Prinášam správy o miere sfašizovania medzi čitateľmi SME a Denníka N, nakoľko sú sfanatizovaní proti spoluobčanom, že sú nacisti, keď si dovolili nevoliť progresívnu koalíciu a nechcieť progresívnu ideológiu.
A takto tam píšu dokola. Keby ste napísali, že náboženstvá sú rakovina, keď chcú ovládať štáty, lebo odmietate viazať náš štát na nejaké náboženstvo, tak začnú primitívnejší veriaci vyhlasovať o sebe, že sú rakovina!
Blogerka SME:
„Nenávisť? Z tej ma nik nemôže obviniť, ja len vykonávam vôľu ľudu,“ uviedol Hitler v roku 1941..
„Iný vodca v roku 2024 zmŕtvychstal a oznámil, že sloboda a nepohodlní občania sú rakovinou, ktorej sa treba zbaviť.
Hitler povedal aj to, že „Ak sloboda nemá dostatok zbraní, je potrebné ich kompenzovať silou vôle.“
A ako vieme, i on označoval časť nemeckého obyvateľstva za „šváby, nádory na čistom tele, nepriateľov vlády, ríše i ľudu“
(lebo ako vtedy, tak i dnes, ľud už tvoria len občania správni, tí ostatní len nech platia dane, lety, platy a v tichosti počkajú na transport).
Tak my sme teda pre vás rakovina, súdruh Robert. Už nielen homosexuáli nie sú Slováci, ako ste sa boli vyjadrili v máji tohto roku.
Už nimi zjavne nie sme ani my, všetci ostatní, ktorí chápu progres ako pokrok a liberté ako slobodu.
Potom by som skromne navrhla, drahý súdruh, aby ste nám všetkým porozdávali jednosmerné letenky aj s nejakou apanážou na začiatok.
A tu, v tejto vašej krajine, môžete naďalej panovať vašim zdravým, národným, tradičným Slovanom, akoby povedala vaša Martinka, „čistej rase.“
Tak, ako nikdy nezabudnem na ten Devín, nezabudnem ani na to, ako som stála v Treblinke a v Osvienčime.
A keďže ma kľudne môžete nazývať „rakovinou a jedom,“ v 21.storočí, vraj v demokratickej krajine, kde vláda rešpektuje iný názor (len nerešpektuje iných ľudí s tým názorom, presvedčením a hodnotami), je mi jasné, že také jednoduché to nebude..
Tak, čo súdruh, transporty, alebo nejaký novodobý Jáchymov? Februárka sa už nanovo maľuje?“
=========
Bloger SME:
Pán Fico, želám vám úplné uzdravenie práve preto, lebo som liberál, teda podľa vás rakovina.
„Po tom, čo 15. mája tohto roku v Handlovej po výjazdovom zasadaní vlády sa pokúsil Juraj Cintula……
„Nepotrebujem sa jemne túliť k fašistovi, neobolševikovi, ani ľudákovi, napriek tomu nikomu z nich neželám bolesť a už vôbec nie smrť.“
Nemám sa poďakovať, keď za nacistov sme už vyhlasovaní! To vám predsa vysvetľujú novinári, že riešia voličov!
Oni nekritizujú nejakú ideológiu, ale konkrétne voličov, že sú nacisti!
A to už je napádanie konkrétnej skupiny ľudí, že sú „nacisti a ľudský odpad“!
Tento sa chváli, že nám nepraje smrť, len nás pomáha vyháňať z rodín a rozoštvávať rodiny a ešte horšie od náboženských dogmatikov!
=======
Denník N – oslava provokatérov v uliciach, aby to ich čitatelia obdivovali!
Denník N Andrej Bán prináša oslavný článok na muža, čo na uliciach chodí provokovať extrémistov, čo sa časom vyústi do fyzických napadnutí nielen voči nemu ale fyzickej konfrontácii aj iných ľudí. Nehovoriac, že môže aj do vrážd medzi občanmi.
Nechápem, ako toto može novinár a médiá robiť, aby podporovali provokovanie extrémistov a oslavovali to ako hrdinstvo. Už sú tým ich čitatelia nadšení a novinári im ukazujú, že toto je správne – konfrontovať sa ako voliči na uliciach. Mal by podľa nich dostať ocenenie, čiže toto podľa novinárov považujú za príklad statočného občianskeho záujmu – zrážky voličov na uliciach:
Dostal som aj údery do hlavy, hovorí muž, ktorý chodí podporovať Ukrajinu na akcie extrémistov (+ video)
https://dennikn.sk/4079772/dostal-som-aj-udery-do-hlavy-hovori-muz-ktory-chodi-podporovat-ukrajinu-na-akcie-extremistov-video/?ref=tit
„Sústružník, predtým skladník z Humenného Peter Greš (41) vysvetľuje, ako nastal uňho prerod v prostredí proruskej propagandy, ktoré ho na východe Slovenska obklopuje.
„Či to vyžaduje odvahu? Nemohol som ostať doma nečinne sedieť.
(Dobrý návod pre iných, aby neostali doma nečinne sedieť a šli sa konfrontovať s voličmi iných strán do ulíc, lebo toto im dávajú novinári za vzor!)
Je to prevažne ľudácko-komunistické mesto, z výsledkov volieb mi to tak vychádza.
O mnohých tu platí: doobeda sa bol modliť a poobede na susedu povie: zdochni, ty sviňa. Nielen povie, ale tak to aj myslí. To má podľa mňa korene v období vojnového Slovenského štátu, Tisovho režimu.
Ako divák ste boli aj na pamätnej diskusii v Michalovciach, kde ľudia zúrivo reagovali na ministrov Jaroslava Naďa a Rastislava Káčera. Ako ste to vnímali?
(Ale keby zúrivo reagovali na Pellegriniho alebo Fica, to by sa im páčilo a bol spravodlivý občiansky odpor.)
Čo mám k tomu povedať? Podporovatelia Putina, aj tí z iniciatívy Brat za brata, tam začali vrieskať ako nepríčetní.
Čo vás motivovalo k tomu, že ste občiansky aktívny a niekoľko rokov chodíte prezentovať svoje prozápadné postoje na akcie extrémistov?
Už sa nemôžem pozerať na to, čo sa na Slovensku deje. Ukrajina dnes potrebuje pomoc, je cieľom ruských raketových a iných útokov a tu vám mnohí povedia: no a čo, nech ich zabijú, hlavne aby sme my mali lacnú naftu.
Vaši kolegovia v práci majú zrejme iné názory ako vy…
Väčšinou sú to voliči Smeru a Republiky. Na rozhovory s nimi som už rezignoval, sú zbytočné.
(Rozhovory sú preňho zbytočné, ale fyzické konfrontácie nie! To už zbytočné nie je!)
Prečo ste jazdili na Ukrajinu?
Kvôli nižším cenám, ako mnohí tu. Chodím tam viac ako dvadsať rokov. Tu stála nafta 35 korún, tam menej ako polovicu. Od nás je to tam zopár kilometrov.
(Takže jeho zaujímala lacná nafta!)
To je celkom paradox, že vám až na Ukrajine povedali, že máme v parlamente ĽSNS.
Áno, zo začiatku som tomu neveril, čo mi tu ten Ukrajinec splieta. Ale potom keď začal Kotleba vykrikovať, že treba vystúpiť z EÚ a NATO, som pochopil.
(Asi sa teda veľmi nezaujíma o politiku, len o fyzické konfrontácie.)
Ako sa tu teda zmenili názory ľudí po ruskej invázii?
Hovorím vám, nič, sú ešte viac proruskí. Oči sa im neotvorili. Či hovorím s kamarátmi alebo s neznámymi ľuďmi, nič, nula bodov. Keď tu máme míting proti vláde a za Ukrajinu, príde iba zopár ľudí.
Tento rok v zime som bol na protivládnom občianskom proteste v Humennom, prišlo zopár desiatok ľudí a zozadu na nás pokrikovali podporovatelia Ruska…
Viem presne. Stál som vedľa nich s ukrajinskou vlajkou. Chodím aj s americkou vlajkou, vlajkou Únie a NATO.
Chodíte priamo aj na akcie extrémistov. Aká je to skúsenosť?
Dusil som v sebe emócie, vedel som, k čomu to speje. Úplne sám, vlastne s kamarátom, ktorý to natáčal, som tam vtedy išiel. Nemohol som ostať doma nečinne sedieť. Keď tam mali tí blázni prejav, vytiahol som americkú vlajku rozmeru 90 x 150 centimetrov a rovno pod tribúnou som ňou zamával.
(Tak to začínalo aj vo Francúzsku a potom sa podpaľovali aj autá, keď sa to už rozbehlo!)
Nebáli ste sa?
Nie, som mohutný chlap, ale pre istotu som očkom pozoroval policajtov, či sú nablízku.
Napadli vás verbálne?
Nielen verbálne, dostal som aj do hlavy asi päť úderov; v jednej ruke mal slovenskú vlajku, druhou ma udrel. Mám to aj na videu.
Mohli ste predpokladať, že tam dôjde k stretom, nie?
Samozrejme, ale som nejaký chlap. Nebál som sa ich.
(A ich čitatelia to obdivujú! Čo by podľa mňa obdivoval len primitív – fyzické konfrontácie na ulicach.)
Ako jediný som podišiel s americkou vlajkou pokojne k tribúne a vzal som si guľášik, ktorý ponúkali. Pekne som sa poďakoval, dobrý bol. Aj to mám na videu.
(Myslíte, že by ste mali šancu zobrať si gulášik a prežiť na demonštrácii Antify? Tí ich v Maďarsku zobrali kladivom po hlave, že tam mali množstvo ťažkých zranení!)
Komunikujete s takými ľuďmi, púšťate sa do sporov?
Zásadne nie, je to strata času, nedajú si vysvetliť. Už len pre svoj pokoj v duši sme im zamávali našimi vlajkami. Tam ma fyzicky nenapadli. Ľudia bučali, mali nenávistné pohľady. Takým ľuďom čo môžete? Či zasmiať sa, či vynadať, je to jedno.
V minulosti ste sa snažili s takýmito ľuďmi hovoriť a potom ste to vzdali?
Na internete som sa o to pokúšal, nemá to však zmysel. Ukazujem videá, ukazujem fakty… a nič, akoby mali v hlave namiesto mozgu iba dajaký čip. Častejšie ako osobne s nimi komunikujem na internete, väčšinou ich iba hecujem, už sa smejem.
(On sa na provokáciách ľudí zabáva a to sa čitateľom Denníka N páči ako hrdinské!)
=====
Reakcie čitateľov na to, ako ich to oslovilo ako príklad pre začiatok občianskej vojny v uliciach:
„Úžasný človek! Je ubíjajúce žiť v prostredí, kde niet ľudskosti, otrávená spoločnosť. Poviem vám, nie je jednoduché mať pri sebe boľševicky zmýšľajúcich ľudí, až fašisticky.“
„Ďakujem, že sú ľudia ako vy! Nedajte sa znechutiť ani zastrašiť – „však ste nejaký chlap“, ako hovoríte. :)“
(Také provokácie sa obdivujú aj v krčme.)
(Vlastne by to mali robiť aj iní, majú to aj v prednáške, že občianska vojna na uliciach by pomohla!)
To prvé je neschopnosť použiť násilie, to druhé je neochota.
„Ak by takých ľudí podporovala nejaká strana, už by to nebol autentický občiansky aktivizmus.
Pán Greš, ďakujem za to, čo robíte. Na diskusie s týmito ľuďmi dávno nemám nervy, a miestami už ani gule.“
Tento novinár Andrej Bán to nerobí prvýkrát, že štve občanov do občianskej vojny!
Takýto novinár nemá čo robiť ani na alternatívnych stránkach, nieto ešte v mainstreame!
.
A potom budú tvrdiť, že oni neradikalizujú občanov. Tu máte dôkazy aj s účinkom radikalizácie na čitateľov!
.
.
Myslíte, že Cintula by pre nich frajer a hrdina nebol? Keby nebol aj strieľal, bol presne takýto hrdina, čo považoval za hrdinstvo fyzickú konfrontáciu!
Na rozdiel od tohto ich hrdinu bol len v ešte väčšom zúfalstve!
A to nikdy neviete, komu z týchto obdivovateľov sa k tomu pridá ešte väčšie aj osobné zúfalstvo!
.
Od fyzickej konfrontácie nie je ďaleko k ublíženiam na zdraví a aj k neplánovým vraždám po ťažkom ublížení.
.
Toto by nikdy nemala spoločnosť obdivovať, akým ste potom príkladom pre tých puberťákov, čo sa mlátia na ulici?
.
Ako vidíme, obdivujú to aj dospelí a to dokonca „intelektuálna elita“.
.
Však aj pouličné bitky puberťákov nezačínajú rovno hromadnou bitkou, ale fyzickými provokáciami!
A dospelí to ženú do občianskych vojen ako v zahraničí!
.
.
U nás dokonca novinári!
.
