Ako sa občania môžu brániť proti nálepkovaniu – dehumanizácii od novinárov, keď nechcú voliť ich stranu.

O tomto je diskusia s Jarjabkom, lebo veď štát to sú občania ktorých mediálne prenasledujú novinári a zneužívajú na to médiá a povolanie novinári.

Dennodenne sa novinári občanom v novinách vyhrážajú, že keď nebudú voliť ich stranu a koalíciu progresívnych strán, tak budú pre spoločnosť dehumanizovaní „dezoláti a fašisti“. A týmto bojujú proti slobodným voľbám a demokracii.

Čoraz častejšie sa dehumanizovaní občania pýtajú ako sa môžu brániť proti prenasledovaniu novinárov, ktorí proti nim rozoštvávajú spoločnosť a ich rodiny ako fanatická sekta.

Proti fanatickej náboženskej sekte by sa mohli brániť, ale keď sa politická sekta vydáva za novinárov, ktorých chráni syndikát novinárov a iné organizácie na ochranu novinárov, tak sa nemôžu sťažovať u tých, ktorí túto politickú sektu chránia ako svoju politickú mafiu.

Ak si otvoríte stránku Slovenský syndikát novinárov, nájdete na nej etický kódex novinárov, ktorý syndikát novinárov ignoruje a nedodržiava:

Etický kódex novinára

„16. Novinár sa politicky neangažuje, ak by jeho politická činnosť mohla viesť ku konfliktu záujmov a spochybniť jeho nestrannosť alebo objektivitu.

3. Novinár nepodnecuje priamo ani nepriamo akúkoľvek nenávisť, intoleranciu alebo diskrimináciu založenú najmä na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.

4. Novinár rešpektuje základné princípy demokratického a právneho štátu, ústavný poriadok Slovenskej republiky ako ak platné právo a všeobecné morálne princípy.“

Aj Dušek Jarjabek hovorí o tom, že všetko na ochranu občanov máme zakotvené v zákonoch, len samozvané organizácie novinárov tieto zákony a ani etický kódex novinárov nedodržiavajú a robia si čo chcú.

Naopak, chránia novinárov, ktorí nedodržiavajú etický kódex novinárov a slúžia len jednej politickej strane!

To je ako keď existuje v nejakom štáte polícia, ktorá chráni policajtov na páchanie zločinov.

Kto potom stojí nad políciou a nad zneužívaním novinárov na politický boj proti politickým stranám a zastrašovaniu občanov?

Jarjabek hovorí, že môžete sa brániť tak, že im môžete písať, ale to je ako písať policajtom, ktorí pracujú pre mafiu.

Veď tento Slovenský syndikát novinárov tu nemáme na to, aby kontroloval novinárov, ale aby chránil porušovanie etického kódexu novinárov na politický boj za jednu politickú stranu!

To je potom len výsmech občanom, že tam drzo majú etický kódex novinárov v ktorom majú uvedené, že novinár musí byť objektívny!

Spomína ešte, že sa môžete obrátiť na mediálnu radu STV, ktorí by to mali kontrolovať. 

A ako som tak hľadala, kto by to mal kontrolovať, našla som v tej mediálnej rade STV len nášho svedka mojej svadby ako predsedu pre mediálnu radu STV Bohumíra Bobockého. Neviem, či je ešte stále predseda mediálnej rady, ale práve od takých ľudí som ušla ako od ľudí podporujúcich násilie.

Keď sme mali haváriu po ktorej som mala zlomenú kostičku v nose, odo mňa záviselo, či dám súhlas k trestnému stíhaniu môjho manžela za nedovolenú rýchlosť na základe ktorého mu bol odobratý vodičský preukaz na jeden rok.

Týmto som bola vystavená jeho zastrašovaniu a domácemu násiliu pre ktoré ma vtedy zmlátil tak, že som skončila na úrazovke so zašívanou hlavou. To bolo príčinou prečo ma zmlátil, že kvôli mne mu zobrali vodičák, lebo som ten súhlas dala.

No čo by ste robili na mojom mieste vy, keby ste vedeli, že jazdí aj pod vplyvom alkoholu a môže takto v aute zabiť aj vaše deti?

A bolo to len rok po tom, čo nášho kolegu cyklistu zabila na ceste vodička pod vplyvom alkoholu a tá tiež mala mať odobratý vodičský preukaz už pred tým, len jej kamarátka vybavila, že jej ho neodobrali!

Ja sama seba som sa pýtala, že či si nebudem viac vyčítať, keby som kryla manžela, ktorý môže pri jazde pod vplyvom alkoholu zabiť v aute aj naše deti!

Práve tento môj súhlas, že som neodmietla podpis ako rodinný príslušník, spustil jeho vlnu násilia, že kvôli mne prišiel o vodičák a nemôže ako podnikateľ jazdiť. Ľudia v dedine mne vyčítali, že ho chcem zničiť, čo bol nezmysel, lebo keď nejazdil, tak nezarábal a nemal na výživné pre deti. Za trest mi potom nedal alimenty rok, že nemohol kvôli mne jazdiť a pracovať!

Takže ja som tým prišla o peniaze pre deti! Ja som tým predsa ublížila viac sebe ako by som zničila jeho!

Ale čo by všetci hovorili, keby mu vodičák vďaka mne nezobrali a zabil by niekomu na ceste jeho deti?

A tento Bobeš Bobocký bol vždy jeho najlepší priateľ, preto nám bol aj svedkom na svadbe. Nikdy by som neverila, že je schopný ma obviniť, že si násilie vymýšľam, hoci sme už aj s mamou bývali v krízovom centre pre ženy na úteku a to moju mamu veľmi dobre poznal a rád sa s ňou dlhé hodiny rozprával. Tak aspoň jej mohol veriť, že by nebola v krízovom centre, keby sme domáce násilie nezažívali!

A napriek tomu som mala s ním a jeho novou manželkou taký pre mňa otrasný zážitok, že keď ma stretli v obchodnom dome, obvinili ma, že si zlomenú kostičku v nose vymýšľam a koho mám na polícii? Že vraj obehali všetky košické nemocnice a nikde žiadny záznam o mojom ošetrení nenašli!

Bola som z toho ich útoku na mňa tak šokovaná, lebo to bolo čerstvé po tom, čo ma ešte aj zmlátil za ten vodičák, že som skončila na úrazovke so zašívanou hlavou a týždeň krívajúca bez kože na nohách, čo ma vliekol za vlasy po betónových schodoch, že som nebola schopná ani nakúpiť a z obchodu som odišla bez nákupu!

Bola to pre mňa trauma, že ľudia, čo nás ako najlepší priatelia navštevovali, boli schopní na mňa útočiť, že si to vymýšľam a chcem ich priateľa zničiť!

So zlomenou kostičkou v nose som bola v starej košickej nemocnici na úrazovke tiež. Tak neviem ako tam hľadali dôkaz, že si to vymýšľam, ja nikoho na polícii nepoznám.

Takto skončili naše vzťahy a môj exmanžel mal odvtedy, odkedy mu vrátili vodičský po roku, ešte niekoľko havárií. Či tiež pod vplyvom alkoholu to ani neviem.

Raz mi ešte po rokoch volali nech si prídem zobrať auto, lebo môj manžel havaroval. Musela som vysvetľovať, že to už nie je môj manžel a oni mi nevedeli povedať či vôbec žije!

A teda, to je príbeh pre ktorý by ma nenapadlo pýtať sa Bobeša čo robí mediálna rada STV. 

Ja som vždy mala Bobeša rada a bol to tiež liberál. Ale taký je to liberál, že on osobne bol schopný takto zaútočiť na ženu, že si vymýšľa domáce násilie. 

Len jeden čriepok ako sú liberáli liberálmi. 

Dnes je z neho určite progresívec, aby sa udržal vo svojom prostredí.

Dušan Jarjabek: Novinári dnes určujú politiku. Štát sa musí brániť!

Ivan Hoffman 17.októbra 2025:

Rozdiel medzi servilnou a slobodnou novinárčinou

„Médiá hlavného prúdu už neslúžia na diskusiu, ale na umlčovanie kritických a polemických hlasov a na škandalizáciu oponentov.

Sú iba dve možnosti, ako robiť novinárčinu: slobodne alebo servilne.

Všeobecne platí, že hlavný prúd vyznáva novinárčinu servilnú, zatiaľ čo nezávislé médiá si užívajú písanie slobodné. Kým servilní novinári si vychovávajú servilné publikum, slobodní novinári a publicisti vedú svoje publikum k samostatnému mysleniu. Tým sa vysvetľuje, prečo v spoločnosti súčasne pretrváva stabilita, ktorú garantujú ľudia, čo majú namiesto hlavy televíziu, a zároveň pretrváva sloboda, ktorú naopak udržujú pri živote ľudia, čo namiesto televízie nosia vlastnú hlavu.

Ide, samozrejme, o zjednodušenie, aj v novinárčine existujú výnimky z pravidla a nájdu sa prebehlíci, ktorí konvertujú k slobode, alebo naopak k servilnosti. Nedá sa povedať, že byť slobodný znamená byť automaticky šikovný, alebo že kto je servilný, je automaticky idiot.

Isté však je, že čím je spoločnosť servilnejšia, tým viac je treba ľudí slobodných, čo sa neboja ísť proti prúdu.

Mainstream sa identifikuje s určitým typom politiky, bez ohľadu na to, či je presadzovaný vládou, alebo opozíciou: Ide o servilnosť k systému, teda ku globálnemu mafiánskemu kapitalizmu, ktorý je mafiánmi prezentovaný pod názvom „liberálna demokracia“. Na Slovensku je odkaz na mafiu hodne nadužívaný, ale dovoľte mi pri ňom ostať, aj keď ho používam v inom zmysle.

Tak ako hlavný prúd pracuje pre mafiu a je teda súčasťou spolku so zločincami, nie sú nezávislé médiá, pokiaľ ide o vplyv na verejnosť, iba v názorovom strete s korporátnym či verejnoprávnym hlavným prúdom. Sú v strete s mafiou, s organizovaným zločinom. A ide o stret osudový, pretože chápadlá mafie siahajú do najvyšších poschodí politiky, štátnej správy, justície, armády, ale aj školstva, zdravotníctva či kultúry.

Reč je, samozrejme, o nadnárodnej mafii, ktorá prerástla do štruktúr Európskej únie či NATO a v honbe za ziskom tieto štruktúry infiltruje, oslabuje a rozvracia. Nie je náhoda, že médiá hlavného prúdu sú nielen u nás, ale kdekoľvek v Európe, alergické už na obyčajnú pochybnosť o užitočnosti bruselskej byrokracie, o možnosti opustiť upadajúcu EÚ ani nehovoriac. Médiá hlavného prúdu už nie sú ani platformou pre demokratickú diskusiu. Slúžia na umlčovanie kritických a polemických hlasov a na škandalizáciu oponentov.

Médiá hlavného prúdu majú v popise práce dozor nad politikmi, ktorí by záujem svojich voličov opovážlivo uprednostnili pred záujmami mafie. Nezávislé médiá potom na politikov naliehajú, aby sa mafii vzopreli. Konkrétne to znamená nenechať sa zastrašiť, nenechať sa kúpiť a nenechať sa vydierať.

Otázka znie, či v niečo také môžeme dúfať, pretože politici zriedka nájdu odvahu skrížiť mafii cestu.“

https://marker.sk/clanky/537/rozdiel-medzi-servilnou-a-slobodnou-novinarcinou

.