastávku odo mňa, čiže vážne neklamal, že sa rozvádza. Bol to ten, čo chcel aby som aj jemu doniesla šišky, keď som robila doma deťom. Čo ma striaslo, že by bol moje štvrté dieťa. A bol to ten o ktorom moja kamarátka povedala: Ale veď si mohla, aspoň by ti opravil podlahu.

Hej, mohli všeličo opraviť. Inštalatér WC zadarmo, kolegynin bývalý frajer nastriekať steny a nemusela by som si to sama natierať tri dni.

Vtedy som aj zaváhala, keď sa na chodníku ponúkol. Ale oplácať to sexom, to ja si radšej vymaľujem izby sama ako potom zažiť tie nepríjemné chvíle, že nemám záujem. Zadarmo pomáha len EÚ a novinári.

Nikdy som mužov nepoužívala ako opravárov a nie preto, že by som ich nechcela zneužívať, ale že bolo by to za zneužitie a to by bola nuda. Preto som aj teraz radšej pozerala telenovelu, keď ešte som mala televízor, lebo aj v telenovele je viac citu než v mužoch.

Jediný krásny zážitok, čo som s tým mužom zažila, bol, že ma zobral na miesto, kde bolo neuveriteľne veľa svätojánskych mušiek. Nikdy v živote som nevidela toľko svätojánskych mušiek naraz, že vôbec existujú také miesta.

Ale určite by neuhádol, že toto bol najkrajší moment z našej krátkej známosti a že mi pripadal len ako veľký penis s príveskom muža a nie naopak.

Keď vás milujeme, väčšinou sme len vaše puberťáčky – ako dcéry, ako ženy čo veria vo váš vývoj a nielen technický, lebo to nie je len vidina, že existuje aj iný svet.

Aj môj otec bol „kurevník“, ja to chápem. Videl zo života len to, čo mohol vidieť.

Srdce nehasnou

Keby to nebolo tak strašne ezo, tak ti poviem, že toto nie je koniec. Toto je stále len pioniersky tábor.

.