Len také moje myšlienky nad šikanou učiteľov, čím ich tiež demotivujete, aby odišli zo školstva, keď je to vraj vina učiteľov!

priemer 525  náš 515  bohaté rodiny (tretina) 552  stredné (polovica) 518 chudobne (18%) 440

priem. 518-526  náš 521  bohaté rodiny (tretina) 565  stredné (polovica) 526 chudobné (18%) 429

„Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil potrebu podpory detí z rôznych sociálno-ekonomických prostredí a zabezpečenia rovnakých šancí na kvalitné vzdelanie pre každého žiaka.“

Pravda priniesla článok v školách zastal čas. Ako vidíme z bodovania, tak zastal len pri chudobných rodinách, lebo nemajú zabezpečené rovnaké šance na vzdelávanie.

Chodia do iných škôl, nemajú doma knihy, ktoré by mohli čítať, nemajú také podnetné prostredie, ktoré by ich viedlo k čítaniu kníh a ku vzdelávaniu.

Napríklad nemajú zabezpečené rovnaké vzdelávanie tým, že neprídu do školy, často sú choré, nemajú zošity alebo obedy a týmto zastavili učitelia v školách čas.

Myslíte si, že sa to dá vyriešiť tvorivosťou na vyučovaní na ktorom chýbajú? Čo z nej potom majú?

Ja si myslím, že sa ten čas pohne len vtedy, keď budú chodiť na vyučovanie v takej miere ako tie bohatšie. A keď im zabezpečíme zošity a učebné pomôcky a nenecháme ich písať len na papier.

Taktiež, keď budú mať možnosť chodiť do knižnice. Ale učitelia ich rodičov nezmenia, aby mali podnetnejšie prostredie s viacerými knihami doma a záujmom o ich učenie.

Učitelia ich rodinné prostredie nezmenia aj keby sa v škole šli od tvorivosti roztrhať, keďže takí žiaci v škole často chýbajú a to učitelia zmeniť nedokážu. 

Považujem to za šikanu učiteľov od spoločnosti, keď sa to dáva za vinu učiteľom a nikto sa nenamáhal štatisticky zistiť, koľko tí žiaci, čo stiahli priemer, v škole chýbali!

Mám jedného takého žiaka, je šikovný a chytrý, ale nemôže vedieť to, čo iné deti, keď sústavne chýba a rodičia s ním nikdy nedoberú učivo. Keby sa v jeho rodine ocitli všetci žiaci, nikto z nich by to nedokázal, aby vedeli učivo, ktoré sa iné naučili v škole alebo ktoré si po chorobe dobrali.

Existuje ešte jedna možnosť zmeniť to, keby som im chodila zvoniť, aby mi ho dovolili učiť u nich doma a vychovávala tak ich syna miesto nich ja!

Prípadne, keby si ho učitelia adoptovali.

Keby sa narodil do inej rodiny, ktorú by škola zaujímala, 100% by to bol ešte aj výborný žiak!

Ale kto z vás by sa naučil plávať, bicyklovať, čokoľvek, keby neplával, nebicykloval, nechodil na hudobnú, nechodil na výtvarnú?

Musel by byť mimoriadne nadaný, aby sa dokázal bez pravidelného chodenia do školy vyrovnať deťom, ktoré nielenže chodia do školy, ale sa doma ešte aj učia, doberú si učivo, ich rodičov zaujíma ich prospech alebo či čítajú a poznajú rozprávky.

Rozhodne si nemyslím, že učitelia môžu za to, že práve v takých rodinách sa nerodia také geniálne deti, čo sa iným vyrovnajú aj keď nechodia do školy a ich rodiny škola vôbec nezaujíma!

A musím dodať, že nie je chudobný, má aj zošity aj pomôcky, len úlohy nie!

A nememoruje, lebo jeho rodinu jeho úlohy nezaujímajú! Odignorujú aj básničku aj učivo!

Jednoducho oznámi, že úlohu nemá a básničku sa nenaučil. Viem, že je to chyba jeho rodičov a nie jeho.

Ale možno to myslel Drucker tak, že keby sme ho nadchli, učil by sa napriek rodine!

Nehovoriac o tom, aká je predškolská príprava v iných štátoch, čo sa ukázalo ako významný rozdiel v neskôr dosiahnutých výsledkoch v škole.

Citujem blogerku zo SME, čo sa sťažovala na školu v Anglicku, kde chodila jej štvorročná dcéra:

Matka dietata v Anglicku – pozor, opačný extrém:

„Myslíte si, že sa deti v nultom ročníku iba hrajú? Vôbec nie, dcéra vie písať a čítať už všetky písmenká v anglickej abecede a doma číta knihy. Nemá ešte ani päť rokov.“

Ešte raz opakujem. Má štyri roky. No a pretože nerobí tak, ako sa patrí na štvorročné dieťa v anglickej škole, tak je potrestaná tým, že namiesto prestávky ma povinné doučovanie s ďalšími deťmi, ktoré neprospievajú podľa britských tabuliek.

Pani učiteľka mi hovorí, že ona vie, že moja dcéra dané zručnosti má a že doučovanie by nepotrebovala, ale bohužiaľ keďže sa chce zabávať a nerobí v zošite tak, ako sa sluší podľa tabuliek, tak musí povinne sedieť cez prestávky na doučovaní.

Myslíte, že mi dieťa chodí do školy rado? Nie. Každý deň sa pýta, že prečo musí ísť do školy. Po škole sa nevie zmestiť do kože, zúri, plače, nepočúva a papuľuje. Hodinu jej doma trvá, ukľudniť sa. Hovoríme o štvorročnom dieťati, ktoré má kvôli škole psychické problémy.“

http://ratajova.blog.sme.sk/c/405394/povinna-skolska-dochadzka-vo-velkej-britanii-je-pokus-o-nevydareny-vtip.html

Z NUCEM už v roku 2016, dnes sa chceme dostať na nulu:

„Žiaci u nás trávia výrazne menej hodín nad domácimi úlohami než v roku 2003. Podľa vyjadrení žiakov klesol na Slovensku priemerný počet hodín, ktorý strávia nad domácimi úlohami, z 8,4 na 3,2 hodiny týždenne. V roku 2012 sa menej času než u nás venovali domácim úlohám len žiaci v ČR, Južnej Kórei a vo Fínsku. Množstvo času stráveného nad domácimi úlohami kleslo medzi rokmi 2003 až 2012 až v 31 z 38 krajín s dostupnými dátami. V priemere krajín OECD došlo v tomto období k poklesu z 5,9 na 4,9 hodiny týždenne.“

„Na kritické myslenie nie je vždy priestor“

Na kritické myslenie má priestor, preto viem, že 100 % by bol výborný žiak. Pokiaľ do školy chodil, bol!

Čo keby ste tak perovali aj učiteľov autoškoly, že ja do nej prídem len tri dni a majú zabezpečiť také tvorivé učenie autoškoly, aby som zvládla vodičák aj za tri dni a bez učenia testov. 

Veď ich chyba by bola, že ma nedokázali nadchnúť tak, aby som sa vôbec chcela naučiť šoférovať!

Tiež mám otázku, kto sa bude starať o domácnosť týchto detí, keď ich preto nikto nenadchne? Ktorú ženu nadchýňajú domáce práce, nákupy a prebaľovanie detí? Kde sa deti naučia trpezlivosti, keď všetkým majú byť nadchnuté?

Nemajú potom depresie z toho, že ich nikto pre to nenadchol? A potom sú prekvapené, že život je takto nudný a nemá napínavý dej ako v akčnom filme aby ich to bavilo? 

Teraz, koho má baviť nenapínavé varenie, upratovanie a prebaľovanie a takto nudný život, že mnohé činnosti sa v ňom monotónne opakujú?

Voľakedy ľudia chápali, že existuje niečo ako trpezlivosť v práci. Že nemusíš byť nadchnutý, len si trpezlivý.

Kde sa naučia trpezlivosti?

Voľakedy ľudia chápali, že keď sa učíš povedzme šiť alebo pliesť, tak musíš aj vypárať, keď si niečo pokazil.

Dnešné deti sú demotivované, keď niečo napríklad pri šití pokazia. Na vankúši majú dieru a chcú jednotku ako iné, lebo ich to už nebaví vypárať a opakovať niečo znovu.

Je to nonsens, aby 20 detí v jednej triede chcelo šiť s nadšením aj pre páranie!

To by bolo možné, keby tri šili, štyri plietli, traja sa hrali, štyria radšej lepili, atď, len jeden učiteľ by ich nestihol učiť päť rôznych činností ako sú práve nadchnutí.

Voľakedy ľudia chápali, že keby tak išli niečo spolu robiť a každý by chcel niečo iné, tak nikde spoločne neprídu.

Ľudia voľakedy chápali, že existuje aj prispôsobovanie sa iným, že teraz naraz kráčame, hoci trom sa už môže nechcieť!

Voľakedy dokázali pozerať rozprávky, v ktorých sa sústavne napínavo nemihal dej!

Dnes mnohých nudí aj čítanie rozprávok, lebo to svetelne a rýchlo nebliká!

Chápu to skôr deti z konzervatívnych rodín. Preto s nimi sa dá robiť čokoľvek a keď majú trpezlivosť, začne sa im dariť a potom ich to aj baví.

Mnohí umelci a športovci vypovedali o drine a potom ako ich to začalo baviť, keď sa im to vďaka trpezlivosti darilo.

Kde je to, že 1 % je talent a 99 % námaha? 

Že vďaka námahe ťa to začne baviť?

Existuje pre mňa jedna veľká záhada, ako to, že ešte stále máme hudobníkov a športovcov, ktorí predsa o trpezlivosti musia najviac vedieť?

Ako to, že sa ešte stále rodia deti, ktoré sa dokážu naučiť hrať na nejaký nástroj a vydržať trpezlivo všetku tú námahu?

Dokázali by to keby fungovali len na čase, keď sú tým nadšení a chce sa im?

Sme v opačnom extréme! A Drucker nejako musí vysvetliť novú školskú reformu!

Tú mašinériu len byrokratov od stola, čo vymysleli len novú peknú a len teóriu!

Čo na tom, že bude neúspešná lebo nerieši kľúčové problémy školstva?

Ale to sa dozviete zas až po rokoch.

Teraz vám stačí guláš, že učitelia zmenia tvorivosťou 18% rodín:

Výsledky medzinárodnej štúdie TIMSS 2023: Slovenskí žiaci sa zlepšujú, no zaostávajú za priemerom EÚ a OECD

„Slovenskí štvrtáci dosiahli v matematike v roku 2023 skóre na úrovni 515 bodov, čo je lepší výsledok ako priemer zúčastnených krajín (503 bodov), avšak horší ako priemer krajín EÚ a OECD (524, resp. 525 bodov).

V prírodných vedách dosiahli slovenskí žiaci skóre 521 bodov, čo je štatisticky významne vyšší výsledok ako priemer krajín TIMSS (494 bodov) a porovnateľný s priemerom krajín EÚ a OECD (518, resp. 526 bodov).

Štúdia TIMSS opätovne potvrdila silný vplyv socioekonomického zázemia na vzdelávanie a výsledky žiakov. Tretina slovenských žiakov pochádza z rodín s najvyšším sociálno-ekonomickým statusom a dosiahli priemerné výsledky 552 bodov v matematike a 565 bodov v prírodných vedách.

Žiaci z rodín s priemerným SES (48 % žiakov) dosiahli skóre 518 bodov v matematike a 526 bodov v prírodných vedách.

Žiaci s najnižším sociálno-ekonomickým zázemím (18 % žiakov) dosiahli priemerné výsledky 440 bodov v matematike a 429 bodov v prírodných vedách.“

.