malinova

Mali sme dvadsať rokov, keď sme sa zobrali a môj muž nepil! Čiže všetky tie reči, že mohla si to vedieť dopredu, si môžu ľudia nechať.

Môj dvadsaťročný muž bol jemný, citlivý, sčítaný umelec, ktorý sa v socializme keď to bolo veľmi ťažké pre protekcie, dostal medzi posledných ôsmich z 200 uchádzačov na vysokú školu výtvarných umení v Prahe. Spolu s Bobešom mali strednú umeleckú školu a Bobeša zobrali na dramaturgiu do Bratislavy. Bobeš písal a môj muž maľoval a venoval sa hlavne grafike, mal aj obrazy v galérii. Moja mama hovorievala, že na umenie potrebuješ 1% talentu a 99% driny, ale môj muž má 8% talentu a stačilo by mu aj menej driny len musí na sebe pracovať.

Okrem toho vždy písal a dobré básne. Moja mama ako milovník básní to vedela rozpoznať lepšie. Aj učila psychológiu umenia na vysokej škole. To píšem aby ste si vedeli predstaviť, že domáceho násilia sa môže dopustiť aj človek, čo vyzeral a na všetkých pôsobil ako jemný a citlivý muž neschopný akéhokoľvek násilia. Moja mama ním bola nadšená a preto som vôbec nepochybovala, že môj výber manžela je úplne bezchybný. Dokonca od začiatku, keď sme ešte boli len kamaráti, viac sa rozprával s mojou mamou než so mnou lebo mu pomáhala s výberom básní a ilustrácií k nim. Hovorila mi – A takého chlapca nechceš!

Preto aj ona ma ovplyvnila v tom aby som ho chcela, že aj jej sa bude páčiť. S ním sa bude dať chodiť aj na balet aj na opery. Rozumie umeniu, zapadne do našej rodiny.

Keď sa prvýkrát s kamarátmi opil, mali sme už nový byt a päťročné dieťa. To nie je tak skoro, aby som to mohla vedieť dopredu, že o šesť rokov sa opije. Ale na rozdiel od mnohých iných žien som si hneď uvedomila, že je to veľmi závažné a keď neurobím nič, pokiaľ ešte nie je závislý, môže sa to opakovať.

Na to by väčšina ľudí povedala, že by z toho drámu nerobili, že to je taká bežná vec, že sa muži opijú a preto potom pijú ďalej a máme toľko alkoholikov. Najmä, keď aj jeho otec pil a potom naháňal ženu s nožom. Mal na to predispozície a vyrástol v násilníckej rodine. Toto videl v detstve ako vzor. Nemajú takí ľudia dostať šancu oženiť sa, keď vyrástli v násilníckej rodine?

Pamätám si to ako dnes, keď som rozmýšľala, čo mám robiť, aby si nemyslel, že to môže zopakovať a opiť sa aj nabudúce a začať piť.

So svojim 26 ročným rozumom som vymyslela, že aj ja musím urobiť niečo strašné a závažné, aby si uvedomil, že urobil niečo závažné, čo nás ohrozuje.

Preto som v našom novom krásnom byte, v našej bielej obrovskej obývačke namaľovala čiernymi písmenami na stenu obrovský nápis OŽRAN temperovou farbou.

Samozrejme, že bol šokovaný a snažila som sa mu vysvetliť, že ohrozuje našu rodinu pitím. Vtedy násilný ešte nebol, pochopil to a naozaj ho to odradilo. Nápis premaľoval na bielo a ďalšie roky nepil!

Po rokoch sa znovu s kamarátmi opil a opäť som riešila to isté, pokiaľ on spal, čo strašné mám urobiť teraz, aby si to uvedomil, že nás znovu ohrozuje. A vymyslela som to, že schovám nejakú veľmi drahú vec a poviem, že som ju zahodila. Práve sa najviac tešil z nových drahých reprákov a preto som jeden schovala do skrine a ráno mu povedala, že som ho zahodila do smetnej bedne vonku. A že zakaždým, keď sa opije, zahodím z bytu niečo drahé.

A to mi už uveril, že som ho fakt zahodila a preto ho šiel vonku do smetnej bedne hľadať. Aj keď ho nenašiel, aj tak mi veril, že som ho zahodila. Vtedy v rozčúlení povedal, že sa so mnou rozvedie.

Približne, čo som mu hovorila:

– No výborne, rozveď sa. Aký dôvod uvedieš, že sa chceš rozviesť? Že manželka zahodila reprák do smetnej bedne?

A to, že ty piješ, tým neohrozuješ rodinu?

Zakaždým, keď sa opiješ, zahodím niečo z bytu a skôr než sa staneš alkoholikom, nebudeme tu mať nič!“

Chcela som aby to názorne videl ako tým rozoberá rodinu. Musí to vidieť.

Potom zas prišiel Bobeš a teda asi on doniesol marihuanu, lebo odrazu mal do polovice plný mikroténový sáčok marihuany. Ešte aj mňa ponúkali, či si s nimi nezapálim, hoci som bola tehotná. Smiali sa ako kone pod vplyvom marihuany.

Keď už som bola sama a našla som ten sáčok s marihuanou, chcela som ju zlikvidovať. Najprv som ju chcela vysypať do záchodovej misy, ale to by som ju nespláchla. Otvorila som kuchynské okno a vysypala ju z okna na zem. No presne v tej chvíli tak zafúkal vietor, že skoro všetko odvial spodným susedom na kuchynské okno pod nami. Tí susedia určite netušili, že všetka tá tráva na ich okne je marihuana.

Išlo to tak postupne. Kamaráti ho ubezpečovali, že nerobí nič zvláštne, keď sa s nimi opije. Vyzeralo to vždy tak, že neprišiel z práce a vrátil sa spolu s kamarátom neskoro večer a potom som im obidvom naraz chystala na druhý deň desiatu do práce. Niekedy prišiel až na druhý deň a zdôvodnenie bolo vždy že stretol kamaráta, ktorého dlho nevidel.

Z nemocnice ma prepustili pri treťom tehotenstve s tým, že musím ležať a nesmiem vstávať aby som nepotratila. Takže som len celé dni ležala a čakala naňho, kedy dá deťom jesť. Starší vedel mladšiemu uvariť puding.

Napriek tomu sa raz nevrátil, hoci vedel, že nemôžem vstávať. Zas s kolegom asi niekde pil. Nevrátil sa ani ráno a keď som volala manželke toho kolegu, tiež bola rozčúlená, že ani jej manžel neprišiel domov a určite niekde pili.

A vtedy som sa zdvihla z postele, hoci som nesmela a išla za nimi do práce vrcholne rozčúlená. Ako mi bolo zle pri nízkom tlaku, od rozčúlenia sa mi dostal do normálu, lebo sa zdvihol.

Prišla som k nim do práce a uvidela ich spolu. Čapla som vtedy môjho muža po hlave, že hoci mám ležať, nechal nás tak bez pomoci. A keď sa na to jeho kamarát, čo s ním bol piť, uchechtával, čapla som po hlave aj jeho!

To potom malo dohru, že jeho manželka bola rozčúlená, že som si dovolila dať po hlave aj jej manželovi, čo je pritom riaditeľom Pamiatkového ústavu!

Môjmu mužovi nevadilo, keď som bola takto rázna, lebo preňho to bol dôkaz, že mi na ňom záleží. Môj manžel nezniesol len to, keď sa mi raz stal ľahostajný! A to až potom, keď k tomu všetkému pribudlo aj to, že mal milenku moju kamarátku a jeho kolegyňu.

Všetci o tom vedeli, len ja som to nevedela. Aj mi to niektorí hovorili, ale vždy ma presvedčil, že len tárajú a ja som mu verila. Dala by som ruku zaňho do ohňa, že mi nikdy neklame.

To, že títo umelci sa nevrátia domov, keď stretnú kamaráta, ktorého nikdy nevideli, to si vždy ako umelci bránili ako zmysel pre slobodu!

Napríklad zmysel pre slobodu bol aj to, že raz keď som sa vrátila domov, mal môj muž po celej hlave vrkoče ako Jánošík, čo ma uňho vôbec neprekvapilo. Ale s tými vrkočmi chcel aj niekde odísť.

Moja reakcia: – Však máš vrkoče, najprv si ich rozpleť! –

On: – Však takto som bol aj u zubára.-

Malo to aj prednosti, mať muža so zmyslom pre slobodu. Nikdy nekritizoval, čo som uvarila, robila, nerobila, aj ja som mala absolútnu slobodu. Keby som mu oznámila, že dnes bude mať na obed len konzervu, lebo ja som dostala inšpiráciu a písala básne, tak by bol ešte nadšený, že som mala inšpiráciu a zaujímal by sa o tie básne!

Nikdy som sa s ním nenudila. Mal zmysel pre všetko! Niekedy celé noci maľoval a ja som mu len nosila kávy. Namaľoval celú našu rodinu aj s mojou mamou v životnej veľkosti a viselo nám to na chodbe v dome ako v galérii. Ako darčeky som najčastejšie dostávala jeho obrazy a grafiky.

Keby som sa ani ja nevrátila domov, že som stretla kamarátku, ktorú som dlho nevidela, pochopil by to. Takú istú slobodu dával aj mne, len ja som to nezneužívala. Ale keď som mu zavolala od niektorej kamarátky, že chcem zostať dlhšie, ešte mi povedal nech zostanem koľko chcem a on po mňa príde ako taxík.

Nás rozbila až nevera po 15-tich rokoch a tak to máme aj rozvodom rozsudku, že nezvládol vlastnú neveru a odvtedy sa stal žiarlivý.

Tesne pred tým než ma zmlátil po osudnej havárii a pred kostolom, že prišiel o vodičák, dohováral mi Bobeš, aby som sa nerozvádzala, lebo mužská nevera je niečo normálne. Muži sa kvôli neverám nerozvádzajú, len ženy. Lebo ženy sú citovo neverné a muži len sexuálne.

Aj on prišiel o svoju prvú ženu, moju priateľku, kvôli nevere. Pritom, keď jeho žena mu bola neverná, nepovedal jej, že jej tiež bol neverný, ale robil jej výčitky ako človek, čo ju nepodvádzal.

Môj muž začal naplno piť až keď sme sa rozviedli. Dovtedy to bolo uňho len sezónne. Ale on bol ten typ človeka, čo je ako opitý agresívny.

Po rozvode už šiel s pitím dolu vodou a upil sa k smrti.

Keď som ho naposledy videla, bol si v Košiciach vybaviť doklady na koniec podnikania a prišiel ma navštíviť. Stretol sa s novou milenkou a tá bola ako mladá otrasená tým ako vyzeral a rozprával mi to. Hoci nemal ani jediný šedivý vlas a žiadnu plešinu, vyzeral ako starec. Strašne som ho ľutovala, že toto musel zažiť, ako sa jej už nepáčil. Ako musela byť z neho zhrozená, lebo v rovnakom veku ako náš syn.

Plakala som a povedal mi: – Neplač, veď som ešte neumrel.-

No napriek tomu sme sa na niečom aj smiali.

Ozvala sa vo mne dávna žiarlivosť a znovu som sa ho spýtala, či nemal v živote aj inú milenku než tú, čo nás rozbila. Od tej nevery som mu totiž už neverila, že mi hovorí pravdu. A on sa začal smiať.

Prišiel poňho druhý najlepší kamarát v jeho živote Boris a vtedy som mu pripomenula ako som mala pravdu v tom mojom boji s jeho pitím.

Za to pitie vďačí práve tým kamarátom, ktorí ma vždy obviňovali že preháňam!

Zakývala som mu z okna, keď sadal Borisovi do auta a vedela som, že to bolo naposledy.

Ja som volala Bobešovi, či neprinesie na jeho pohreb pesničku Kalifornia. Aj Bobeš aj ja sme vždy vedeli, že už od strednej vždy hovorieval, že túto pesničku chce mať na pohrebe. Toto som mu splnila a keď mu ju hrali, hoci všetci ľudia v kostole sedeli, ja som sa počas tej pesničky postavila a celý čas ako jediná stála. Ako keby to bola hymna tomu dobrému, čo v sebe mal.

Keby dnes môj exmanžel žil a nepil, tak sa k nemu dnes vrátim. Napriek tomu, že sa stal pod vplyvom alkoholu násilníkom, so žiadnym iným mužom som si v živote nerozumela lepšie ako s ním.

Dnes by bol šťastný ako ho hodnotím, že okrem toho pitia bol najlepším mužom v mojom živote. A mnoho mužov naňho nemá.

A určite by bol dnes „dezolátom“!

Bol ten typ, čo sa kariérou nedá kúpiť.

.