malinova

To tričko som od niekoho dostala a bolo to v mojom živote tričko čo sa mi najviac páčilo, lebo bolo hrubé, teplé, kvalitné s potlačou čo vydržala všetky prania a bolo výnimočné tým, že po bokoch malo šnurovačky na prispôsobenie na postavu. Také tričko som nikdy predtým nemala, také dômyselné a pritom kvalitné. Samozrejme, že som si práve toto tričko vybrala, keď som sa mala stretnúť s mužom, ktorý bol v mojom živote tak výnimočný ako to tričko – nebol môj a potom som si ho len odkladala. Väčšinu času strávil takto v skrini, teda v srdci.
Takže toto tričko mi najviac pripomínalo jeho. Tú rovnošatu, čo som mala pri ňom. Možno preto som ho nenosila potom tak často, nechcela som si ho pripomínať. Asi ako pesničku, ktorú radšej nechcete počuť.
Pri tričku si nepoviete zahoď ho, nie je to fotka, ktorú by ste chceli spáliť, ale čoraz častejšie som ho len prekladala.

Dostala som do triedy sedem nových žiakov a v duchu som strašne frflala, že takto mi to naruší triedu, že inú triedu takto rozdelili. Toľko nezaplatenej roboty navyše, teraz nebudem stíhať dávať im druhé šance pri písomkách. A keby som to bola vedela, tak im nesľúbim divadlo.
Ale keď už som sľúbila, takýto bič na seba som si uplietla, že ešte aj divadlo musím cvičiť s nimi.
Teraz si uvedomujem, čo mi tým ten niekto, tí iní nad nami poslali. Najlepších hercov, lebo presne tieto deti sú najviac nadšené divadlom, ani moje roky pestované deti tak nie sú ako títo. Najlepšia verzia obsadenia, lebo inak sa mnohí v rôznych rolách striedajú, sú práve títo.

Registrovala som ju, že existuje, často som ju videla napríklad v jedálni v rade na obed. Vždy mi bola sympatická, vyzerala tak divo prírodne, také kamarátky som si vyberala v detstve. Ale do triedy si nevyberiete. Túto by som si vybrala.
A osud ju takto zavial ku mne. Pozerá na mňa z poslednej lavice a už je moja!

A je mojou najlepšiu rozprávačkou v divadle, ktorá začína s klapkou v ruke: – Tri, dva, jeden, ideme. –

Je tak dobrá, že druhá sa jej bojí konkurovať, že si to tak nezapamätá. No už toho deja je toľko, že ich musím rozdeliť na prvú aj druhú časť aj s rozprávačkami. A nie je obľúbená pretože radšej ráno číta knihu na stole, nepatrí do toho jemného dievčenského chaosu – Pozri, čo mám dnes! –

Keď ju zabudli zavolať na obed v družine a šli bez nej, tak som zvozila ešte aj moju huslistku, čo mi pribudla, že ako mohli na ňu zabudnúť a ona plakala pred zatvoreným okienkom v jedálni? Vtedy som bola ako medvedica lebo náhodou som stála v jedálni, keď moje medvieďa tam plače. Takéto situácie, keď nás nezavolali, nás utvárajú na celý život.

Povedala mi to tak, že radšej má med ako džem a mama jej stále dáva džem. – A dnes máš čo? –
– To, čo som nezjedla včera. – Otvoril sa mi môj dávny svet, keď môj najstarší nemal ani džem len maslo. Pamätá si to dodnes, že iní mali a on nie! Keď si myslel, že naňho len kašlem, že má len maslo.
Môjmu synovi to nikdy nevrátim, to je moja karma, že s tým musím žiť a toto je to, čo ma trápi z minulosti, ale môžem si to odpracovať na nej, že pre vlastného syna som nemala ani džem.
Preto jej asi dva týždne kupujem desiatu, má rada lovecký salám lebo jej pripomína klobásu. Tresku rada nemá, ani tavený syr. Neďakuje mi, ale z poslednej lavice zdvihne palec hore keď desiatuje. Druhá rozprávačka opäť pochopila prečo máme druhú privilegovanú okrem ešte inej, ktorú kŕmim ako vlastné dieťa.
V pondelok mala šiesty deň to isté tričko. A bola som zvedavá, či už bude mať iné.
Pred týždňom mi povedala, že si potajme perie lebo inak by na ňu mama kričala, že perie. Bolo to biele tričko a z piatku do pondelka vyzeralo tak akokeby sa po lakte hrabala v zemi, teda jednou rukou. A najprv vyzerala, že má niečo iné lebo mala čierny pulóver, ale keď sme mali ísť zahrať predstavenie k prvákom, z pod kostýmu jej trčalo biele tričko s dlhým pásom špiny na rukáve. Šiesty deň bieleho trička.

Dva dni som zabudla pohľadať jej nejaké svoje. Aj môj syn povedal, že ich mám veľa. Rokmi som mohla mať veľa mužov milencov ako tých tričiek. Mohla, prednosť dávam tričkám. A keď som hľadala, ktoré jej dám, vybrala som to najkrajšie, čo nenosím, lebo mi pripomína jeho.
Bolo jej dobré. Takto láska čaká inú generáciu.
Ešte som jej pridala aj to, ktoré mi dal syn, pretože to malo potlač aj vpredu aj na chrbte a to sa jej bude páčiť. To s vlkom.
Na rozlúčku som jej dala tavený syr kravička aj keď z neho schrúme len tie tyčinky k nemu.

.