Keď nie sme lesby, tak si to takto nemyslíme, lebo väčšina žien bojuje s inými ženami o mužov a to či v partnerstve alebo v zamestnaní o postavenie ako samice medzi opicami.
Platí aj to, že žena žene vlkom, lebo len otroci boli voči sebe navzájom najzákernejší v boji o prežitie. Ale toto z nich vytvorili otrokári, u ľudí muži, čo vytvorili medzi ženami rivalitu.
No stále platí, že viac citlivý je stále skúšaný človek, že čo ťa nezabije, to ťa posilní a preto sú ženy v celku lepšie a citlivejšie bytosti, majú omnoho viac zážitkov, ktoré ich vedú k súcitu s inými.
Potom je to materstvo, ktoré ich naučí ceniť si život iných ľudí ako ťažko vypestované plody.
Pritom v spoločnosti vidíte neúctu k ženám na každom kroku, čo si už muži len neuvedomujú nakoľko ženy zneužívajú, ale ženy to vidia na iných ženách. Denne počúvame príbehy iných žien, ktoré sú strašným svedectvom o nehoráznej nespravodlivosti mužov k ženám.
Nielenže máme chápať ich agresivitu, ktorú zneužívajú hlavne voči ženám ako slabí muži, čo na mužov si už netrúfnu, ale ani nie sú matky, čo by si vážili život. Muži si nevážia skoro nič a zneužívanie žien považujú za samozrejmosť. Potom si ešte vypočujete, že ešte aj ich sex je povrchný.
Vy máte dojem, že si ženy vážia mužov? Tak si ho predstavte ako ošetrovateľa v nemocnici, či by si ho ešte tie ženy vážili, väčšinou je to už len ich spoločenské postavenie. Čo on dokázal medzi inými opicami.
Môžem mať žien plné zuby, ale vzájomne si všetky vážime u iných žien citlivosť. Schopnosť cítenia neupierame ani tým, ktorých máme plné zuby. Ženy si ženy stále vážia ako hodnotné bytosti.
====
Keby som to povedala vtipne, v Boha som začala veriť, keď som sa dozvedela, že môj muž mal milenku.
Dovtedy všetko vyzeralo ako náhody, ale toto už vôbec nevyzeralo ako náhoda!
Aby ste mi rozumeli, vždy som si myslela, že keby mal môj muž milenku, čo by teda rozhodne nemal, tak behom piatich minút by som vedela, čo s ňou mám robiť. Aj keby som bola menšia, okamžite by som si ju našla a moment prekvapenia by zohral rolu, že by som ju oplieskala o dvere. Rozhodne by som bola na koni ja a nie nejaká milenka.
No môj muž ma so svojou bývalou milenkou najprv skamarátil (chcela ma spoznať) a dozvedela som sa to až vtedy, keď som ju zbožňovala tak, že na ňu žiarlil. Mal veru dobrý odhad, že my dve by sme si porozumeli. Teda skôr ja, čo som to netušila.
Ona bola v mojom živote ten „anjel“, ktorý priniesol do môjho života duchovno o ktoré som sa dovtedy nezaujímala. Jemu nosila knihy o duchovne a čítala som ich ja, jeho nezaujímali. Bola som tým nadšená, akú úlohu majú na svete ženy a čo je to ženskosť. Celý ten mrak, ktorý sa mal vypršať naňho, sa vypršal na mňa, lebo čítala som to ja.
Potom som počúvala hudbu, akú počúvala ona, obdivovala jej vkus aj v obliekaní, aký sa páčil aj mne. Stala sa mi taká drahá, že som si myslela, že pokiaľ budem žiť, nemôže sa jej nič zlé stať, nemôže trieť núdzu, lebo jej vždy pomôžem. Jednoducho som ju zbožňovala a tešila sa na každú chvíľu s ňou, lebo môj muž taký duchovný človek nie je a škoda, že on také duchovno nechápe a nie je schopný takého cítenia.
Vraj mi to povedal preto, lebo už nemohol počúvať ako sa za ňu každý večer modlím a netuším, že bola jeho milenka a aj pred polrokom. Nebola som nejaký blázon v modlení, len nahlas som sa v tej dobe od vďačnosti za manžela, deti a ju modlila. Proste som len pridala vetu, že aj za ňu.
Povedal mi, že to bolo preňho ako trest, že každý večer aj ju spomínam a netuším, že s ňou spal.
Nevyzerá aj toto ako boží trest?
Práve som sa s ňou mala stretnúť, keď mi to povedal. Ona na mňa čakala a ja som už chcela odísť z domu, keď mi povedal, že mi niečo musí povedať.
Asi o pätnásť minút volala, kde som a ja som jej nepovedala, že to už viem.
Teraz prišiel ten moment, že ju mám oplieskať o dvere. Že ja mám byť na koni.
Celkom ako v rozprávke, že ako najväčšieho nepriateľa vám predstavia niekoho drahého. A hovoril si, čo mu urobíš.
A hovoril si, že chceš byť na koni.
Vôbec som nemala dojem, že toto je náhoda, ale iste aj pod jej vplyvom o duchovne mi to prišlo akokeby mi chcel Boh alebo to vyššie duchovno ukázať, že čo komukoľvek praješ, nevieš komu to praješ!
Druhý šok, čo som zažila, bol, že mi povedala, že keby mňa nebolo, ona mohla byť šťastná. Ja, čo mi bola takou drahou ako sestra, ktorú som nemala.
Bola presvedčená, že keby som ja nežila, tak on by si ju mohol zobrať. Bola presvedčená, že ja som prekážkou v jej šťastí a keby mňa nebolo, ona by bola teraz šťastná.
Veľmi som si priala nebyť na koni a aby sa na koni cítila ona a necítila to tak, že kvôli mne z nejakého koňa spadla. A hoci to znie neuveriteľne, priala som jej aj vlastného muža. Ona mi pripadala skvelá, on mi pripadal skvelý, čo ja tu medzi nimi robím? Veď sama sebe si skvelá nepripadám. Nehodila by sa k nemu lepšie ona?
Rozmýšľala som nad tým, či by som sa oňho dokázala deliť, keby to tak v spoločnosti existovalo. Mala som ju tak rada, že nemohla by som povedať, že svojho muža mám radšej a na ňu už kašlem. On nie je taká duchovná bytosť ako ona. On nevie cítiť ako ona.
V podstate mi bol zrazu na príťaž, že ja som si to nevybrala, že teraz kvôli nemu ju mám stratiť.
Môj muž na ňu žiarlil a ešte roky mi vyčítal, že ty by si ma jej aj darovala!
Boli to absurdné zážitky, že ona žiarlila na mňa a on na ňu. Pripadalo by vám to v duchovnom živote ako náhoda?
Ale mne sa ľahko nežiarlilo, keď on chcel mňa a nie ju. Vždy keď mal bordel, hovorila som si, teraz by tu mala byť a toto vidieť a hneď by ju prešli ilúzie o ňom. Mala o ňom krásne predstavy.
Keď mi povedala, že len ja stojím v ceste k ich šťastiu, povedala som jej, že keď len ja stojím v ceste ich šťastiu, tak sa vymeníme, ja pôjdem bývať do jej bytu aj s dcérou a ona môže zobrať svoju a ísť bývam k nám, keď len ja im stojím v ceste k šťastiu. A ona s tým súhlasila, ona to chcela. Tak som s tým prišla domov, že sme sa dohodli, že sa vymeníme. Ale on sa bránil, že je nemiluje a že ju nechce!
V podstate nám rozbila manželstvo, lebo odvtedy sa stal žiarlivý a stále čakal, kedy mu to a s kým vrátim.
A najprv som aj chcela a rozmýšľala som nad tým s kým mu to vrátim. Ale prečo by som sa takto mala trestať ja?
Naplánujte si pomstu, ktorá vás nebaví!
Tak som to vyriešila takto duchovne: Ak bol nevinný a ja som si to zaslúžila, nesmiem sa pomstiť. A keď si zaslúži pomstu, pomstí sa mu vyššia vôľa za mňa, že sa život tak poskladá, že sa mu to vráti.
A tak sa aj poskladal a nemusela som mu ani byť neverná. Zničil naše manželstvo žiarlivosťou, kedy sa to už stane.
Mohli by sme to prirovnať ku konšpirácii – kedy už na nás Rusko zaútočí?
Ani nemusí, my tú vojnu vyprovokujeme, že zaručene zaútočí!
Takto si vyprovokoval rozvod! Toľko zbrojil, že ma k tomu rozvodu dohnal. Dopadol ako dopadne Európa, keď neprestane s konšpiráciami!
Keď porovnám môjho muža s ňou, ona bola duchovnejšia než on a ona ho naozaj milovala, pričom on ju len zneužil, ak nebol nesvojprávny. On naozaj nemiloval ani mňa, lebo jeho láska bola len majetnícka, čo si neuvedomujete, keď ho chcete. Či vás ten človek naozaj miluje, to sa dozviete až keby ste si ho dovolili nemilovať.
Pritom to nebol zaostalý demagogický katolík, ale ani na progresívca by ho nikdy nevymyli. To viem určite, že dnes by bol dezolát.
A ona ho milovala viac než ja, lebo mne sa hneď splnil a nikdy som nezažila, že by bol mojou roky vysnívanou a nesplnenou láskou, ako to zažila ona. To je jej objektívne zhodnotenie. Bola lepším človekom ako on, čo pre svoju majetnícku lásku skončil ako násilník.
Bojujeme s inými ženami o opice, ktoré za to väčšinou nestoja. Bojujeme len o prestíž na planéte opíc, aby sme zabezpečili deti. K tomu len patrí aj divadlo, akí sú skvelí aj v sexe.
Keď sa dozvieme o nejakom múdrom mužovi, väčšinou je to pre iné opice zbytočný blázon, lebo jeho obzor nemajú, ani jeho schopnosť cítenia.
.
Celá debata | RSS tejto debaty