Dnes na SME:

„Skončiť to môže jedine tak, že NATO (resp. koalícia ochotných) napochoduje na Ukrajinu a USA ju budú podporovať, tak ako to bolo nutné ihneď v počiatočnej fáze vojny – po zabratí Krymu.“

Bránim ja niekomu aby tam napochodoval? Ja si myslím, že tam naši progresívci napochodovať nechcú! Šimečka to odmietol!

„prosim ta ty uz nebluzni o utoku na EU, mesiac pises ako russ nema nic, potom zasa pises o invazi do Europy. putler ma houno a aj to sa mu mina. Cim, kosakmi na Europu??? Nevie sa pohnut o par km za rok na UA. Prestan bluznit. A to si ta vazim.“

„Techniku nema. Ale tu nema ani EU. Takze, je to 50:50.

Ale ma muzikov. Muzikov, ktori su ochotni chcipat. A tych ma miliony. A to je to co EU nema.“

https://www.sme.sk/svet/d/zelenskyj-rokuje-na-floride-s-trumpom-sef-bieleho-domu-veri-ze-tentokrat-dosiahnu-dohodu

Bránim ja niekomu aby tam chcípali? Však chcípajte!

Čaká môj syn na to, že ho tam pošlem? Alebo druhého syna?

Však, keď chcete tiež, ja vám v tom nebránim!

Naopak! Ja chápem tých, čo to chcú od iných, aby tam chceli tiež ísť chcípnuť a osobne!

Vtedy budú svojou morálkou žiť a nehrať na ňu len divadlo!

Denník N dnes:

Európski voliči nechcú prísť o pohodlie, politici sa boja im ho vziať

„Súčasný vývoj v Európe naznačuje, že ani lídri, ani voliči nerobia, čo majú.“

Zrejme nie sú ochotní chcípnuť!

Autorka je politická analytička portálu Panamá en Directo a doktorandka na Katedre politickej ekonómie na King’s College v Londýne.

„Bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker kedysi povedal: „Všetci vieme, čo treba urobiť, ale nevieme, ako sa dať znova zvoliť, keď to urobíme.“ Toto pozorovanie veľmi dobre vystihuje súčasnú dilemu Európy.“

Toto je moja chyba, že sa morálny politický výkvet bojí nahnať Európanov do tretej svetovej?

Naopak! Podľa mňa ich naháňajú – len chudákov, pričom sami pre seba majú kryty alebo letenky kam zmiznúť!

„Väčšina európskych lídrov vie, aké reformy a rozpočtové škrty sú potrebné na zvýšenie produktivity, podporu inovácií, zefektívnenie regulácie, obmedzenie verejných výdavkov a posilnenie obrany. Po desaťročiach rozširovania sociálneho zabezpečenia sa však voliči neochotne vzdávajú sociálnych výhod.“

Napríklad aby mali ruky, nohy, tváre a živé deti!

„Odmietajú zmeny a chránia svoju životnú úroveň, ktorá už neodzrkadľuje základné ekonomické fundamenty. Strany na ľavej i pravej strane politického spektra, ktoré sa sústreďujú na krátkodobé zisky, súťažia o to, kto príde s väčším počtom neudržateľných sľubov. Podporujú tak populizmus, ktorý prehlbuje polarizáciu.“

Podľa nej máme chcieť všetci jednotne dobrovoľne chcípať, aby sme tu nemali polarizáciu s novinármi – vojnovými štváčmi a ich hŕstkou vymytých do tretej svetovej!

Denník N dnes:

Nevidím ľudí bez končatín. Vidím úžasných ľudí, ktorí sa po druhýkrát v živote učia chodiť, hovorí Oľha Rudneva zo Superhumans

„Nevidím ľudí bez končatín, vidím, ako na nich bude vyzerať protéza. Predstavujem si ich, ako kráčajú. Vidím ľudí plných energie, ktorí chcú robiť úžasné veci, hovorí Oľha Rudneva, riaditeľka Superhumans Center v Ľvive.

Posledných tri a pol roka je neustále obklopená ľuďmi, ktorí prišli o nohy, ruky či tváre. Ako sama hovorí, táto skúsenosť jej dala veľa sily, odvahy a odolnosti. „Vidím totiž ľudí, ktorí vlastne nemali byť nažive. To, že prežili, je v podstate náhoda. Sledovať ich, ako bojujú, ako znovu robia prvé kroky, ako sa usmievajú každý deň napriek ťažkostiam, je neuveriteľne inšpirujúce,“ vraví.“

===

Možno je s nimi cez deň ale nie 24 hodín, aby mala predstavu, čo zažíva niekto bez nohy.

Moja mama mala amputáciu celej nohy od stehna. A nebola mladá aby vládala chodiť. Ledva sa na jednej nohe dovliekla na WC a do vane som ju dávala ja.

Je veľmi naivné predstavovať si, že o nohy prídu len mladí ľudia, ktorých si potom budete predstavovať ako kráčajú!

Nič nehovorí o tých, čo majú po amputácii nohy fantómové bolesti nohy, ktorú nemajú. Nič nehovorí o tých, ktorí nedostanú lieky proti bolesti, lebo sú drahé a presne to je ten sociálny štandard, že ich vo vojne nedostanete! My sme na ne nemali ani v mieri!

Nikde nehovorí o sociálnom štandarde, ktorý tu bol už v mieri, že keď jej obstrihávali kýpeť od prebytočnej kože, tak nemali injekciu proti bolesti.

Už ste držali takého človeka v rukách, keď mu bez injekcie obstrihávajú kýpeť? Vtedy som si pomyslela, že keby som toto mala zažiť, tak radšej nechcem amputáciu ale zomrieť! Triasla sa mi v rukách od bolesti a ich sociálny štandard bol, že nemali injekcie proti bolesti. 

Myslíte si, že vo vojne by už mali?

Jej táto skúsenosť dala veľa sily, odvahy a odolnosti. Mne naopak! Dalo mi to depresiu ktorej som si nebola vedomá. Myslela som si, že som stále normálna, ale jej sústavné bolesti ktorých som bola svedkom 24 hodín, ma postupne dostávali do depresie a do depresie by to dostalo každého z vás!

Ale veď predstavte si to, zaspávate tak, že počúvate vzdychy: „Ach bože! Ach bože!“ Zaspávate ako v mučiarni.

A zobúdzate sa takto, že počúvate vzdychy: „Ach bože! Ach bože!“ Aj vstávate ako v mučiarni.

Vôbec som si to neuvedomovala ako ma to dostalo. To som si uvedomila až keď zomrela, že tak po pol roku som začala vidieť život nielen ako mučiareň. Bola som rada, že už netrpí.

A môžem vám povedať, že ani zdravotníci v tom nevideli nič inšpirujúce! Rozhodne ju nevideli ako úžasného človeka, ktorým celý život bola, ale v nemocnici ju nevolali menom ale: „Tá noha zo šestky!“

Ako to, že nevideli, že celý život to bola úžasná žena a stala sa len nohou? 

Alebo vás vo vojne by už videli inak?

Ani v mieri nie a to je terajší sociálny štandard!

Mala som mať zľavu na obväzy po amputácii, ale tak dlho, celé mesiace trvalo, pokým jej vystavili preukaz invalida, že sme živorili ale obväzy som musela kupovať bez zľavy na ktorú sme mali nárok! To bol sociálny štandard v mieri! A sestrička mi povedala, že niektorí skôr zomrú, než im vystavia preukaz invalida a nárok na zľavu po amputácii.

Myslíte si, že by sa vo vojne zdvihol?

A to ako sama hovorí, už nemali byť nažive!

Vraj 95 000 amputácií nôh, rúk a tváre!

A to je vojna len na Ukrajine! Aký počet by bol v tretej svetovej v celej Európe?

To by neboli len mladí vojaci, ale starí a deti!

Keď už na starých kašlete, že chcete mať moje zážitky pri vlastných rodičoch, chcete mať také pri deťoch?

Že to bude úžasné aj bez tváre? 

A bude! Keď len amputácia, budete môcť byť šťastní, že ste ich nevideli zomierať s popáleninami a bez pomoci!

Vo vojne nebude pomoc! Nebude žiadny sociálny štandard!

===

Ja to nevidím pesimisticky, len realisticky ako som to už aj zažila!

Vy ste to nezažili!

===

Nebola som tu dva dni, lebo som bola nalepiť môjmu progresívnemu synovi myšaciu dieru do detskej izby. Vyzerá presne takto a stále je prilepená na stene, celkom dole pri dverách:

vianočná myšacia diera

Keď to môj syn uvidel, počula som z horného poschodia, kde som čítala detektívku, že sa mu to nepáči. Ale nešla som kvôli tomu dole.

Ale keď som už zišla dole, kričal na mňa, že som deťom bez dovolenia nalepila nálepku na stenu.

Nemyslím si, že tak neznáša nálepky ako neznáša mňa odkedy Rusko napadlo Ukrajinu a ja nechcem tretiu svetovú, čím píšem, lebo hovoriť nemôžem, ruskú propagandu.

Dúfala som, že keďže si už píšeme, tak sa prebúdza z progresívneho ošiaľu a budeme sa spolu už aj rozprávať a priateliť ako pred vojnou. Ale vydržal to len po nalepenie myšacej diery. V tej chvíli mu preskočilo a začal na mňa kričať ako som si to mohla dovoliť.

Povedala som mu, že odídem dnes, či mi pomôže kúpiť lístok na dnešný vlak. Povedal, že áno a šli sme spolu kúpiť lístok na vlak ešte dnes. Potom boli len hodiny mlčania až do môjho odchodu. O politike nepadlo od môjho príchodu ani slovo. Oficiálne šlo len o túto moju nálepku. Ale kto by si myslel, že to spôsobila len nálepka, že?

Keď som odchádzala už z neho vyliezlo, že neviem skončiť so sektou, čím asi myslel proruskú propagandu alebo to, že stále neľutujem, že som volila Smer (čo som oľutovala kvôli zbrojeniu nad 2%) a stále nechcem vojnu.

Keď povedal: „Tebe sú ukradnuté životy Ukrajincov!“, bolo mi jasné, že jeho progresívny ošiaľ neskončil.

Zas mi menoval, kto každý ma odsúdil z progresívne uvedomelých: Gaco, Andrea… a už ani neviem kto za to, že som chcela mier. Však oni iných ako progresívne uvedomelých ani nepoznajú. Sekta sme my všetci okrem nich.

.