Ľudí charakterizuje najviac to, že keďže cítia neistotu, majú túžbu po akejsi konštrukcii, ktorej môžu veriť ako nejakej pravdivej schéme.

A na základe svojej schémy, ktorú si nájdu ako pravdivú, sa charakterizujú ako osobnosť – toto som ja a toto je moja konštrukcia, ktorú som pre seba našiel ako pravdivú. Pre mnohých je to ich dogmatická viera ako pravdivá konštrukcia o ktorú sa opierajú a veria súborom jej dogiem. Pre iných je to v podstate to isté, len vieru nahrádza ezoterika a niektorý jej prúd. A pre iných je to veda, ateizmus, správy z mainstreamu ako ich konštrukcia, ktorej tiež len slepo veria. Ani samotní vedci nemajú nejakú svoju spoločnú neomylnú konštrukciu, lebo ešte aj vo vede majú vedci rôzne názory a samotná veda vznikala na bádaní, pochybovaní, získavaní nových poznatkov a páde konštrukcií, ktoré platili predtým. 

Človek sa neposúva tým, že niečo nájde a slepo tomu verí, ale tým, že báda, hľadá a jeho konštrukcie sústavne padajú. Takto predsa bádali aj vedci. Roky hľadali a roky zažívali sklamania pri svojich výskumoch. Ani práca vedcov nevyzerá tak, že tu máš hotovú konštrukciu a už vieš ako čo je. Samotní vedci skúmajú hypotézy, tvoria si vlastne konšpirácie, ktoré môžu predpokladať a väčšinou zažívajú sklamania, že sa nepotvrdia, že niečo nevedia objaviť alebo na množstvo otázok nemajú odpovede!

Takže človek hľadá konštrukciu nie preto, aby ju našiel, ale aby sa sústavne posúval v svojom hľadaní, čo teraz chce skúmať.

Pritom sa učí prežívať neúspech v bádaní, sklamania z predpokladov, ktoré sa nepotvrdili a takto vyzerá ten proces sústavného hľadania a bádania. Učí sa prekonávať množstvo sklamaní, že veci neboli tak ako si len myslel, ako len predpokladal, že sa v prvom rade musí naučiť pozorovaniu, zachovať si trpezlivosť a chápať to ako neustály a nekončiaci proces.

Ľudí v druhom duchovnom štádiu charakterizuje túžba nekriticky veriť nejakej konštrukcii a súboru jej dogiem.

SME má dnes článok s bojovníkmi proti konšpiráciám ako Goda a odporúčajú v ňom českého bojovníka proti konšpiráciám Patrika Kořenářa, ktorý má na youtube kanál „Spiknutí“. 

Odporúčajú ho a jeho kanál, ako že on vás vylieči z viery v konšpiračné teórie, teda z pochybností a hľadania.

Tak som si ten jeho kanál pozrela a aby ste pochopili v čom sa mýli, odporúčam pozrieť si toto jeho video, kde vysvetľuje ako on sám bol konšpiračným teoretikom a preto dnes bojuje proti iným konšpiračným teoretikom.

Nejde o to, že by vás on osobne mal zaujímať, ale je skvelou ukážkou ako už od puberty ako väčšina ľudí hľadal svoju konštrukciu, ktorej by mohol veriť. Takto to mnohí hľadajú v náboženstve, v ezoterike, vo vede, v mainstreame a skončia pri tom, že si svoju konštrukciu nájdu a slepo jej veria, pokým sa im raz nerozsype aby hľadali ďalej a začali s duchovným pokrokom chápať, že žiadna taká pevná konštrukcia neexistuje, čomu by ste mali len slepo veriť. A že sa preto nemusíte zblázniť, cítiť sa zneistení, lebo je to normálny stav zdravého posudzovania, pochybovania a nikdy nekončiaceho hľadania.

Že naopak zaostalý stav je niečomu len slepo veriť a mať svoje len neomylné dogmy ako strach zo života.

V tomto videu podrobne popisuje ako sústavne hľadal nejakú konštrukciu, čomu by mohol veriť a takto sa definovať ako osobnosť a jeho ja, ale sústavne zažíval dezilúzie a sklamania!

No čo on už nevie, presne takto to zažívajú nielen hľadači konšpirácií, čiže zvedaví ľudia, čo rôzne veci skúmajú, ale takto to zažívajú aj ľudia, čo skúmajú vieru, ezoteriku alebo čokoľvek vo vede. 

Je to vlastne rozprávanie človeka o túžbe niečomu už slepo veriť a nedá sa tomu veriť!

Tak si teraz našiel svoju novú konštrukciu v ateizme a vo vede a mainstreame, čo je tiež len viera v nejakú konštrukciu – táto už bude pravdivá a tejto môžem slepo veriť a už nemusím hľadať a pochybovať:

Ako on množstvo ľudí čítalo buď Denikena alebo skumalo niečo v ezoterike alebo verili v určitom období dogmám niektorej viery alebo sekty alebo verili len niečomu vo vede alebo novinárom v mainstreame. 

Všetkých ich charakterizuje, že sa v tom sklamali keď vyliezli z druhého štádia niečomu len slepo veriť a pochopili, že to boli len prechodné fáze túžby po nejakej správnej konštrukcii, ktorej by mohli slepo veriť alebo jej dogmám.

Pri pozeraní toho videa som si uvedomila, aký dar som od svojej mamy dostala v tom, že keď mi dala čítať Denikena, zároveň ho spochybnila inou knihou od Součka k tomu istému a zároveň s hľadaním mi vždy ukazovala, že iní ľudia si myslia niečo iné a dokazujú opak! Že ma tým učila sústavne pochybovať a zvažovať a nie niečomu len slepo veriť!

Že ma to učila ako normálnu vec, že ľudia pochybujú, tvrdia rozporuplné veci a nie je to nič zvláštne keď z toho pociťujete neistotu – ako to potom je? Že toto hľadanie a táto neistota, sústavne a každý deň patria k životu a k hľadaniu ako nekončiaci stav pozorovania a hľadania.

Že ma naučila, že práve dogmy, keď si myslíš, že si našiel konštrukciu, ktorej už môžeš slepo veriť, je najčastejším prejavom zaostalých ľudí, ktorí ich potom vnucujú iným ako náboženské dogmy, totalitné dogmy alebo aj vedecké dogmy ktoré boli prekonané.

V podstate je to veľmi podobné aj inému vnímaniu ľudí, než len čiernobielemu, že sú buď dobrí alebo zlí.

Ak to neviete, Dostojevskij bol práve tým výnimočný, že jeho postavy nemali takéto zjednodušené charakteristiky dobrých a zlých, lebo ich pozorovaním sa v dielach menili na celej škále. A práve to ľudí tiež zneisťuje, že kto je tam potom dobrý a kto je tam zlý?

Pamätám si ako ma to ako šestnásťročnú zneisťovalo, že potom som si na zastávke MHD hovorila, že ja už nič neviem, všetko je spochybnené, isté je len to, že tento autobus má ísť podľa poriadku MHD o 5 minút a ďaľší o 15 minút a nič iné už neplatí!

Dôležité je, aby ste nehľadali konštrukciu kvôli svojej neistote zo života – čomu máte potom veriť?!

Ničomu nemáte slepo veriť! Vy máte hľadať a pochybovať a necítiť preto strach zo života alebo sklamanie, že toľko konštrukcií sa zrútilo ako mylných alebo spochybniteľných. Je to normálny stav pri hľadaní, že len pozorujete a sústavne hľadáte a necharakterizuje váš žiadna konštrukcia, lebo ani vy nie ste konštrukcia a niečo nemenné. Zajtra môžete mať iné názory a vaše minulé chyby sa vášho dnešného ja netýkajú, ak ste ich vyhodnotili ako chyby pri hľadaní. Vy tiež vznikáte každý deň ako niečo nové a poučené z bývalých chýb pri vlastnom hľadaní.

A potom vidíte, že ľudí obmedzujú len dogmatici – ľudia zneistení bez svojej konštrukcie aké dogmy pre nich platia a musia platiť aj pre iných ako potvrdenie ich konštrukcií. 

Náboženskí dogmatici a totalitní dogmatici – ako zneistení znásilňujú iných k tomu istému, čomu a len slepo veria.

Za najlepší článok, ktorý v kocke popisuje situáciu s úrovňou duchovnej viery, stále považujem tento (blogerka je psychologička):

Prečo ľudia veria ( a neveria) tak, ako veria (a neveria)

https://blog.sme.sk/vierasimkovicova/spolocnost/preco-ludia-veria-a-neveria-tak-ako-veria-a-neveria

„Múdri ľudia zistili, že každý človek sa vo svojom duchovnom živote a chápaní duchovných vecí nachádza niekde inde – tak, ako sa aj počas života nachádzame v rôznych štádiách svojej životnej cesty. Môj obľúbený autor Scott Peck si napríklad vo svojej psychoterapeutickej praxi všimol zaujímavý fenomén: ľudia, ktorí k nemu prichádzali ako veriaci a psychoterapia skončila úspešne, z nej odchádzali ako ľudia pochybujúci, skeptickí vo veciach viery. Tí, ktorí prichádzali ako skeptici a racionalisti, si po ukončení úspešnej psychoterapie nachádzali cestu k duchovnu a náboženskému životu. Študoval tento fenomén aj v prácach teológov a do svojich kníh zakomponoval model štyroch štádií duchovného vývoja. 

Druhé štádium sa nazýva štádiom inštitucionálnym. Človek v tomto štádiu verí na sto percent tomu, čo mu predkladá nejaká inštitúcia. Prijíma pravidlá, vieru aj dogmy danej inštitúcie ako úplne záväzné a dokonale pravdivé. Presne rozlišuje medzi dobrom a zlom, verí, že veci sú zariadené a riadené tak, ako to chcela vyššia sila a že neradno o tom pochybovať. Inštitucionálny človek obracia iných na svoju vieru. Pre neho to (často) bolo východiskom zo štádia chaosu, kedy nerozumel ničomu čo prináša tento svet, a tak sa svojej viery drží ako jedinej správnej. Inštitúciou môže byť aj niečo iné ako cirkev.

Pre ľudí v druhom štádiu sú tí z prvého štádia veľmi zaujímaví. Sú pre nich živnou pôdou, ľuďmi, ktorí potrebujú zachrániť a spasiť – samozrejme, cestou ich viery, nech už je ňou MLM systém alebo cirkevné spoločenstvo. Rovnako však ľudia z druhého štádia môžu svoju inštitucionalitu prejavovať ako zarytí ateisti, lepšie povedané anti- teisti, ktorí sú za každú cenu proti tým nezmyslom okolo boha a viery a potrebujú za každú cenu ukázať, že ich neviera ja lepšia ako viera tých druhých.“

V tomto druhom štádiu sa teraz nachádza aj ten bývalý konšpiračný teoretik Patrik Kořenáŕ, ktorý teraz bojuje proti iným konšpiračným teoretikom. 

Najprv si svoju konštrukciu našiel v slepej viere v rôzne konšpirácie a teraz si zas našiel len ďalšiu konštrukciu v slepej viere vo vedu a mainstream!

„Inštitucionálny človek obracia iných na svoju vieru. Pre neho to (často) bolo východiskom zo štádia chaosu, kedy nerozumel ničomu čo prináša tento svet, a tak sa svojej viery drží ako jedinej správnej. Inštitúciou môže byť aj niečo iné ako cirkev.“

To iné môže byť aj veda, ateizmus alebo mainstream!

Obracia iných na svoju novú vieru! Stále druhé štádium!

Napríklad ja slepo konšpiráciám neverím, napokon alternatívne médiá si vzájomne odporujú.

Možno sa mýlim, ale myslím si, že masaker 7.októbra bol Izraelom želaný a preto všetko zlyhalo. Možno sa mýlim, ale myslím si, že Kirka dal najskôr zavraždiť Mosad a sionisti. Viac si myslím, že masaker 7.októbra bol Izraelom želaný, než že bol Kirk zavraždený Mosadom.

Väčšiu pravdepodobnosť dávam prvej konšpirácii. A čo je dôležité, uvedomujem si, že sú to len konšpirácie, ktorým nemôžem veriť slepo.

Uvedomujú si novinári, že konšpirácia, že Rusko napadne EÚ je len konšpirácia?

Nie, lebo šíria to ako dogmu o ktorej nemáte a nesmiete pochybovať!

A v tom je medzi nami rozdiel! Mainstream svoje konšpirácie šíri ako vnucované dogmy, ktorými sa navyše vyhráža, že im musíte veriť!

Len slepo veriť, lebo je to stále len konšpirácia!

Nehovoriac o tom, že len náboženskí alebo totalitní dogmatici niečo iným vnucujú vyhrážkami, postihmi alebo cenzúrou! To ma tiež naučila mama a moje zážitky v totalite!

Tu dobre vysvetľuje herec Vašut, prečo to mladí nevidia – nemajú tie zážitky s totalitou a neslobodou, aby to dnes vedeli rozpoznať ako tí, čo to zažili:

.