Denník N 2015, lebo dnes už k tomu pomáhajú:

„No treba povedať, že už začiatkom 50. rokov minulého storočia sa veteráni Waffen-SS pokúšali o očistenie mena organizácie a vytvárali mýty o príslušníkoch Waffen-SS ako normálnych vojakoch. Dožadovali sa rovnoprávneho postavenia s vojakmi Wehrmachtu a rehabilitácie Waffen-SS.“

wikipedia:

14. divízia Waffen granátnikov SS (1. galícijská)

„V roku 1946 Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu vyhlásil všetkých členov všetkých divízií SS „za zločincov v zmysle Charty “ . V roku 1985 kanadská Deschênesova komisia dospela k záveru, že divízia Galícia by nemala byť obvinená ako skupina. Poľské a nemecké komisie ju v roku 2000 uznali vinnou z vojnových zločinov . V roku 2003 Hlavná komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu zistila, že 4. prápor 14. divízie je vinný z vojnových zločinov. Historický ústav Ukrajinskej akadémie vied v roku 2005 potvrdil poľské zistenia o vojnových zločinoch spáchaných 4. práporom 14. divízie.

Rozdelenie si ctí krajná pravica na Ukrajine a niektoré organizácie ukrajinskej diaspóry v Kanade. V roku 2020 ukrajinský najvyšší súd rozhodol, že symboly divízie SS Galícia nepatria nacistom a neboli v krajine zakázané. V roku 2021 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po verejnom pochode, na ktorom boli viditeľne zobrazené symboly rozdelenia, pochod odsúdil. Insígnie divízie sú podľa Freedom House a Ukrajinskej Helsinskej únie ľudských práv klasifikované ako nacistický a nenávistný symbol . ^{[ 2 ] [ 3 ]}

Kde vraždil Huňka:

„Podľa poľského Inštitútu národnej pamäti bolo zabitých —700 až 1 500 ľudí, z toho okolo 1 000 obyvateľov Huty Pieniacka plus ľudia z okolitých dedín, ktorí hľadali útočisko v obci, a akciu spáchala 4. SS. dobrovoľnícky haličský pluk a 14. divízia Waffen granátnikov SS (1. haličský) . ^{[ 5 ] [ 3 ]} Poľskí svedkovia vypovedali, že rozkazy vydávali nemeckí dôstojníci. ^[ 5 ] Podľa poľských svedectiev a odborných publikácií sprevádzala nemeckých nacistických policajtov polovojenská jednotka ukrajinských nacionalistov pod velením Włodzimierza Czerniawského, vrátane členov UPA a obyvateľov miestnych dedín, ktorí sa chceli zmocniť majetku nájdeného v domácnostiach zavraždený. ^[ 6 ]

Podľa ukrajinského vyšetrovania bolo mŕtvych 500 a masaker spáchali vojaci pridružení k Waffen-SS Galizien z iniciatívy policajných plukov SS . ^[ 3 ] Varšavská divízia „Komisie pre trestanie zločinov proti poľskému ľudu“ začala vyšetrovanie v júli 2001.

Masaker

Dňa 23. februára 1944 sa k Hute Pieniackej priblížila hliadka 4. policajného pluku SS zložená z ukrajinských dobrovoľníkov. Došlo k potýčke s miestnou poľskou sebaobranou, pri ktorej zahynuli dvaja vojaci SS. Hliadke prišla na pomoc jednotka Ukrajinskej povstaleckej armády a esesáci sa mohli stiahnuť. Nemecká okupačná sila preto nariadila „pacifikáciu“ dediny. ^{[ 2 ] [ 3 ]}

Kazimierz Wojciechowski (ktorý bol v ten deň upálený zaživa), veliteľ poľských síl v dedine, bol asi dve hodiny pred útokom informovaný poľskou domácou armádou o blížiacom sa nepriateľovi a povedal mu, aby sa zdržal boja, skryl alebo odstránil zbrane, a evakuovať a nechať za sebou len ženy, deti a starých ľudí. Poliaci však mali príliš málo času na prípravu obrany alebo na útek a len niektorým mladým obyvateľom sa podarilo utiecť. ^[ 8 ]

Útok sa začal okolo 5-6 hodiny ráno a dedinu obkľúčili 500-600 ukrajinských a nemeckých bojovníkov. Bolo ostreľované delostrelectvom. ^[ 3 ] Útočníci nahnali dedinčanov do ich stodôl, dedinu podpálili a tá horela celý deň. ^[ 3 ] Podľa Bogusławy Marcinkowskej, prokurátorky Odvetvovej komisie pre stíhanie zločinov proti poľskému národu v Krakove, SS hodili jedno dieťa o stenu a rozrezali žalúdok tehotnej ženy. ^[ 8 ] Podľa svedkov masaker pozorovalo nemecké prieskumné lietadlo . Páchatelia odišli o 17. hodine. Mnohí z nich boli opití a spievali piesne. ^[ 8 ] Zostali len štyri domy a na druhý deň sa konal hromadný pohreb. Tí, ktorí prežili, utiekli do Zloczowa a iných miest a už sa nevrátili.

Svedkovia, ktorých vypočúvali poľskí prokurátori „Hlavnej komisie pre stíhanie zločinov proti poľskému národu“, opísali podrobnosti o zločinoch spáchaných na ženách, deťoch a novorodencoch. Po zavraždení obyvateľov Huty Pieniackej miestne ukrajinské obyvateľstvo rozkradlo zvyšný majetok zavraždených a všetko naložilo na vopred pripravené povozy ťahané koňmi. ^[ 8 ] Podľa tých Poliakov, ktorí prežili, sa Nemci na samotnom masakre nezúčastnili . ^{[ potrebný citát ]}

Vo vydaní týždenníka Gazeta Polska z 9. apríla 2008 vyšiel článok o masakre. Podľa tých osôb, ktoré prežili (štyri z nich boli citovaní), vrahmi boli ukrajinskí kolaboranti. Všetci, ktorí si na masaker pamätali (Emilia Bernacka, vtedy 10; Filomena Franczukowska, vtedy 20, Jozefa Orlowska, vtedy 16 a Regina Wroblewska, vtedy 6), tvrdili, že dedinu napadli ukrajinské jednotky, ktoré zavraždili všetkých Poliakov, ktorých sa im podarilo. úlovok vrátane dojčiat. Spomínané osoby prežili, pretože sa niekomu podarilo otvoriť zadné dvere dedinského kostola, v ktorom vrahovia masakrovali poľských civilistov.

Filomena Franczukowska, ktorá mala vtedy 20 rokov a je najstaršou stále žijúcou osobou, ktorá prežila masaker (k aprílu 2008), v článku Gazeta Polska uviedla , že Ukrajinci prišli do dediny o 4:00. Z neďalekej dediny Zarkow vošli do Huty Pieniackej a začali po všetkých strieľať. Jej otca pred popravou zbili a jeden z útočníkov nahlas po ukrajinsky povedal: „Teraz máte svoje Poľsko a Anglicko.“ Franczukowska pri masakre prišla o oboch rodičov a troch mladších súrodencov; prežil iba jej brat. Povedala, že vrahovia úmyselne nezabili dvoch chlapcov dvojčiat vo veku 4 rokov a smiali sa deťom, ktoré sa pokúšali „zobudiť“ ich mŕtvu matku. Franczukowska spolu s bratom a skupinou ľudí dostala príkaz ísť do stodoly, ktorú zamkli a podpálili. Nejako sa jej podarilo otvoriť zadné dvere a ujsť do lesa. „Teraz hovoria, že nevedia, kto to urobil, ale stačí navštíviť susedné ukrajinské dediny, stále je vidieť zvyšky rozkradnutého majetku. Miestni si túto udalosť pamätajú, a preto sa nikto z nich v Hute Pieniacka od r. potom,“ povedala. ^[ 10 ]

Týždenná publikácia Poľskej domácej armády – Biuletyn Ziemi Czerwienskiej ( Bulletin Krajina Czerwien ) z 26. marca 1944 (№ 12) [216, s. 8] uviedol, že počas bitky pri Pidkamine a Brodoch zajali sovietske sily niekoľko stoviek vojakov divízie SS Galizien. Všetci boli okamžite zastrelení na hrade Zbaraz na základe toho, že dva týždne predtým sa zrejme podieľali na zabíjaní poľských obyvateľov Huty Pienacka, a preto ich nemožno zaradiť medzi vojnových zajatcov. ^{[ potrebný citát ]}

Dňa 22. septembra 2023 bol Yaroslav Hunka , veterán divízie SS zapletený do masakry , pozvaný do kanadského parlamentu spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským , kde obaja zožali ovácie v stoji od kanadského premiéra Justina Trudeaua a väčšiny poslancov . ^{[ 16 ] [ 17 ] [ 18 ]}

https://en.wikipedia.org/wiki/Huta_Pieniacka_massacre

Denník N: Slovák, čo slúžil vo Waffen-SS, nič neľutuje

„Waffen-SS, ozbrojené sily SS, boli samostatnou vojenskou organizáciou v nacistickom Nemecku, ktorá pôvodne vznikla z 200-člennej osobnej stráže Adolfa Hitlera. Stali sa elitným vojskom, ktoré na rozdiel od bežnej armády – Wehrmachtu – podliehalo Heinrichovi Himmlerovi a okrem vojenských operácií na fronte sa podieľalo aj na protipartizánskych akciách; esesáci tiež strážili koncentračné tábory.

„Náš 8. pluk sa na vojnových zločinoch nepodieľal,“ tvrdí Lorman. „Po vojne sa to potvrdilo aj tým, že preverovacia komisia pri verbovaní pracovných síl z rakúskych utečeneckých táborov do Anglicka nenašla žiadne záznamy, ktoré by sa tejto jednotky týkali. O iných jednotkách vám ja nič povedať neviem.“ Lorman vraví, že ako vojak sa nestretol ani so Židmi. V neskorších spomienkach tragédiu holokaustu nespochybňoval, no zároveň hovoril, že sa z nej Židia nepoučili a „rozpínajú sa vo vysokých sférach“.

Na rozdiel od Wehrmachtu sa popri klasickom výcviku kládol veľký dôraz aj na ideologické školenie dôstojníckeho dorastu, poddôstojníkov a mužstva. Dôležité ťažisko týchto školení tvorilo sprostredkovanie radikálnej nenávisti voči Židom

Waffen-SS ako také označili za zločineckú organizáciu počas norimberského procesu. Prečo Wehrmacht nie?

Waffen-SS ako organickú súčasť SS vyhlásili za zločineckú organizáciu. No treba povedať, že už začiatkom 50. rokov minulého storočia sa veteráni Waffen-SS pokúšali o očistenie mena organizácie a vytvárali mýty o príslušníkoch Waffen-SS ako normálnych vojakoch. Dožadovali sa rovnoprávneho postavenia s vojakmi Wehrmachtu a rehabilitácie Waffen-SS.“

https://dennikn.sk/88030/slovak-co-sluzil-vo-waffen-ss-nic-nelutuje/

„Huňkovu skutočnú motiváciu pre vstup do radov Waffen-SS síce nepoznám, ale Šimkovičovej verejne prednesený výrok o ohrozenej bielej rase je mi známy“

„Huňka možno robil to a hento, lebo to robila divízia. Ale takto sa predsa dôkazy nestanovujú.“

A koho naši komunisti povraždili? Ktorí? Tí, čo s takými boli len v jednej organizácii a v iných rokoch?

Viete ich motiváciu, prečo v tej istej organizácii?

Či pri tomto sa bude obviňovať už za členstvo?

Rozhodne je pre vás výrok o bielej rase alebo držanie prstov alebo chcieť mier väčší dôkaz nacizmu než byť SS-ákom, čo vraždil, lebo čo ak nevraždil? Alebo len musel chudák zabíjať? Nevieme vraj presnú motiváciu ani pri dobrovoľníkoch!

Ale motiváciu pri výroku Šimkovičovej o bielej rase viete presne, že je preto nacistka!

No ani logicky nesedí, lebo keď poviem, že nejaký druh zvierat je ohrozený, z toho logicky nevyplýva, že iné treba pozabíjať!

.