„Správu o konsolidácii v podobe piatich členov súboru sme prijali so zdesením, hovorí Táňa Pauhofová, ktorá ponúkla svoje miesto, aby pred výpoveďou v SND uchránila vyťaženú kolegyňu.“
Ako vidíte, novinári zavádzajú, že Táňa Pauhofová bola prepustená, lebo ona sama sa ponúkla na prepustenie za svoju inú kolegyňu, čiže vôbec nešlo o jej osobu, že by niekto chcel prepustiť ju osobne, len stanovený počet hercov päť!
Toto Denník N napísal len v minútkach aby si to nikto nevšimol a je to len maličký odkaz na zamknutý článok na Denníku N, aby to občania nevedeli, že na prepustenie sa ponúkla sama.
Asi prečo sa ponúkla sama?
Aby chudera prenasledovaná a scenzúrovaná mohla byť politicky použitá takz. novinármi ako obeť cenzúry, pritom sa na tú cenzúru ponúkla sama lebo ju novinári na to vedia lepšie použiť!
Novinári z toho politicky účelovo, keďže to nie sú novinári ale politickí aktivisti Progresívneho Slovenska vyrobili cenzúru a prenasledovanie, hoci šlo o konsolidáciu, ktorá celkom rovnako postihla aj balet, operu, umelecké dielne a administratívu zo 794 zamestnancov.
„Pritom len zo Slovenskej filharmónie prepustili 30 ľudí a nikto to ani len nezaznamenal.“
Takto používali hercov aj komunisti v socializme, že ich používali na svoju reklamu svojej ideológie ako dnes progresivizmu. Keby nebolo hercov a umelcov a novinárov, čo ich takto v totalite používali, ľudia by sa boli búrili proti totalite a novinári a herci ich takto pomáhali umlčiavať!
Aj vtedy v totalite vystupovali na kultúrnych podujatiach so svojou servilnosťou voči totalite a ako ukážka politickej uvedomelosti!
Aby sa novinári udržali v redakciách a umelci a zvlášť herci vo svojej kariére, servilne slúžili ako drábi na občanov ako ukážka politickej uvedomelosti!
Táto herečka ako aj iní herci veľmi dobre vie, že stačí iná progresívne totalitná vláda a má zabezpečenú kariéru!
Nie je to natoľko herečka ako v prvom rade politická aktivistka totalitného progresivizmu ako Jiřina Švorcová pre komunistov!
Ako Švorcová bola presvedčená komunistka, táto je rovnako fanaticky presvedčená progresivistka. Preto sa ani ona ako fanatička nedokáže rozprávať s vlastnou rodinou:
13.2.2025:
Táňa Pauhofová otvorene o nezhodách v rodine: Kvôli politike sa pomaly ani nerozprávajú
„„Človek začne hľadať iné témy, kde by tých nášľapných mín mohlo byť menej…“
Vyhlasuje sa za liberálku, ako túto nálepku ukradli liberálom, ale taká je to liberálka, že iné názory sú pre ňu nášlapné míny!
To, že sa ani táto ukážková progresivistka nedokáže rozprávať s vlastnou rodinou, len potvrdzuje, že aj ona prispela ako ukážková k tomuto nálepkovaniu iných za nehodných diskusií a tohto rozoštvávania spoločnosti!
Alebo je vari príklad, že ona to už nerobí? Čo vám je príkladom politickej uvedomelosti aj na tribúnach ako herečky v socializme?
Jej je teda ukradnuté takéto rozoštvávanie spoločnosti novinármi a hercami a inými servilnými umelcami. Ešte je aj tohto príkladom!
Cenzúrovaný je tu Chmelár a nie ona, čo ju ako ukážku prenasledovanú, kde sa na prepustenie ponúkla sama, povinne servírujú občanom všetky noviny a televízie!
Tak ako môže byť cenzúrovaná, keď je občanom vnucovaná ako herečka na obeť?
Cenzúrovaný je Chmelár, lebo z rôznych FB účtov sa nedostanete na jeho FB účet, aby si občania nemohli prečítať čo píše, keďže je primoc sledovaný a čítaný!
Čo píše on si nemôžem pozrieť ak to náhodou nenájdem, že to niekto niekde vydal a prevzal z jeho FB!
Nie ju všetkými novinármi vnucovanú ako politickú aktivistku!
Pritom ožobráčenie Európy, že teraz potrebujeme konsolidáciu, nám tu zabezpečili okrem novinárov práve herci – servilní lokaji novej totoality ich volaním po sankciách a zbrojení!
Chceli ste zbrojiť, tak prečo by teraz nemali šetriť aj na hercoch?
Také výnimky budete aj vo vojne, ktorú nám tu chcete zabezpečiť tiež?
Keď bola moja mama v socializme prenasledovaná a preto ma to osobne zaujíma, kto sa na jej prenasledovaní podieľal, tak to boli okrem novinárov, čo nám tu poslušne vnucovali totalitu, lebo pár politikov by to nedokázalo proti toľkým občanom, aj takéto uvedomelé herečky, ktoré nezaujímalo koľkých vyhodia z práce, hoci teraz sa hrajú na hlásateľky pravdy!
Aj v socializme ste hlásali len totalitu ako aj dnes! Dnes ju tie nové herečky dokonca ešte budujú!
Ako uvedomelá Jiřina Švorcová!
Toto bola práca novinárov a umelcov, ešte aj psychológov a psychiatrov v každej dobe!
Vždy servilne slúžili za prácu v redakcii, za kariéru umelca alebo vedca!
Lebo vraj sa nedalo inak, pritom ako Ťapákovcov predstavujú nás!
Ale kto nám vravel, že inak sa nedá?
A teraz hovoríte, že by na to bolo stačilo len pár protestujúcich puberťákov, aby zvrhli socializmus! Takže boli by stačili aj novinári a umelci, keby odmietli servilné lokajstvo, aké dnes predvádzajú zas!
SND ku konsolidačným opatreniam
„K medializovanej situácii v SND vydalo divadlo oficiálne stanovisko, v ktorom uvádza: „Z vládneho nariadenia, ako aj rozpočtu schváleného Národnou radou SR, čiže nie iba ministerstva kultúry, vyplýva aj šetrenie na mzdových nákladoch naprieč všetkými oblasťami, kultúru nevynímajúc. Prepúšťanie tak zasahuje všetky ministerstvá a všetky štátne inštitúcie. SND čelí tejto výzve rovnako ako ostatné inštitúcie a celkovo ruší takmer desať percent miest.“
Ako ďalej zdôrazňuje vedenie SND, ide o všetky útvary Slovenského národného divadla – to znamená Balet, Operu, Činohru, Umelecko-dekoračné dielne, ako aj administratívu… (SND má 794 zamestnancov). Všetky personálne opatrenia boli podľa stanoviska SND prerokované s jednotlivými šéfmi útvarov, ako aj piatimi odborovými organizáciami a dejú sa v súlade so Zákonníkom práce a s legislatívnymi pravidlami.
„Zasiahlo to, samozrejme, aj oblasť činohry, päť hercov odchádza z interného stavu do externého prostredia. S týmito hercami boli uzatvorené zmluvy o externom účinkovaní, takže tieto opatrenia nezasiahnu hrací ani dramaturgický plán a diváci nebudú ukrátení. SND považuje túto záležitosť za internú a medializáciu za strany hercov za účelovú,“ tlmočí oficiálne stanovisko vedenia divadla tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.“
Eduard Chmelár: Nedovoľme, aby bolo herectvo zneužívané na politické ovplyvňovanie
PREVARENÁ POLIEVKA HERECKÝCH AKTIVISTOV.
„Keď bol slávny herec a režisér Andrej Bagar umeleckým riaditeľom Slovenského národného divadla, vytýčil pre zamestnancov jednu okrídlenú zásadu: „Politika po tieto schody!“ Upozornil tým umelcov na to, aby svoje politické názory nevnášali do činnosti divadla a nepoškodzovali ho. Problém dnešnej mladej hereckej generácie je v tom, že väčšina ľudí ich už pozná skôr z tribún, opozičných mítingov a politických vyjadrení ako z divadelných dosiek. A keď ich aj konečne uvidia v nejakých filmových úlohách, nemôžu im ich umeleckú výpoveď uveriť, lebo z každej postavy kričí politický aktivizmus.
Prepustenie známeho umelca je vždy citlivá vec. Známe tváre sú totiž v každom režime ľahko zneužívané a nezriedka sami zneužívajú svoje postavenie na politickú manipuláciu divákov. Skutočný umelec si musí dobre rozmyslieť, či chce svoju úlohu hrať na javisku alebo na tribúne, či chce robiť umenie alebo politiku a či je ochotný znižovať kvalitu a autoritu svojej umeleckej výpovede tým, že servilne poslúži mocenským cieľom.
Prepustenie známej herečky Táni Pauhofovej (a štyroch ďalších menej známych členov súboru, ktorých červené denníčky tak trochu úsmevne nazvali hviezdami) zo Slovenského národného divadla vyzerá na prvý pohľad ako senzácia. Okamžite sa jej chytili opozičné strany a médiá, ktoré nešetrili silnými slovami a tento nepríjemný incident označili za čistky, normalizáciu, pomstu mafie a možno aj horšie. Keďže naše médiá dlhodobo nerobia žurnalistiku, ale jednostranný agitprop, zisťoval som si podrobnosti. Fakty sú takéto.
Príkaz šetriť na zamestnancoch dostali v rámci konsolidácie všetky štátne inštitúcie. Ich riaditelia mali sami navrhnúť, koho prepustia. Z Činohry SND prišiel pôvodne návrh na prepustenie starých bardov, ktorí toho pre slovenskú kultúru bezpochyby veľa vykonali – Dušana Jamricha, Dušana Tarageľa a Ivana Vojteka – ktorý ja osobne považujem za škandalózny. Až toto je vrchol neúcty k slovenskej kultúre. Uvážte sami, koho by ste radšej videli na dlažbe – či jedného z najlepších slovenských hercov alebo politickú aktivistku vystupujúcu pred voľbami v reklame na Progresívne Slovensko. Tak sa to napokon riešilo inak.
Táňa Pauhofová sa môže cítiť ako obeť politickej perzekúcie. Faktom však je, že k Slovenskému národnému divadlu cítila príliš nízku lojalitu – počas materskej dovolenky odmietala hrať, zato filmovala ostošesť a dokonca hosťovala aj v Divadle Aréna. Nepochybujem, že sa nestratí a že trieť biedu nebude a z tohto hľadiska je oveľa väčšou tragédiou prepustenie mladej talentovanej herečky Anny Magdalény Hroboňovej, ktorá nie je až taká známa a nebude mať ani zďaleka toľko príležitostí ako jej slávnejšia kolegyňa.
Napokon, všetci dostanú slušné odstupné a v rozbehnutých predstaveniach budú stále hrať na externé zmluvy (ktoré prepustení zamestnanci z administratívy nedostanú), takže ich honorárov sa to nijako nedotkne a ani diváci nebudú ochudobnení, len štát ušetrí na odvodoch. Celkovo bude v rámci konsolidácie prepustených 10 percent zamestnancov, o tých sa však nehovorí, ich osud je opozícii ľahostajný. Keby išlo o „politické čistky“, boli by na prvom mieste prepustení aktivisti ako Stanke, Fialová a podobní, nie mladí viac-menej neznámi herci.
Mrzí ma odchod dobrých hercov. Ale to, že verejnosť neprežíva ich prepustenie ako tragédiu a že sa opäť stali len propagandistickým nástrojom v rukách opozičných síl, má svoje príčiny. Predovšetkým, boli to aj títo herci, ktorí hlučne kritizovali vládu za to, že málo šetrí na výdavkoch štátu. Nikdy sa nezastali prepustených úradníkov, železničiarov či hasičov, ktorých štát potrebuje určite viac ako hercov, dokonca tieto škrty hlučne podporovali – no odrazu, keď sa to dotkne ich 5 (slovom piatich) kolegov, hovoria o „čistkách“. Pritom len zo Slovenskej filharmónie prepustili 30 ľudí a nikto to ani len nezaznamenal.
Za bývalej vlády vyhodil vtedajší generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička 146 zamestnancov Opery SND. Ani slovom sa ich nezastali. Mlčali aj vtedy, keď „neviditeľná“ ministerka kultúry Natália Milanová finančne doslova ruinovala svoj rezort. Nikdy ste od nich nepočuli ani slovo solidarity s prepustenými ľuďmi, ktorí boli za minulej vlády vyhadzovaní z politických dôvodov v neporovnateľne masovejšom meradle. Naopak, keď mňa vyhodili na príkaz vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca (a údajne aj Jaroslava Naďa, ktorý mal na vedenie rezortu vplyv) z Akadémie policajného zboru – čuduj sa svete, označili to za bežný pracovnoprávny spor, hoci skutočná neonormalizácia tu prebiehala v rokoch 2020 – 2023.
Herci často obhajujú svoje politizovanie tým, že umelci vraj boli vždy prví, ktorí počuli trávu rásť a citlivo reagovali na hrozby zo strany štátnej moci. Zaujímavé, že túto svoju schopnosť stratili za vlád Matoviča, Hegera a Ódora. Oveľa viac ako Machala so Šimkovičovou ničí slovenskú kultúru takéto selektívne vnímanie spravodlivosti.
Dnes herci burcujú do ulíc, privolávajú revolúciu, stonajú, že sa tu nedá žiť, ale tvária sa, akoby boli kýmsi viac ako tie tisíce poctivých zamestnancov, ktorí statočne pracujú a musia živiť svoje rodiny, no nemajú taký hlas ako nejaká preafektovaná herečka, ktorá sa cíti byť disidentkou. Priatelia, nenaleťte tejto hystérii. Ja som hercov varoval, keď obťažovali publikum svojimi politickými vyhláseniami pred každým predstavením, že sa to napokon obráti proti nim. Lebo v žiari reflektorov asi nevidno, že do divadla nechodia len priaznivci Progresívneho Slovenska a že umenie patrí všetkým, nielen opozičným aktivistom.
Budem vždy brániť umelcov proti buranským útokom, aby išli robiť za pás niečo užitočné. Lebo umenie je užitočné. Umenie je špecifický druh činnosti, ktorý si vyžaduje slobodu a kto nemá vzťah ku kultúre, môže ísť pásť kozy, no sám by k tomu nemal vyzývať tých, ktorí majú nadanie, talent a schopnosti robiť svet krajším. Nepohŕdajme hereckým povolaním. Ale nedovoľme, aby bolo zneužívané na politické ovplyvňovanie smerovania spoločnosti.“
.
Celá debata | RSS tejto debaty