Predstavujú si vojnu celkom inak než vyzerá každá vojna. Nevedia si predstaviť, čo prináša, lebo im v nej nezomierajú ich deti a preto sa im dobre na vojnu nahovárajú iní!
Ale práve táto ich citová tuposť, že si nevedia predstaviť, čo tí ľudia zažívajú, je obrazom ich morálky!
Celkom rovnako, ako si zas náboženskí dogmatici nevedia predstaviť, čo zažívajú ženy v zúfalých situáciách, keď sú doma týrané, znásilňované a náboženskí dogmatici si na nich strúhajú svoju „vyššiu morálku“!
Ktorí ľudia chápu, čo tí ľudia zažívajú? Také ženy, takí vojaci? U koho by našli pochopenie pre svoje ťažké a komplikované situácie?
Zo života sa mi potvrdzuje, že práve u ľudí, čo zažili niečo ťažké a tým podobné a ako je to iným jedno. Pre nevedomosť, nie preto, že sú zlí.
Potom majú predstavivosť pre situácie takých žien a takých ľudí a už si na nich nevedia strúhať morálku, čo by mali. Už v nich vidia prenasledovanú zver, ktorá dopláca na ľahostajnosť iných, ktorí si to predstavujú ako Hurvínek válku.
Nestačilo im vzdelanie, nanič im je vlastná predstavivosť, keď nezažili nič naozaj ťažke. No pokiaľ nezažijete niečo naozaj zúfalé, pokiaľ tú nevedomosť okolia naozaj nezažijete, neviete si to predstaviť. Myslím si, že až potom človek prestane súdiť, čo by mali iní. Už si na iných nevie stavať svoju morálku a cíti len súcit – ja by som to nedokázal, toto si už predstaviť neviem.
Často sa osudom ťažko skúšaní ľudia pýtajú – Prečo som toto musel zažiť? A prečo práve ja?
Na nič to nemohlo byť dobré!
Pritom práve takí ľudia, čo zažili naozaj niečo veľmi ťažké, sú tým pochopením pre iných a ďalších, čo už nad nimi nemoralizujú ale majú pre nich pochopenie.
Čo vtedy najviac potrebujete?
Pochopenie, ktoré nedostávate, lebo iní si to nevedia predstaviť.
Zúfalé situácie ukrajinských vojakov
„Asi nejvýmluvnější doklad naprostého pohrdání Kyjevské generality životy obyčejných ukrajinských vojáků představuje toto video, které 5. října zveřejnil jeden z nižších komandantů 21. mechanizované brigády vyzbrojené německými Leopardy a švédskými těžkými obrněnými vozidly CV-90. Velitel čety Andrej Tymoščuk ve videu obvinil kyjevskou generalitu z naprosté tuposti.
Podle něj dostala jednotka, v níž sloužil o síle 300 mužů vyzbrojených západní technikou na začátku invaze do Ruska od velitele brigády ústní rozkaz prolomit kurskou hranici a postupovat vpřed pokud to půjde, a potom se zakopat a čekat na další rozkazy. Jednotka rozkaz splnila, ale celý měsíc nedostala z týlu žádnou vodu, potraviny, munici a ani posily, a žádný z velitelů se u jednotky ani neukázal.
Za tři týdny bojů s Rusy zbylo v jednotce ze 300 lidí, kteří vyrazili přes hranice, na živu posledních 40, a ti po vyčerpání všech možností prchli. Všichni ranění předtím pomřeli, protože žádná evakuace neexistovala. Ranění měli nasazena taktická škrtidla končetin, aby nevykrváceli celých 6 až 7 dní, (mohou být maximálně hodiny), když čekali na evakuaci. Stejně se jí nakonec nedočkali.
Podle velitele Tymoščuka velení brigády přeživší vojáky z armády vyhnalo, aby mohli být souzeni jako dezertéři, a nemohli tak svědčit proti generálům o bordelu, který na kurském bojišti panuje. Video se po ukrajinských sítích šířilo rychlostí blesku. Tymoščukova výpověď je další ze série zpráv veteránů z bojiště. Podle nich obecně se 1/2 ukrajinské armády vytrvale skrývá v týlu a její prominentní příslušníci na frontě nikdy nebojují.
Pochytaní násilím zmobilizovaní vojáci, kteří jsou posíláni na frontu, vědí že jdou na smrt. Velitelé je ovšem po jejich smrti naschvál evidují jako “nezvěstné” nebo “dezertéry”, aby armáda nemusela rodinným příslušníků vyplácet důchody a náhrady. Nedávno byl za dezertéra prohlášen dokonce hrdina Ukrajiny, který po léčení v Kyjevské nemocnici, zemřel na jeho následky ve svém domově. Dezertérem byl prohlášen, protože díky následkům svého těžkého zranění nedokázal včas splnit byrokratické nařízení, podle kterého se voják po propuštění z nemocnice musí okamžitě hlásit u své jednotky, kde může být demobilizován. Protože umřel po propuštění z nemocnice, a než byl u jednotky úředně demobilizován, byl automaticky prohlášen za dezertéra. Voják Hrdina byl naštěstí dostatečně veřejnosti známý, a tak vypukl skandál, a několik zelených úředních byrokratů dostalo pro uklidnění zjitřené veřejnosti přes prsty. Jak ukazuje výpověď velitele Tymoščuka, systém však jede dál. Ostatně není divu.
Uprostřed války proti terorismu se Američané potýkali se stejnými problémy, a jejich vojenské zdravotnictví se dostalo pod takový tlak, že nebylo nějaký čas schopno adekvátně reagovat. Vyplácet válečné důchody a náhrady a léčit raněné je obrovská zátěž pro každý stát, Ukrajinu ani Rusko nevyjímaje. Chování ukrajinských elit ke svým raněným se však vymyká všem moderním standardům.“
Toto všetko je za plotom Šimečku. Človek s vyššou morálkou by nedokázal naháňať iných do vojny. Ani človek s priemernou morálkou!
A on robil vojnovú propagandu aj do operácie v Iraku aj do vojny na Ukrajine.
Lebo predstavivosť nemá žiadnu, len moralizovanie ako náboženskí dogmatici.
Vidím takých ľudí rovnako, hoci oni sa vidia ako lepší od náboženských dogmatikov. No spája ich strúhanie morálky na iných!
====
Na toto tiež nemajú predstavivosť, len citovú tuposť!
Reuters: „Rastúce domáce násilie je skrytý front vo vojne na Ukrajine“
Z policejních statistik vyplývá, že průměrný Ukrajinec 296 krát častěji zaútočí na ženu, než průměrný Čech!
Toto vojna robí s mužmi!
„Na Ukrajině došlo jen letos od ledna do května k neuvěřitelné explozi násilných trestných činů proti ženám, která vyděsila samotné kyjevské vedení! A není možné, aby česká vláda tuto varující skutečnost nevěděla, protože alarmující informace o brutálním napadání ukrajinských žen Ukrajinci zveřejnila samotná ukrajinská zmocněnkyně pro rovnost žen a mužů Kateryna Levčenková! A ta se letos 1.6. v Praze setkala se zmocněnkyní pro lidská práva Fialovy vlády Klárou Šimáčkovou Laurenčíkovou!
Podle Levčenkové zaznamenala Ukrajina jen letos od ledna do května celkem 349 355 násilných trestných činů zahrnutých do kategorie domácí násilí! Pro srovnání, za stejné období roku 2021 bylo těchto trestných činů jen 190 277! Tento dramatický nárůst je dáván za vinu válce s Putinem. Protože na Ukrajině žilo letos podle CIA jen 20 milionů osob, připadá na 10 milionů Ukrajinců 174 677 těchto trestných činů! Podle české policejní statistiky bylo na území ČR v roce 2022 spácháno celkem 1 418 trestných činů domácího násilí, Čechů je přitom 10 milionů! Po přepočtení těchto údajů tak snadno zjistíte, že Ukrajinci páchají útoky na ženy 296 krát častěji než Češi! Trestné činy domácího násilí páchají v Česku z 95% muži, a Levčenková přiznala, že obdobně tomu je i na Ukrajině!“
В Україні різко виріс рівень домашнього насильства
За перші п’ять місяців 2023 року (з січня по травень), кількість зареєстрованих випадків домашнього насильства збільшилася на 51% у порівнянні з попереднім роком – складаючи 349 355 проти 231 244 випадків, зафіксованих у 2021 році.
„Za prvých päť mesiacov roku 2023 (od januára do mája) vzrástol počet registrovaných prípadov domáceho násilia o 51 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom – na 349 355 v porovnaní s 231 244 prípadmi zaznamenanými v roku 2021.“
https://podrobnosti.ua/2478414-v-ukran-rzko-virs-rven-domashnogo-nasilstva.html
REUTERS:
Rising domestic violence is a hidden front in Ukraine’s war
„Rastúce domáce násilie je skrytý front vo vojne na Ukrajine“
August 3, 202310:50
„Obrázok Liubov Borniakovej v Dnipro na Ukrajine, 9. mája 2023. Borniaková, údajná obeť domáceho násilia zo strany svojho manžela, zomrela v januári s ťažkými modrinami na tele. Manžela Borniakovej, Jakova Borniakova, nebolo možné zastihnúť, aby sa vyjadril.
Summary:
Domáce násilie na Ukrajine od polovice roku 2022 prudko narastá Policajné údaje ukazujú nárast prípadov, ako sa vojna vlečie Sociálni pracovníci a úradníci spájajú vznik konfliktných tlakov Úradníci sa obávajú, že problém bude pretrvávať roky
DNIPRO, Ukrajina 3. augusta (TASR) – Keď bolo v januári nájdené telo 34-ročnej Liubov Borniakovej v jej dome v meste Dnipro na strednej Ukrajine, malo podľa správy koronera 75 modrín. Jej manžel Jakov Borniakov podľa Borniakovej tety a suseda ležal minulý mesiac v ich byte po dezercii z armády. Počas dvoch týždňov pred jej smrťou sa opil a opakovane bil Borniakovú, povedali agentúre Reuters. „Jednoducho na nej nebolo miesto, ktoré by zostalo nažive,“ povedala teta Kateryna Vedrentseva, ktorá povedala, že prišla do domu Borniakovej niekoľko hodín po jej smrti v noci na 8. januára. „Mala zbité ruky, hlavu, nohy, všetko.“ Agentúre Reuters sa nepodarilo spojiť s Yakovom Borniakovom, jeho právnikom ani jeho rodinou, aby sa k veci vyjadrili. Hovorca dniproskej polície uviedol, že trestné vyšetrovanie smrti Borniakovej pokračuje, ďalšie podrobnosti však odmietol poskytnúť.
Ivan, 12, and Oleksandra, 10, children of Borniakova, are pictured in their apartment in Dnipro, Ukraine, May 9, 2023. REUTERS/Alina Smutko
Tri deti Borniakovej teraz žijú s jej sesternicou kúsok od jej hrobu v Dnipro.
Registrované prípady domáceho násilia na Ukrajine spočiatku klesli po ruskej invázii vo februári 2022, keď pred bojmi utiekli milióny ľudí. Ako sa však rodiny vracali do svojich starých domovov alebo sa presídľovali do nových, počet prípadov tento rok prudko vzrástol, podľa predtým neohlásených údajov národnej polície, ktoré preskúmala agentúra Reuters. Za prvých päť mesiacov tohto roka počet registrovaných prípadov vyskočil o 51 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022. Boli o viac ako tretinu vyššie ako predchádzajúci rekord v roku 2020, ktorý odborníci spájali s pandémiou.
Viac ako tucet úradníkov a expertov pracujúcich v tomto sektore agentúre Reuters povedal, že nárast bol výsledkom rastúceho stresu, ekonomických ťažkostí, nezamestnanosti a traumy súvisiacej s konfliktom. Vo veľkej väčšine prípadov sú obeťami ženy, uviedli. „
(Vzostup) je spôsobený psychickým napätím a množstvom ťažkostí. Ľudia prišli o všetko,“ povedala v máji pre agentúru Reuters ukrajinská komisárka pre rodovú politiku Kateryna Levčenková. Polícia zaregistrovala od januára do mája 2023 349 355 prípadov domáceho násilia v porovnaní s 231 244 za rovnaké obdobie v roku 2022 a 190 277 za prvých päť mesiacov roku 2021. Väčšina expertov a profesionálov v tejto oblasti pre agentúru Reuters uviedla, že sa obávajú, že problém sa zhorší, keď vojna bude pokračovať a bude trvať dlho po skončení konfliktu v dôsledku traumatizovaných jednotiek vracajúcich sa z frontu.
Z tohto počtu len približne 35 % podalo sťažnosti na políciu, podľa pracovníka centra, čo naznačuje, ako hovoria odborníci a odborníci v tejto oblasti, že domáce násilie by mohlo byť rozšírenejšie, ako naznačujú policajné údaje. Polícia v Dnipro na žiadosť o vyjadrenie k údajom nereagovala. Psychologička Tetyana Pogorila, ktorá pracuje v centre, povedala, že pre ľudí vysídlených vojnou do Dnipra pobyt na neznámom mieste spôsobil, že niektoré obete domáceho násilia sú závislejšie od ich násilníkov. „Prichádzajú ľudia a rodina možno žije spolu v jednej izbe,“ povedal Pogorila. „Niektorí si prácu nájdu, iní nie, a tak sa ich finančná situácia zhoršuje. Pridajte to ku globálnej situácii v kraji a úzkosti; to zvyšuje stres a konflikty.“
Julia Usenko, vedúca oddelenia pre ochranu záujmov detí a boj proti násiliu na ukrajinskej generálnej prokuratúre, uviedla, že orgány činné v trestnom konaní boli upozornené na potenciálne problémy týkajúce sa traumatizovaných jednotiek vracajúcich sa z frontu. Kancelária vytvorila vo februári jednotku, ktorá bude dohliadať na súdne postupy v oblasti domáceho násilia, povedal Usenko. Nedostatok financií však znepokojuje pracovníkov sociálnych služieb.
.
„Očakávame veľmi vysokú mieru násilia,“ povedala Lilia Kalytiuk, riaditeľka centra sociálnych služieb Dnipro, ktoré prevádzkuje útulok pre utečencov.
.
Za odsúdenie za domáce násilie hrozí podľa ukrajinského práva maximálne dva roky väzenia; mnohí páchatelia sú pokutovaní od 170 do 340 hrivien (5-10 dolárov) alebo trestom verejnoprospešných prác. Vládny komisár Levčenko uviedol, že policajný a súdny systém sa od roku 2015 reformoval tak, aby sa domáce násilie považovalo za trestný čin a boli vytvorené špecializované orgány činné v trestnom konaní. Povedala, že nárast registrovaných prípadov domáceho násilia je čiastočne odrazom toho, že polícia venuje tomuto problému viac pozornosti. Sused Dmitrichenko povedal, že Borniaková nikdy nepodala formálnu sťažnosť na svojho manžela a neotvorila dvere polícii, keď im Dmitrichenko v novembri zavolal. Dniproská polícia nereagovala na otázky o incidente, ktorý agentúra Reuters nemohla nezávisle potvrdiť.“
.
Reportáž od Layli Foroudi; Dodatočné správy Oleny Harmash v Kyjeve; Strih Mike Collett-White a Daniel Flynn
.
https://www.reuters.com/world/europe/rising-domestic-violence-is-hidden-front-ukraines-war-2023-08-03/
.
.
.
.
Toľko vaša ochrana „znásilňovanej ženy“. Koľko ich bolo vlastnými?
.
Toto vojna robí z ľudí! Preto sa má zastaviť za každú cenu, lebo pod pláštikom vojny sa začínajú páchať všetky zverstvá aj od domácich zlodejov, vrahov a sadistov. Má ich totiž vždy každá strana a nerodia sa len v jednom národe!
.
Celá debata | RSS tejto debaty