Aby ste ľudí dostali do vojny aby boli ochotní vraždiť, musíte v nich vyvolať nenávisť až k vraždeniu. O toto sa pred plánovanými vojnami starajú novinári. Dopredu roky fašizujú občanov nenávisťou k nejakej skupine ľudí alebo národu, voči ktorému majú bojovať a vraždiť ich.
U nás dlhé roky novinári pracovali na nenávisti k Rusom, aby ich naši občania chceli vo vojne vraždiť. To sa im na všetkých nedarí, ale na médiách progresívnych novinárov sa im to darí, tam majú takto sfašizovaných čitateľov už dávno.
Dnes na Denníku N fašizovali svojich čitateľov v nenávisti k Rusom cez článok Ukrajinky, kde „horekuje nad tým, že kníhkupectvá vo svete doteraz predávajú Dostojevského a inú ruskú klasiku. Ako to?!“
A opäť, keď sa pozriete do diskusie, vidíte ako sa novinárom takáto fašizácia do vojny darí, lebo ich čitatelia sa tam vyznávajú z nenávisti k Rusom a to až takej, že nedokážu ani otvoriť ruskú knihu napríklad od Dostojevského!
Týmto trpia len sfašizovaní ľudia, pretože normálni ľudia nespájajú vojnu s nejakou dávnou klasikou. Napríklad moja mama bola dvadsať rokov prenasledovaná, čo jej zničilo zdravie, ale ako duševne normálna najviac milovala knihy od Dostojevského! Proste nemala tak vymytý mozog nejakou fašizáciou, aby znenávidela preto knihy od Rusov.
Toto dokáže len fašizácia ľudí, akú prevádzajú progresívni novinári už roky a to nielen u nás ale aj v Česku. Potom vidíme, že novinármi sfanatizovaní ľudia, čo volajú po vojne a vraždení Rusov, aby sme im ukázali… ako poslední primitívi v krčme, pod vplyvom takej novinármi vypestovanej nenávisti označujú všetkých iných za nacistov a vlastnú fašizáciu na sebe si neuvedomujú!
Dnes Denník N teda pracoval aj na nenávisti k ruským dielam a to aj k Dostojevskému, veď novinári vyberajú čím všetkým manipulujú so svojimi čitateľmi a voličmi.
Potom takí sfašizovaní voliči, okrem toho, že sa dajú použiť na vraždenie vo vojne, útočia na voličov iných strán ako sfašizovaní fanatici nenávidiaci všetkých iných.
Kto ich k tomu celé roky vychovával, že kto nevolí progresívnu koalíciu a nesúhlasí s týmito novinármi, je nepriateľ štátu a kolaborant?
No predsa len naši progresívni novinári, či v Česku alebo na Slovensku, keď sú predsa presne na takéto vojnové štváčstvo aj zamestnávaní, aby ľudí hecovali do nenávisti a vojen!
Potom na ľudí onálepkovaných novinármi ako nepriatelia štátu a kolaboranti útočia. Toto novinári prevzali od nacistov a komunistov z 50-tych rokov, keď sa to takto robilo:
Jindřich Rajchl:
„Při včerejší demonstraci jsem byl hned dvakrát napaden lidmi, jež mají plnou pusu demokracie, avšak plnou hlavu totality a srdce přeplněné nenávistí.
.
Nejprve při příchodu na Hradčanské náměstí, mne jeden muž udeřil zbaběle pěstí zezadu do zad, což doprovodil vulgárními urážkami.
.
Následně při opuštění prostoru Hradčanského náměstí, kdy jsem odcházel společně se svou ženou k našemu automobilu, se nám pokusili zastoupit cestu dva muži, kteří mne napadali slovně a evidentně se snažili i o fyzickou konfrontaci. Dle tvrzení několika svědků, kteří slyšeli konverzaci těchto agresorů, prý měli dokonce v úmyslu nás polít kyselinou máslovou. Tomu všemu zabránili Zdeněk Vydra a Luděk Drnec, kteří mne doprovázeli.
.
Celý tento děj sledovali zcela v klidu ze svého vozu policisté, kteří se k nám vypravili teprve v momentě, kdy již došlo k potyčce mezi Zdeňkem a Luďkem s těmito útočníky.
.
Zdeňkovi, jenž předešel fyzickému napadení mě i mé ženy a jenž byl následně převezen k podání vysvětlení na policejní služebnu, tímto upřímně děkuji a samozřejmě budu v případném řízení svědčit v jeho prospěch, neboť pouze chránil naši bezpečnost. Nebyl to příjemný zážitek, ale díky jeho pohotovosti jsme oba zcela v pořádku.
.
A Fialově vládě, která svou nenávistnou kampaní, vůči opozici, jež podprahově podněcuje k násilí vůči politikům lživě obviňovaným z kolaborace s Ruskou federací, vzkazuji, že právě oni jsou vinni vytvořením této atmosféry absolutní nevraživosti vedoucí až k fyzickému napadání, do kterého už jsou dokonce zatahovány i naše rodiny.
.
Ubohost, s níž se snaží překrýt vlastní selhání při správě tohoto státu, nasměrováním těch nejnižších lidských pudů vůči svým kritikům a oponentům, skutečně nezná mezí.
.
Následné plody své práce spočívající ve slovní i fyzické agresi nejenže neodsuzují, nýbrž otevřeně tolerují a dle mého názoru se z ní ve skrytu duše dokonce radují.
.
Politika současné pětikoalice je založená na prodeji falešného strachu ze smyšleného konstruktu „kolaborace s Ruskem“ a podněcování nenávisti vůči opozičním politikům, jež si v ničem nezadá s totalitními režimy 20.století.
.
Je to ukázka jejich prohnilého charakteru a snahy udržet se u moci za každou cenu.
.
Horší lidé v této zemi od roku 1989 zcela jistě nevládli.
.
Pevně doufám, že příští týden napíšeme za touto temnou kapitolou našich dějin definitivní tečku.
.
P.S. Na ilustračním obrázku nejsou ti pomatení útočníci. Ti nejsou podstatní. Jsou na ně ti, kteří je stvořili.“
.
https://www.facebook.com/photo/?fbid=1142339377891414&set=a.564268179031873
.
.
.
Opäť dodávam, že bez novinárov by boli ničím, len len pár politikov nedokáže sfašizovať masy občanov bez médií a presne na to tie médiá slúžia – vyššie záujmy pre korporácie a vojny
.
.
.
Draxler k fašizácii na Denníku N:
.
.
Odkaz banderovcom: na Slovensku nemáte čo robiť!
.
Ak si chcete niekedy poriadne vyčistiť žalúdok a nechcete si pchať prsty do hrdla, môžete urobiť niečo iné: prečítať si v Denníku N texty autorky Iryna Puškar.
.
Neduživá osôbka s mimoriadne zmäteným zmyslom pre históriu tu so železnou pravidelnosťou pchá slovenským čitateľom dávky mäkšej verzie banderovskej ideológie.
.
Tej, ktorú dnes Kyjev intenzívne podporuje (kým tvrdšie verzie pred svetom zakrývajú a kŕmia nimi napríklad ukrajinskú mládež vo výchovných táboroch, a teraz už aj v učebniciach).
Ale niekedy sú tie texty tak trápne, že naozaj ostáva rozum stáť nad tým, že to redakcia vôbec dá:
.
V najnovšom komentári Irenka horekuje nad tým, že kníhkupectvá vo svete doteraz predávajú Dostojevského a inú ruskú klasiku. Ako to?!
.
Jej argument: ruskí klasici priamo podporujú ruskú imperiálnu ideológiu a tým sú spojení s vojnou na Ukrajine.
Príkladov pritom neuvádza veľa, ale dva má. Prvý: v Bratoch Karamazovcoch jedna postava odporúča jednému z bratov, aby hľadal šťastie v zlatej horúčke v Jakutsku.
To je všetko.
.
Ale Irenka hneď poukáže na to, že je to typický príklad imperiálnej dogmatickosti, lebo Dostojevskij nepoukazuje na to, že na tom území sú pôvodní obyvatelia Jakuti.
No to je úžasné. To je niečo také, akoby sme Markovi Twainovi, Jackovi Londonovi, ale aj Jackovi Kerouacovi a celej americkej klasike vyčítali, že sa nezaoberajú tým, že všade tam, kde ich postavy chodia, žili ešte pomerne nedávno Indiáni.
.
Pričom: kým Sibír si podmanili Rusi už dávno (v podstate do konca 17. storočia), a všade dodnes žijú pôvodné etniká, s kultúrnymi právami, tak Američania Indiánov vyhladili v drvivej väčšine počas 19. storočia, teda relatívne nedávno. Pričom pôvodné kultúry prežívajú len v pár rezerváciách.
NIKDE, v žiadnom americkom štáte nemá žiaden indiánsky jazyk postavenie oficiálneho, povinného v štátnych školách a podobne.
Naopak, ak už Puškar hovorí o Jakutoch, tak tí majú vlastnú republiku, Sacha, kde sa ich jazyk učí v školách spolu s ruským, majú celoštátnu televíziu v jakutčine a ruštine, pričom jakutským jazykom ako materinským v Rusku hovorí takmer pol milióna ľudí. Skúste, Irenka, nájsť ekvivalent pri niektorom indiánskom jazyku v USA. No?
Ale Irenka Američanov ani nespomína – zaujímavo, spomenie, že Rusi vraj robili na Sibíri to, čo Angličania a Francúzi v Severnej Amerike. Čo je pomerne nezmysel, Francúzi s miestnymi nažívali relatívne fajn a Angličania síce s niektorými kmeňmi bojovali, no s inými žili v mieri (veľa Indiánov ale pomrelo na Európanmi zavlečené choroby). Plošné vytláčanie a vyhladzovanie začalo až s osamostatnením USA. Američanov ale táto „intelektuálka“ vôbec nespomenie.
.
Druhý príklad, ktorý uvádza, je Bulgakovova poviedka Zabil som. Keďže aj z tohto autora potrebuje vyrobiť agenta ruského imperializmu, tak tvrdí, že ruskí ľudia vyrastajú na tejto poviedke, ktorú v skutočnosti veľmi málokto pozná, je to také nevýznamné obskurné dielko. A čo je na nej hrozné? Citujem Puškarovú „Jej hlavnou postavou je ruský lekár, ktorý zabije svojho pacienta Ukrajinca, pretože je „petľurovec“ (prívrženec ukrajinského národno-oslobodzovacieho hnutia). Nič nové. Aká je ruská literatúra a hodnoty, ktoré propaguje, takí sú jej občania a ich vzťah k iným národom.“
Aha. Až na to, že je to pekné zavádzanie. Hlavná postava totiž nezabije plukovníka len preto, že ten je „petľurovec“. Polovica poviedky je o zverstvách páchaných petľurovskými vojakmi a o tom, akým zverom je špeciálne daný plukovník. Až doktor prekoná morálnu dilemu a po tom, ako pred jeho očami plukovník nariadi kruto zbiť ženu, ktorej predtým nechal zabiť muža, doktor ho namiesto ošetrenia zastrelí.
Mimochodom, má to oporu v historických faktoch, keďže časť petľurovcov sa podieľala na rozsiahlych pogromoch proti Židom a ani s iným obyvateľstvom sa nemaznala (pre úplnosť: samotný vodca, Petľura, sa zverstvá svojich vojakov snažil krotiť).
Ale to je všetko vedľajšie, podstatné je, že cez inak úplne bezvýznamnú poviedku môže Puškar tvrdiť, že aj Bulgakova treba odstrániť z kníhkupectiev.
.
Niekto si môže povedať, ok, no a čo, jedna pobledlá nešťastná pani si rieši bohvieaké životné boliestky publikovaním pomäteností.
.
Lenže dal by som si veľký pozor. Ak si prejdete sociálne siete, tak vidíte, že podobné Puškarové sa u nás kade-tade lokálne etablujú, samozrejme, s podporou našich mimovládok. A ich argumenty čoraz viac preberajú ľudia z našej kaviarne, už začali omieľať aj tie o imperiálnej ruskej kultúre.
.
Treba si dať veľký pozor na to, aby takíto ľudia nedostávali u nás akademické pozície, aby ani náhodou nemali prístup k štátnym zdrojom pre svoje konferencie a podobne.
Propagácia ukrajinskej literatúry a kultúry – nech sa páči, bez problémov. To je vítané.
.
Ale propagácia banderovských drístov – ani náhodou. Choďte si s tým láskavo naspäť do „Ľviva“. Ale neopovažujte sa tým zamorovať vzduch u nás.“
.
.
.
.
.
Ale vraj to nie sú totaliťáci!
.
.
.
Čo majú v sebe viac novinármi vypestovanej nenávisti než mali ľudia osobne prenasledovaní ŠTB!
.
.
.
.
.
.
Celá debata | RSS tejto debaty