Každý deň je je Osvienčim!

Nebola som v Osvienčime ale ako malá s mamou v Kremničke. A práve ako dieťa si to zapamätáte viac a má to na vaše vnímanie väčší dopad, lebo dieťa všetko ostrejšie vníma. Splynula mi tá návšteva Kremničky s vojnovými filmami, kde do vápna zhadzovali civilistov.

Ako dieťa som to nevnímala tak, že to iným sa stalo, ale to som teraz priamo tam, v tom filme, v tom deji, kde matke vytrhli z rúk dcéru a hodili ju do diery a matka sa za ňou vrhla.

Vždy som si predstavovala, že takto by sa to stalo nám, mne s mojou mamou, že presne takto by sa vrhla za mnou. Nepripadalo mi to ako o iných ale akokeby to bol iný náš život v ktorom sa to stalo nám, lebo takto by sa to stalo.

A teraz sme tam, kde sa to stalo, keď sme boli v Kremničke.

A ešte tam boli malinkaté topánočky ošúchané od nosenia. Dodnes si ich pamätám.

Žili sme len inú paralelu, v ktorej nás do tej jamy nehodili.

No väčší dosah majú k tomu filmy.

Za najlepší protivojnový film považujem Baladu o vojakovi a v ňom scénu, keď matka sa môže zvítať so svojim synom len na malú chvíľu, lebo toľko dní cestoval domov, na asi tri dni dovolenky, že sa musí okamžite aj otočiť, len ju uvidel a okamžite aj musí ísť späť.

Ešte aj to sa míňajú, lebo keď príde domov, zistí, že mama je na poli a ešte musí za ňou bežať na pole, čím stráca ďalší čas k návratu na front. Myslím si, že je to v celom mojom živote najdojímavejšia scéna zo všetkých filmov, čo som za celý život videla, pretože raz sa každému na svete takto skráti čas, keď zomiera alebo náhle čelí poslednej rozlúčke. 

Na hĺbku tohto filmu ma upozornila moja mama. Aj teraz som pri tej scéne len plakala a zakaždým ma dojme tak, že pri nej plačem.

Je to pri konci od 1 hod. 20 minút ako prichádza domov len na pár chvíľ:

A keď niekto poštve syna proti matke a brata a proti bratovi, to sú nacisti!

„V Gaze prebiehala oficiálne uznaná genocída a civilisti sú tam vraždení systematicky a v masovom meradle,, nenašli títo progresívni pokrytci ani slovo odsúdenia či aspoň ľútosti nad barbarským vyčínaním izraelskej armády. Práve naopak, cynicky umlčali svojich mládežníkov, ktorí sa proti tomu chceli postaviť. Šimečka, Korčok, Valášek a iní, ktorí odmietajú odsúdiť genocídu v Gaze, nemajú najmenšie právo moralizovať o vojne na Ukrajine.“

Keď som písala pre liberálov, mnoho konzervatívcov mi tvrdilo, že som len zmanipulovaná ich propagandou!

No boli to čisto moje úvahy, ku ktorým som dospela sama a na základe svojich životných skúseností!

Nemohla som byť nimi zmanipulovaná, čo vidíte podľa toho, že bola som schopná sa proti nim búriť, keď liberalizmus zrádzali a stále opakujem svoje myšlienky, ktoré som mala aj predtým. Dnes už by nikto nepovedal, že som nimi zmanipulovaná aj keď ich opakujem stále a stále je pre mňa najviac liberalizmus, skutočný liberalizmus o slobode, ktorému nálepku len ukradli na svoju len reklamu „akože je to o slobode“!

Dnes zas mnohí progresívci by tvrdili, že som len zmanipulovaná zas inou propagandou, čo je rovnako zaostalé ako keď to robili konzervatívni dogmatici. Vlastne vás urážajú, že nedokážete myslieť samostatne!

No všetko sú to čisto moje úvahy, ku ktorým som dospela sama a na základe svojich životných skúseností s dogmatikmi aj progresívcami.

Nemôžem byť nimi zmanipulovaná, čo ste mohli vidieť podľa toho, koľkokrát ma tu odsudzovali za iné než ich názory, teda koľkokrát som šla proti názorom zas opačnej strany! Nesúhlasím s nimi v otázkach homosexuálov, potratov, sexuálnej výchovy, presadzovala som rúška, zatváranie škôl. Kritizovala som Štubniaka aj Chmelára, Mazureka, Hlavné správy, aeronet.

Ale mnohí progresívci budú mať tú drzosť hovoriť o zmanipulovanosti nimi!

Pritom oni nikdy nemali odvahu prísť sem a nesúhlasiť s nimi!

Hádala som sa tu s nimi ja a koľkokrát zúfalá aj skončila, že ja už si od nich za iné názory nadávať nenechám!

A potom mi písali – A zase si tu? – keď som znovu písala.

Ak ešte niekto po tom všetkom povie, že to nie sú moje myšlienky, tak je to voči mojim úvahám len neslušné a drzé.

Nech sa každý pozrie na seba – koľkokrát sa v nejakej svojej bubline „hádal“, teda diskutoval za svoje iné myšlienky. Ak ste nemali odvahu, tak potom práve to je váš problém, že ste len zmanipulovaní svojou bublinou.

A presne preto vidím ešte ako najväčšieho liberála medzi progresívcami Sama Marca, lebo ten bol schopný svoju bublinu aj kritizovať!

Napísal to v knihe:

Postoj 18.1. recenzia knihy:

„Píše dokonca aj to, že niektorí ľudia sa v skutočnosti nevenujú novinárčine, ale spravodajským hrám. A rovnako si všimol, že mladý Kaliňák bol v niektorých diskusiách lepší ako Marián Leško, ale jeho bublina to nechcela vidieť.

Jasne formuluje, že ten jeho tábor nepochopil niektoré deje a nezaujal najlepšie postoje, napríklad k migračnej kríze

A taktiež konštatuje, že „odmietanie povinného očkovania neznamená automaticky príslušnosť k žiadnemu politickému táboru“.

A veľmi kritický je ku všetkým, ktorí sú presvedčení, že len hlúpi ľudia môžu voliť koalíciu, preto „im možno aj nadávať“.

Píše o plochosti diskusie, čierno-bielom videní sveta a často ide v tejto diskusii o hľadanie toho najvtipnejšieho označenia a najlepšieho bonmotu. A je tu aj akési presvedčenie, že „tí druhí sú debili“.

Keby takúto kritiku „progresívneho tábora“ napísal niekto mimo neho, nemalo by to tú silu. 

Aj sila Marcovej knihy je práve v tom, kto to píše. Kritický postoj k (najmä progresívnym) elitám zaujal autor, ktorý s nimi má veľa spoločného, číta ich, počúva, mnohých má ľudsky rád. S láskou píše o zlyhaniach prostredia, do ktorého sám patrí, a sám uznáva, že niektoré vlastné omyly pochopil až neskôr. 

„Mám pocit, že nám chýba intelektuálna zvedavosť a zamenili sme ju za presvedčenie, že my sme už na všetko prišli, máme pravdu a teraz debili, ktorých urážame, musia pochopiť, že tú pravdu máme,“ píše Marec a určite sa tieto slová netýkajú iba progresívneho krídla.

A silné sú aj pasáže, keď kriticky píše, že robíme z voličov koalície „stroje na nenávisť“ a niektoré novinárske označenia voličov koalície „bežne hraničia s dehumanizáciou“.

Silnou stránkou knihy je aj to, keď na základe faktov a výskumov vyvracia presvedčenia niektorých novinárov či politikov, že Slovensko je proruská krajina. Samo Marec cituje rôzne výskumy a z nich vyplýva, že to tak absolútne nie je. Dokonca ani slovenský antisystém nie je asi výrazne proruský, skôr je protizápadný a hľadá alternatívu.

No potom kniha nabrala grády, najmä keď Samo Marec dosť odvážne a rázne kritizuje svoju bublinu, jej hviezdy aj elity, ktoré opovrhujú vlastnou krajinou aj väčšinou voličov a tým znemožňujú, aby sa niečo výraznejšie zmenilo. Je aj konkrétny a určite je v tom kus odvahy. Niektorí novinári sa mu možno ani nebudú zdraviť.

Ale cenná je tá kniha aj tým, že Samo Marec nevidí Slovensko ako čiernu dieru, krajinu bez budúcnosti, vidí nádej alebo veľmi ju chce vidieť, ale nie štýlom, že raz „tí hlúpi (voliči) pochopia, že sú hlúpi, a budú voliť tých správnych politikov, tých našich“.“

https://www.postoj.sk/168952/nie-kazdemu-antificovskemu-volicovi-sa-to-bude-citat-lahko-najma-z-progresivneho-tabora

=====

Čo sa týka akejkoľvek vojny, či v Gaze alebo na Ukrajine, vadí mi na progresívnom tábore, že nemajú žiadnu empatiu s obeťami vojny, hoci práve oni sa vystatujú, že majú!

No to je taká lacná propaganda ako mali aj pri migrantoch, keď sa rozplývali nad svojim súcitom, že im donesú staré svetre.

Nikto z vás nemá súcit s obeťami a to nie v Gaze, ale ani na Ukrajine, keď tam podporujete vojnu v ktorej každý deň zomierajú ľudia!

Neverím, že pokračovanie vojny môže podporovať niekto, kto vstáva s tým, že myslí na vojakov v zákopoch, ktorí tam každé ráno a v každom čase mrznú a v bolestiach!

Predstavujte si to každé ráno, keď vám je zima, že vám je len zima a oni tam mrznú v zákopoch a v bolestiach. A takto zomierajú!

To som sa už zmierila, že si predstaviť nevedia! 

Nevideli toľko dobrých vojnových filmov o krutosti vojen, nemajú empatiu si to predstaviť! 

A nevedia sa vžiť do iných rodičov, čo chcú mať svoje deti živé! 

A nevedia si predstaviť koľko žien teraz trpí domácim násilím, pretože vojna ho mnohonásobne znásobuje!

To si tiež nevedia predstaviť!

Pre mnohých sú týmto neľudskí. A takto vidia progresívcov, že to sú práve tí, čo pracovali na tejto vojne dlhé roky dopredu!

Ale to sa im nedá vysvetliť, lebo si nepripustia svoj omyl, že Ukrajina bola plánovane len zneužitá. 

Nevedia si povedať – Oklamali nás ako pri Iraku, klamali nás, že má šancu zvíťaziť a že ich západ nezradí!

Ťažko by sa potom vyrovnávali s tým, že pomáhali tejto vojnovej propagande, ktorá Ukrajinu už dopredu obetovala, ktorá má na svedomí toľko životov!

Je to ich hlúpe ego, že si to nedokážu priznať, hoci nikto by im nevyčítal, že boli oklamaní! 

Preto si budú stále húsť tú svoju propagandu, že neboli obetované zbytočne!

Ale boli obetované zbytočne! A preto je táto propaganda strašná! 

Že boli obetovaní zbytočne a USA nikdy nemalo záujem ohrozovať sa kvôli Ukrajine!

A kto to o USA vie, vďaka reálnemu mysleniu a sledovaniu aj zakázaných správ, to neznamená, že tým pomáha Rusku!

To znamená len to, že sa nedal oklamať a uvedomoval si to už na začiatku, že Ukrajina bude len obetovaná!

A to je svinstvo!

====

Chmelár včera:

„Znova musím smutne skonštatovať, že to, keď všetci tvrdia, že sú za mier, nič neznamená, ak v prospech toho mieru nepracujú. Preto je typické, že progresívci dennodenne pokrytecky horekujú, keď na Ukrajine niekoho zabijú, ale tak mierové rokovania ako aj prímerie, ktoré by všetko to krviprelievanie mohli zastaviť, odmietajú. Rovnako neboli schopní vydať ani jedno jediné stanovisko, ktoré by odsúdilo masové vraždenie rozmerov genocídy v Gaze. Dokonca aj médiá mlčia, hoci im tam zavraždili 166 kolegov, ešte raz: izraelská armáda zabila v Gaze stošesťdesiatšesť novinárov… A preto tí, ktorí vykrikujú „Mier Ukrajine“ (iniciatíva prešpikovaná progresívcami), v skutočnosti orwellovsky požadujú pokračovanie vojny, vyzbrojovania, a tým pádom aj zabíjania. Toto treba vedieť. Im nejde o mier. Pre nich ľudský život nemá nijakú hodnotu, a ešte menej ten palestínsky. Im ide o demonštráciu lojality k určitej moci. A nevadí im, že pri tom šliapu po mŕtvolách a brodia sa v potokoch krvi. Neuverím nikomu, že mu ide o mier a ľudskosť, kto odvracia zrak od krvácajúcej Palestíny.

Výpočet hrôz by mohol ešte pokračovať, ale v tejto chvíli chcem upriamiť vašu pozornosť na niečo iné. Dosluhujúci americký prezident Joe Biden v poslednom rozhovore pre televíznu stanicu MSNBC priznal, že vedel o tom, že Netanjahu zrovnáva so zemou celé obytné štvrte v Gaze, že masovo vraždí nevinných civilistov. Aj mu to podľa vlastných slov trochu vyčítal („Povedal som mu, Bibi, nemôžeš robiť tieto kobercové nálety, a on mi na to, že aj vy ste ich v minulosti robili.“), no napriek tomu mu naďalej poskytoval všetky zbrane a muníciu. Neviem, či si uvedomujete dosah tohto priznania. Biden sa fakticky priznal k spolupáchateľstvu pravdepodobne najhoršieho zločinu 21. storočia a keby bol tento svet spravodlivý, tak vydanie medzinárodného zatykača môže očakávať aj on.

Zacitujme si z čerstvej výročnej správy Human Rights Watch z kapitoly o Palestíne. V roku 2024 pokračovala izraelská armáda v zabíjaní, vyhladovaní a násilnom vysídľovaní tisícov palestínskych civilistov v Gaze a ničení ich domovov, škôl, nemocníc a infraštruktúry v rozsahu, ktorý nemá v moderných dejinách obdoby. Za takmer 16 mesiacov bezprecedentného vraždenia zahynulo v Gaze oficiálne vyše 44 000 ľudí, do tohto počtu však nie sú zahrnuté státisíce ľudí, ktorí zahynuli na choroby, od hladu alebo sú ešte stále pochovaní pod sutinami. Takisto sa do toho neráta 719 Palestínčanov, ktorých zabila izraelská armáda na Západnom brehu Jordánu. Bolo zničených vyše 87 percent všetkých škôl, vyše 84 percent všetkých nemocníc a zdravotníckych zariadení, bolo zavraždených vyše 10 000 študentov a 441 učiteľov. Väčšina budov v Gaze leží v troskách. Izraelské úrady pokračovali v páchaní zločinov proti ľudskosti. V júli vydal Medzinárodný trestný súd stanovisko, v ktorom konštatoval, že prítomnosť Izraela na okupovanom palestínskom území je nezákonná, že Izrael porušuje zákaz rasovej diskriminácie a apartheidu, že by mal vyprázdniť a zrušiť všetky nelegálne izraelské osady, že by mal odškodniť všetkých Palestínčanov a umožniť návrat do svojich domovov tým, ktorých vyhnal od roku 1967.

Keď sa prenesieme na Slovensko, vidíme len hanebné mlčanie tak z vládnych ako aj opozičných kruhov. Predstavitelia Progresívneho Slovenska sa chodia teatrálne klaňať Volodymyrovi Zelenskému, vrhajú na neho zaľúbené pohľady a predstierajú pohoršenie, keď im ukážu nejakú zbombardovanú budovu v Kyjeve. Ale Gaza je takto zničená kompletne, tam už nič nie je, iba sutiny, smrť a hladomor. Áno, ukrajinský konflikt je krutý, pretože každá vojna je krutá. Ale za celých tých 16 mesiacov, keď v Gaze prebiehala oficiálne uznaná genocída a civilisti sú tam vraždení systematicky a v masovom meradle, nenašli títo progresívni pokrytci ani slovo odsúdenia či aspoň ľútosti nad barbarským vyčínaním izraelskej armády. Práve naopak, cynicky umlčali svojich mládežníkov, ktorí sa proti tomu chceli postaviť. Šimečka, Korčok, Valášek a iní, ktorí odmietajú odsúdiť genocídu v Gaze, nemajú najmenšie právo moralizovať o vojne na Ukrajine.“

https://www.facebook.com/photo?fbid=1021690120003210&set=a.475941001244794

Prikladám k tomu fotku dievčatka v Gaze z prvých náletov genocídy. A nie preto, že by ma Gaza zaujímala viac než Ukrajina, ale preto, že obete na Ukrajine vás aspoň teoreticky zaujímajú, ale tieto nie!

Tak aj tam je také dievčatko, čo nevieme, či ešte žije, lebo tieto ich nezaujímajú:

Nedá sa pridať, lebo vraj nebezpečný obsah z BBC. Nájdete ju v tomto článku aj v krátkom videu. A tieto sa ešte cenzurujú!

https://www.bbc.com/news/world-middle-east-67095483

.